Declan Ganley, generálny riaditeľ telekomunikačnej spoločnosti Rivada Networks, plánuje vesmírnu alternatívu k súčasnému internetu, aby sa znížila závislosť od citlivých podmorských káblov. Začiatkom roka 2026 chce uviesť do prevádzky 600 satelitov – takzvaný Outernet.
Vo vzdialenosti približne 966 kilometrov od Zeme bude v budúcnosti obiehať okolo planéty konštelácia satelitov, ktoré budú prenášať dáta laserom takmer rýchlosťou svetla. Presne to je vízia Declana Ganleyho: Outernet – autonómna dátová archa vo vesmíre, ktorá chráni centrálne globálne komunikačné štruktúry a funguje ako záložný internet.
V súčasnosti všetky globálne komunikačné siete vrátane Starlinku fungujú prostredníctvom bežného internetu. Táto digitálna „verejná diaľnica“ je vystavená mnohým rizikám útoku, varuje Ganley. Outernet by mal tento problém obísť. Systém by bol úplne autonómny: údaje by zostali vo vesmíre a boli by prenášané priamo k používateľom prostredníctvom laserovo prepojených satelitov bez kontaktu so zemskou infraštruktúrou. Vznikla by tak najrýchlejšia dostupná sieť s úplnou suverenitou nad údajmi – skutočný prielom, zdôraznil Ganley pre Epoch Times.
160 súdnych sporov
Aby dosiahol tento cieľ vo vesmíre, vedie už tvrdé súdne spory. Jeho protivníkom je Čínska komunistická strana, ktorá vesmír považuje za novú frontovú líniu globálneho vplyvu. Po troch rokoch a približne 160 súdnych sporoch Ganley zdôrazňuje, že sa nevzdá. „Budeme napádať každú žalobu z Číny, tak ako sme to robili doteraz… A všetky vyhráme – presne tak, ako doteraz,“ verí írsky podnikateľ.
S podporou technologického miliardára a zakladateľa Paypalu Petra Thiela a zmluvou s americkým námorníctvom plánuje Rivada so sieťou Outernet uviesť do prevádzky na začiatku roka 2026 celkom 600 satelitov.
Podľa Ganleyho čínsky režim intenzívne pracuje na tom, aby tomu zabránil. Jeho protivníci naznačili, že rozhodnutia v týchto sporoch siahajú „až na najvyššie úrovne“. Podmorské káble, ktoré tvoria základ modernej globálnej komunikácie, sú zo svojej podstaty zraniteľné. Ak by nejaký aktér sabotoval tieto káble, internet by mohol vo veľkom rozsahu vypadnúť. V takom prípade by bola dátová sieť, ktorá by to prežila, neoceniteľná. Ak čínske orgány nemôžu túto sieť kontrolovať, „chcú sa uistiť, že ju nebude vlastniť nikto iný“, tvdrí Ganley.
Konflikt sa začal v malom európskom kniežatstve Lichtenštajnsko. Ešte predtým, ako sa do hry dostali veľkí medzinárodní konkurenti ako Starlink, získala v roku 2018 malá spoločnosť s názvom Kleo Connect ťažko dostupné povolenia na rádiové frekvencie. Tieto jej zabezpečili prioritný prístup ku Ka-pásmu – frekvenčnému pásmu, ktoré je vďaka svojej šírke pásma veľmi žiadané a nevyhnutné pre vysokorýchlostnú satelitnú komunikáciu.
Satelitný startup so sídlom v Nemecku tak získal práva na projekt, ktorý počítal s vybudovaním konštelácie 300 až 600 satelitov na polárnych obežných dráhach. Na financovanie si spoločnosť prizvala čínskeho štátneho partnera Shanghai Spacecom Satellite Technology (SSST) a poskytla mu za to 10 % svojich akcií.
Ešte skôr, ako projekt naozaj nabral na obrátkach, došlo k rozkolu. V priebehu jedného roka čínska strana zvýšila svoj podiel na 53 %. Navyše, spoločnosť SSST bez konzultácie s nemeckými partnermi vypustila do vesmíru dva testovacie satelity – krok, ktorý podnietil podozrenie, že čínski účastníci využívajú získané frekvenčné licencie na presadzovanie vlastných strategických záujmov.
Ganley získava frekvenčné licencie
Rivada vstúpila do hry v roku 2022. V tom čase sa zo sporu stal už geopolitický konflikt. Ganley sa spojil s nemeckými zakladateľmi a kúpil spoločnosť – a tým aj frekvenčné licencie –, aby ich oslobodil od čínskej kontroly.
Na základe pôvodného návrhu konštelácie jeho tím následne vypracoval obchodný plán a technické inovácie pre dnešný Outernet. Ganley vysvetlil, že ponúkol čínskym akcionárom odkúpenie ich podielov. Tí však nielenže odmietli, ale „v reakcii na to prešli do ofenzívy s vlnou súdnych konaní“.
SSST zohráva kľúčovú úlohu v strategických ambíciách Číny v súťaži o vesmír. Spoločnosť, ktorá bola založená v roku 2018 s finančnou podporou mesta Šanghaj, je vychádzajúcou hviezdou čínskeho satelitného priemyslu. V súčasnosti vyvíja SpaceSail (Qianfan), čínsku odpoveď na Starlink.
Tento megakonštelačný projekt, ktorý bol prominentne prezentovaný v čínskych štátnych médiách, do októbra vyslal do vesmíru viac ako 100 satelitov a uzavrel zmluvy v rozvíjajúcich sa krajinách od Kazachstanu po Brazíliu.
Čína zaradila budovanie satelitného internetu medzi národné priority vo svojom aktuálnom päťročnom pláne. Úrady očakávajú, že roky 2026 až 2030 budú kľúčovým obdobím jeho expanzie. A SSST je teraz dôležitým hráčom, ktorý to môže realizovať.
Odmietnutie nátlaku
Mesiace po získaní frekvenčných licencií oslovil Ganleyho na satelitnom veľtrhu v Paríži vysokopostavený čínsky podnikateľ, ktorý priletel cielene z Číny, aby sa s ním stretol. O tri dni neskôr sa obaja stretli na Place Vendôme. Počas prechádzky po neoklasicistickom námestí sa muž ospravedlnil za právne kroky, ktoré podnikli proti Rivade, a vysvetlil, že to nebolo nič osobné. Ganleyho považoval za skvelého vynálezcu – „výnimočný talent“, spomína si Ganley.
Spoločnosť Rivada hľadal na veľtrhu investorov. Podnikateľ následne Ganleymu ponúkol 7,5 miliardy dolárov za vstup do projektu ako partner. V prípade súhlasu by Ganley získal 50 % podielov – viac než dosť na projekt Outernet.
Muž následne sformuloval svoje podmienky: celý projekt by mal byť prevádzkovaný z Číny s tam vyrobenými satelitmi. Služba by okamžite pokrývala Čínu, Áziu, Latinskú Ameriku a Európu. Časť aktivít by mohla zostať v Nemecku, zvyšok by sa musel presunúť do Číny.
Muž to nepovedal priamo, ale pre Ganleyho bolo posolstvo jasné: „Ak sa nezapojíte, budete mať ťažký život. Súdne spory sa budú stupňovať a my sa postaráme o to, aby sa tento projekt nerealizoval.“ Ganley odmietol – a odišiel.
Nasledovala „záplava žalôb, neopodstatnených a bez vyhliadok na úspech, vo svojej absurdnosti takmer karikaturistických“, ako uvádza Ganley. Rivada bola okrem iného obvinená z krádeže duševného vlastníctva. „Je to presne naopak,“ zdôrazňuje podnikateľ.
Žalobcovia boli mimoriadne vytrvalí: nasledovalo jedno odvolanie za druhým, až kým sudca daný prípad neuzavrel. „Jedného dňa dokonca podali žalobu vo veci, ktorej hodnota bola len niekoľko tisíc dolárov – hoci samotné náklady na podanie žaloby boli mnohonásobne vyššie,“ uviedol Ganley.
Celkové náklady na obranu proti žalobám proti spoločnosti Rivada, proti nemu samotnému a proti jednotlivým zamestnancom sa medzitým vyšplhali na 36 miliónov dolárov. Okrem toho Ganley a jeho kolegovia boli opakovane prenasledovaní neznámymi osobami, ktoré „vyzerali ako Číňania“ a často nosili slnečné okuliare. Podľa Ganleyho to bola klasická metóda cukru a biča.
Globálny výpadok
Doteraz vynaložených 36 miliónov dolárov je len „kvapkou v mori“ v porovnaní so skutočnou hodnotou Outernetu ako zálohy pre súčasnú káblovú digitálnu infraštruktúru, myslí si Ganley.
Podľa zdrojov americkej vlády sa viac ako 95 % všetkých medzinárodných dát prenáša cez približne 500 optických káblov na morskom dne, podobne ako krv prúdiaca v tepnách. Tieto káble umožňujú celosvetovú komunikáciu.
Tieto životne dôležité dátové toky sú však citlivé. Poškodiť ich môže už len pohyb ťažkých zariadení, šúchajúca kotva alebo zachytené rybárske vybavenie – nehovoriac o cielenej sabotáži.
Už viac ako desať rokov civilné a vojenské inštitúcie v Číne vyvíjajú presné a nákladovo efektívne metódy na vyhľadávanie a prerušovanie podmorských káblov. Čínska univerzita dokonca požiadala o patent na postup pri prerušovaní káblov v núdzových situáciách.
Za posledné dva roky bolo Číne pripísaných mnoho prípadov prerušenia káblov – vrátane poškodenia telekomunikačných liniek na Taiwane, spojení v Baltskom mori a zničenia plynovodu a dvoch optických káblov medzi Fínskom a Estónskom.
Ak podvodné káble vypadnú, prestane fungovať všetko, čo cez ne prebieha: smartfóny, televízne služby, letecká doprava, logistické a dodávateľské reťazce. Ganley je presvedčený, že režim je na to pripravený. Peking by si vytvoril zásoby a udržiaval pevninskú kontinentálnu sieť, kým by sa odrezal od sveta.
„Šesťdesiat miliónov dolárov stačí na to, aby sa globálne podmorské káble vyradili z prevádzky… Táto infraštruktúra je tak nesmierne zraniteľná – je jednoducho príliš veľká a rozvetvená na to, aby bola úplne chránená,“ tvrdí Ganley. Už dávno rozhodol, že nikdy nebude podnikať v komunistickej Číne. „Mám dušu, za ktorú nesiem zodpovednosť,“ vysvetlil.
57-ročný írsky telekomunikačný podnikateľ, narodený vo Veľkej Británii, pracuje v odvetví mobilných komunikácií od svojich 19 rokov. V tom čase cestoval do Sovietskeho zväzu a hľadal obchodné príležitosti. „Pre mňa bol svet sám osebe mojou univerzitou: sledoval som pád komunizmu vo východnej Európe a Sovietskom zväze,“ spomína.
Marxizmus a komunizmus ako zdroj zla
Ganley pracoval v mnohých častiach bývalého sovietskeho vplyvového pásma – v Moskve, Lotyšsku, Litve a na Sibíri – a na vlastnej koži zažil dôsledky 70 rokov sovietskej nadvlády: od Potemkinových dedín až po kostoly, ktoré boli premenené na väznice. „Bolo to impérium zla a zdrojom tohto zla bol marxizmus – a komunizmus –, systém, v ktorom ste museli predať svoju dušu, aby ste sa dostali na vrchol týchto organizácií,“ povedal.
V nasledujúcich rokoch západné spoločnosti prúdili do Číny. Prostredníctvom partnerstiev s miestnymi firmami poskytovali technológie a na oplátku získali prístup na čínsky trh. Podľa Ganleyho však namiesto toho, aby Čínu dobyli, sa stali od nej závislými.
„Kapitalisti nám predajú povraz, na ktorom ich obesíme. To povedal Lenin. A my sme povraz nielen predali, ale ho aj odovzdali čínskym komunistom, aby ním mohli uškrtiť nás a naše ekonomiky… Presunuli sme našu priemyselnú základňu do Číny. Nechali sme naše ceny energie výrazne stúpnuť nad čínske. Prakticky sme im na striebornom podnose podali dominanciu v dátovej sieti – a teraz chcú aj Outernet,“ varuje írsky podnikateľ.
Vyhlásuje, že by projekt „radšej spálil“, ako by ho mal odovzdať Číne. „Niekedy je to veľmi osamelá cesta… Často je človek úplne odkázaný sám na seba… Som rímskokatolícky veriaci a verím, že nakoniec sa budem musieť zodpovedať najvyššiemu sudcovi za to, čo robím aj za to, čo nerobím,“ uzatvára Ganley.
Článok bol preložený z americkej a nemeckej edície Epoch Times.
