Nová štúdia spája očkovanie proti covidu-19 s vyšším rizikom rakoviny
Znepokojujúce údaje z Južnej Kórey vyvolávajú diskusie: Podľa najnovšej publikácie majú ľudia v prvom roku po očkovaní proti covidu-19 zvýšené riziko ochorenia na rôzne druhy rakoviny. Mohlo by očkovanie podporovať vznik rakoviny?
V posledných rokoch sa množia správy o náraste rakovinových ochorení v súvislosti s očkovaním proti covidu-19. Prípadové správy o rýchlo sa objavujúcich, veľmi agresívnych formách „turbo rakoviny“ vzbudili u niektorých lekárov podozrenie, že nové vakcíny môžu mať vplyv na vznik nádorových ochorení. Doposiaľ však chýbali spoľahlivé štúdie s dostatočným počtom prípadov a diferenciáciou podľa typov nádorov.
V septembri publikovaná práca v odbornom časopise „Biomarker Research“ prináša údaje, ktoré by mohli vniesť nové svetlo do tejto problematiky. Vedci z Konkuk University School of Medicine v Soule vyhodnotili celoštátne zdravotné údaje 8,4 milióna ľudí a porovnali očkovaných s neočkovanými osobami. Ich pozorovania zahŕňajú obdobie dvanástich mesiacov po podaní poslednej dávky vakcíny.
Podľa získaných údajov ľudia očkovaní proti covidu-19 boli celkovo častejšie chorí na rakovinu ako ľudia bez očkovania. Pri vyhodnotení 29 rôznych typov rakoviny sa v očkovanej skupine preukázalo zvýšené riziko pre väčšinu typov nádorov. Obzvlášť nápadný a štatisticky významný nárast bol zaznamenaný u šiestich typov rakoviny: rakovina štítnej žľazy (+35 %), rakovina žalúdka (+34 %), karcinóm hrubého čreva (+28 %), rakovina pľúc (+53 %), rakovina prsníka (+20 %) a rakovina prostaty (+69 %).
Rôzne riziko rakoviny v závislosti od veku, pohlavia a typu vakcíny
Okrem toho vedci zaznamenali výrazné rozdiely v rozložení rizika medzi mužmi a ženami, ako aj medzi rôznymi vekovými skupinami.
Očkovaní muži boli častejšie postihnutí rakovinou žalúdka a pľúc, zatiaľ čo očkované ženy častejšie ochoreli na karcinóm štítnej žľazy a hrubého čreva. V skupine starších osôb vedci zistili aj zvýšené riziko rakoviny prostaty. Zaujímavé bolo aj to, že posilňovacie dávky vakcín dodatočne zvyšovali riziko určitých druhov rakoviny, najmä rakoviny žalúdka a pankreasu.
Kritici štúdie poukazujú na to, že výsledky mohli byť ovplyvnené takzvaným skríningovým skreslením. Lekár David Gorski z Wayne State University vo svojom blogu „Science-Based Medicine“ upozornil, že práve tie druhy rakoviny, pre ktoré existujú v Južnej Kórei zavedené preventívne programy – napríklad rakovina prsníka, pľúc, čriev, žalúdka a prostaty – sa v štúdii vyznačovali zvýšeným rizikom.
Podľa neho by vyššie miery mohli súvisieť jednoducho s tým, že očkované osoby častejšie využívajú lekárske kontroly alebo preventívne vyšetrenia, čím sa stanoví viac diagnóz. Otázka, či je táto námietka oprávnená, však zostáva otvorená, pretože neexistujú žiadne štúdie, ktoré by dokazovali, že skríningové správanie v Južnej Kórei sa medzi očkovanými a neočkovanými osobami skutočne líši.
Kórejská štúdia však tiež ukázala rozdiely medzi typmi vakcín: mRNA, DNA a heterologické kombinácie (mRNA + DNA) vykazovali rôzne rizikové profily pre vznik jednotlivých typov rakoviny. Obzvlášť výrazné boli nárasty v prípade vektorových vakcín obsahujúcich DNA, ale zvýšený trend sa prejavil aj v prípade mRNA vakcín.
Možné mechanizmy vzniku rakoviny v dôsledku očkovania
Autori štúdie neposkytujú kauzálne vysvetlenie pozorovaného nárastu výskytu rakoviny. Otázka však zostáva: Môže očkovanie podporovať vznik rakoviny? V skutočnosti doteraz chýbajú komplexné štúdie na túto tému, hoci niektorí výskumníci už dlhší čas poukazujú na to, že určité vlastnosti nových vakcín proti covidu-19 by teoreticky mohli predstavovať riziko.
Základnou podmienkou pre premenu zdravých buniek na nádorové bunky sú zmeny v genetickom materiáli. Takéto zmeny môžu vzniknúť mutáciami – alebo integráciou cudzej DNA, ktorá sa dostane do buniek a tam sa začlení do chromozómov.
Pri vektorových vakcínach sa DNA transportuje priamo do buniek, kde produkuje antigény. Aj v prípade mRNA vakcín sa však uvádza, že môžu v rôznej miere obsahovať DNA kontaminanty. Na to ako prvý upozornil molekulárny biológ Kevin McKernan, potom ako v jednotlivých šaržiach vakcín zistil fragmenty DNA, ktoré vznikli počas výrobného procesu a zrejme neboli úplne odstránené.
Zatiaľ sa takmer neskúmalo, či sa vakcínová DNA skutočne integruje do genómu ľudských buniek. Technicky by to bolo možné dokázať: pomocou moderných sekvenčných metód by sa dali identifikovať fragmenty DNA, ktoré nezodpovedajú ľudskému genómu, ale genómu vakcíny. Molekulárny biológ Phillip Buckhaults už v roku 2023 požadoval vykonanie komplexných sekvenčných analýz u očkovaných osôb, aby bolo možné lepšie posúdiť možné riziko integrácie DNA.
Chronické zápaly ako možný rizikový faktor
Okrem možnej integrácie DNA kontaminantov by však aj iné mechanizmy mohli hrať úlohu pri vzniku rakoviny. Od začiatku očkovacej kampane je známe, že Spike proteíny – po infekcii SARS-CoV-2, aj po očkovaní – vyvolávajú v tele zápalové reakcie. V niektorých štúdiách a prípadových správach sa opisuje, že pretrvávajúca alebo nesprávne riadená imunologická aktivácia môže spôsobiť poškodenie tkanív.
Existuje zdokumentovaná súvislosť medzi zápalmi a vznikom rakoviny. Chronické zápalové procesy môžu poškodiť bunky, podporovať mutácie DNA a tým prispievať k degenerácii tkaniva. Dobre preskúmané je to napríklad v prípade kolorektálneho karcinómu po chronických zápalových ochoreniach čriev alebo v prípade karcinómu žalúdka po infekciách Helicobacter pylori.
Mnohé z typov rakoviny, ktoré boli v juhokórejskej štúdii zaradené do kategórie zvýšeného rizika po očkovaní – napríklad rakovina žalúdka, hrubého čreva a pľúc – patria medzi typy nádorov, pri ktorých sa chronický zápal považuje za podstatný rizikový faktor. To naznačuje možnosť, že zápalové procesy vyvolané alebo zosilnené očkovaním by mohli predstavovať dodatočné riziko.
Porucha imunitného monitoringu
Možný kľúčový mechanizmus, ktorý by mohol vysvetliť súvislosť medzi očkovaním proti covidu-19 a vznikom rakoviny, sa týka zmien v imunitnom systéme. Očkovanie môže nielen aktivovať imunitný systém, ale aj narušiť jeho rovnováhu.
Imunitný systém má však okrem obrany proti patogénom ešte jednu, často prehliadanú úlohu: neustále monitoruje vlastné tkanivá organizmu a eliminuje bunky, ktoré vykazujú genetické poškodenia. Toto imunitné monitorovanie zohráva kľúčovú úlohu v prevencii rakoviny. Porucha, napríklad dočasným vyčerpaním určitých imunitných buniek alebo produkciou určitých tried protilátok, by teoreticky mohla viesť k tomu, že vznikajúce nádorové bunky nebudú včas rozpoznané a odstránené.
Po posilňovacích (boost) očkovaniach bol pozorovaný výrazný posun v rovnováhe protilátok. Pritom stúpa podiel takzvaných IgG4 protilátok. Tieto protilátky sú zvyčajne znakom imunologickej tolerancie. Vyskytujú sa najmä vtedy, keď telo klasifikuje opakovanú, neohrozujúcu expozíciu ako „neškodnú“. V dôsledku toho tieto protilátky regulujú imunitný systém smerom nadol.
To môže viesť k oslabeniu bunkovej imunity. T-bunky a prirodzené leukocyty potom reagujú menej efektívne na degenerované alebo vírusom infikované bunky. Tým sa znižuje schopnosť imunitného systému včas rozpoznať a eliminovať nádorové bunky. Zaujímavé je, že aj pacienti s chronickým zápalovým ochorením s trvalo zvýšenými hladinami IgG4, vykazujú v porovnaní s bežnou populáciou zvýšené celkové riziko rakoviny. To podporuje predpoklad, že výrazná dominancia IgG4 môže byť v dlhodobom horizonte spojená so zoslabenou obranyschopnosťou proti nádorom.
Kritika a pochybnosti o štúdii
Kritici kórejskej štúdie poukazujú na krátke obdobie pozorovania trvajúce len jeden rok, keďže rakovina sa zvyčajne vyvíja mnoho rokov. Zmenené imunitné reakcie alebo zápaly však môžu hrať úlohu aj v krátkodobom horizonte, napríklad tým, že oslabujú imunitný systém alebo vytvárajú prostredie podporujúce rast nádorových buniek.
Dlhšie obdobia pozorovania ukážu, či sa rozdiely medzi očkovanými a neočkovanými osobami vyrovnajú, alebo či bude trend vyššieho výskytu rakoviny pokračovať. Okrem toho redaktori časopisu „Biomaker Research“ 22. októbra 2025 oznámili, že štúdia, ktorá už prešla procesom peer review, sa v súčasnosti opäť preveruje z dôvodu nahlásených obáv.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.