Štvrtok 27. novembra, 2025
(Grafika: Epoch Times Slovensko)
, »

Europarlament schválil tvrdú správu. Maďarsko nazval hybridným režimom volebnej autokracie

Európska únia (EÚ) v ostatných rokoch čoraz častejšie rieši vážne ohrozenie vlastných základných hodnôt v niektorom z členských štátov. Najvýraznejším prípadom je Maďarsko pod vládou Viktora Orbána. Podľa Európskeho parlamentu sa v krajine od roku 2010 systematicky oslabuje nezávislosť súdnictva, sloboda médií, akademická sloboda, práva občianskej spoločnosti a práva menšín, najmä LGBTIQ+ komunity. 

Európski zákonodarcovia sa opakovane zaoberajú touto témou. Už v septembri 2018 spustil europarlament voči Maďarsku procedúru podľa článku 7 ods. 1 zmluvy o EÚ pre jasné riziko vážneho porušenia hodnôt Únie. Napriek tomu sa podľa poslancov situácia odvtedy ešte viac zhoršila.

Podpora len u kvarteta Slovákov

Európsky parlament v utorok 25. novembra drvivou väčšinou schválil druhú predbežnú správu o pretrvávajúcom podkopávaní zásad právneho štátu Maďarskom a jeho neustálom porušovaní hodnôt EÚ.

Správu europarlamentu o postupe podľa článku 7, ktorá sumarizuje vývoj vo všetkých 12 oblastiach, kde existujú obavy – vrátane fungovania volebného systému, nezávislosti súdnictva a korupcie – podporilo dovedna 415 europoslancov. Proti bolo 193 zákonodarcov a 28 sa zdržalo hlasovania.

Spomedzi Slovákov hlasovalo za správu kvarteto Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu).

Proti boli Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov), Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení). 

Nehlasovali Ľudovít Ódor, Michal Wiezik (obaja Progresívne Slovensko/Obnovme Európu) a Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený).

Správa: Prepad Maďarska pod demokratické štandardy

Dokument konštatuje, že za osem rokov od spustenia procedúry článku 7 sa situácia nielen nezlepšila, ale výrazne zhoršila. Maďarsko podľa správy už nie je plnohodnotnou demokraciou, ale „hybridným režimom volebnej autokracie“.

„Nedostatočné rozhodné konanie Komisie a Rady voči Maďarsku umožnilo neustálu pokračujúcu eróziu demokracie a právneho štátu. EÚ nemôže dovoliť, aby autokratizácia Maďarska pokračovala. Akékoľvek ďalšie otáľanie zo strany Rady by porušilo práve tie hodnoty, na ktorých dodržiavanie údajne dbá,“ uviedla holandská spravodajkyňa zo strany Zelených Tineke Striková.

Väčšina europoslancov poukazuje na súvislosť medzi korupciou a volebnou integritou vrátane klientelistických sietí a pretrvávajúce prekážky, ktorým čelí maďarský protikorupčný orgán. To môže ohroziť všetky finančné prostriedky EÚ pridelené Maďarsku.

Správa odsudzuje opakované využívanie práva veta Maďarskom v Rade, ako aj jeho využívanie rozpočtových nástrojov a existenciu medzier, ktoré mu potenciálne umožňujú obchádzať obmedzenia nariadenia EÚ o podmienenosti.

Poslanci tiež očakávajú, že vyšetrovanie Komisie týkajúce sa údajnej maďarskej špionáže v inštitúciách EÚ bude ukončené čo najskôr a bude sa zaoberať úlohou eurokomisára Olivéra Várhelyiho, ktorý bol v čase údajných činov vedúcim stáleho zastúpenia Maďarska.

Ostrá debata: od obvinení z „politickej mafie“ po „bruselský lynč“

Deň pred hlasovaním sa v pléne Parlamentu konala rozprava na túto tému. Maďarská opozičná poslankyňa Klára Dobrevová z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov opísala svoj pohľad na situáciu doma. 

„Celej krajine vládne jedna strana. Politická mafia hľadá cestu von, trhová ekonomika v krajine prakticky prestala existovať a celý ich systém riadi iba korupcia. Za 15 rokov sa z bývalej najnoblesnejšej krajiny strednej a východnej Európy stala najchudobnejšia krajina v Európe,“ uviedla.

Proti týmto slovám sa postavili niektorí kritici prijatej správy a obhajcovia Maďarska. Podľa slovenského europoslanca Ľuboša Blahu (Smer-SD) sa EÚ dopúšťa „politického lynču voči Orbánovej vláde“, pričom to označil ako „bruselský neokolonializmus“.

„Vyčítate Maďarom, že sú proti nelegálnej migrácii? Aj my sme. Že odmietajú LGBTI experimenty? Aj my ich hrdo odmietame. Slováci držia palce Maďarom,“ vyhlásil Blaha.

Podľa správy prijatej europarlamentom v Maďarsku narastá pred budúcoročnými voľbami používanie neoznačeného politického obsahu generovaného umelou inteligenciou, najmä úmyselné zverejňovanie deepfake videí na kanáloch sociálnych médií úzko prepojených s politickou stranou a kampaňou premiéra Orbána. 

Blaha to však odmieta a vidí za tým niečo iné. „Nehanebne vstupujete do volebnej kampane v Maďarsku a chcete, aby Orbán prehral voľby. A to je cez všetky čiary. Slovensko bude vždy vetovať akékoľvek trestanie Maďarska,“ vyhlásil.

Nemec Daniel Freund v mene frakcie Zelených pripomenul, že od roku 2010 dostalo Maďarsko 80 miliárd eur z EÚ, no susedia ako Rumunsko, Poľsko či Slovensko ho medzitým ekonomicky predbehli, pretože v krajine „sa kradne v priemyselnom meradle“. 

Freund upresnil, že spomenuté peniaze boli určené na modernizáciu škôl, na rekonštrukciu nemocníc či na zavedenie rýchleho internetu do každého kúta Maďarska.

„Ale ak cestujete cez Maďarsko a ak navštívite susedné krajiny, Vidíte, že týchto 80 miliárd eur sa v skutočnosti nedostalo k bežným Maďarom, pretože stav nemocníc, škôl, ciest v Maďarsku je v porovnaní so susedmi dosť zlý,“ podotkol Freund.

Slovenská europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD) zasa pripomenula kauzu obvineného bývalého komisára Reyndersa, pričom poznamenala, že „každý členský štát nejakým spôsobom porušuje ľudské práva“.

Maďarská vládna poslankyňa Kinga Gálová z frakcie Patrioti pre Európu hovorila o „15-ročnom politickom hone na čarodejnice“ a „obohranej platni plnej klamstiev a dvojitého metra“.

Podľa nej na Maďarsko kritici útočia len preto, že chráni hranice, odmieta gender ideológiu v školách a stojí za mierom na Ukrajine. „Tých, ktorí trpia orbanofóbiou, fakty vôbec netrápia,“ povedala.

Pokrok minimálny, miliardy eur naďalej zmrazené

Eurokomisár Michael McGrath počas rozpravy poukázal na skutočnosť, že Maďarsko zaznamenalo významný pokrok iba v jednom odporúčaní, ktoré sa týkalo platov v systéme súdnictva.

V ostatných oblastiach podľa írskeho politika krajina nepreukázala zlepšenie, pričom McGrath pripomenul, že Budapešť má momentálne „stopnutých“ 18 miliárd eur a približne miliarda z pôvodnej alokácie na politiku súdržnosti je definitívne stratená.

Schválenie správy potvrdzuje dlhodobý nesúhlas väčšiny Parlamentu s vývojom právneho štátu v Maďarsku. Dokument vyzýva Radu EÚ a Komisiu, aby využili všetky dostupné nástroje vrátane úplného zmrazenia fondov a postupu podľa článku 7 ods. 2.

Ďalší vývoj bude závisieť od rozhodnutí Rady a od reakcie maďarskej vlády. Pre EÚ zostáva kľúčovou výzvou nájsť rovnováhu medzi ochranou spoločných hodnôt a rešpektovaním národnej suverenity členských štátov.

Podporte nás

Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?

Prečítajte si aj