Môže ísť o niečo tak jednoduché, ako zabudnutý USB kľúč na parkovisku alebo nevinný rozhovor s atraktívnym novým „priateľom“ na sociálnych sieťach, avšak tieto zdanlivo neškodné interakcie sú skutočnými taktikami používanými špiónmi Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Toto varovanie prináša odborník na spravodajské služby, ktorý uvádza, že na každých 10 ľudí zamestnaných západnými bezpečnostnými službami pripadá v rámci spravodajskej siete ČKS približne 1 000 špiónov – pravdepodobne preto, že využíva členov čínskej diaspóry v zahraničí.
Paul Johnstone vstúpil do Austrálskych ozbrojených síl (ADF) v roku 1985 a neskôr aj do Austrálskej federálnej polície. Do Číny sa prvýkrát vybral v roku 1987 a na začiatku 21. storočia tam pracoval ako inštruktor čínskych policajtov – v čase, keď, „sme si mysleli, že Čína bude našim priateľom a bude otvorenejšia, s viac demokratickým spôsobom myslenia.“
To sa však nenaplnilo a teraz túto krajinu opisuje ako „hrozbu pre našu suverenitu, našu budúcnosť.“ Čína je podľa neho najväčšou hrozbou pre ľudstvo. Johnstone navštívil Čínu viac ako 30-krát a prednášal o bezpečnostných otázkach na čínskych a juhovýchodných ázijských univerzitách.
Stratené USB kľúče
Rozpráva o jednom incidente z čias, keď pracoval ako licencovaný bezpečnostný konzultant pre americkú farmaceutickú spoločnosť s pobočkou v Queenslande, ktorá vlastní patentované stenty používané pri operáciách srdca. Počas stretnutia s vedením ohľadom bezpečnostných postupov spoločnosti sa opýtal, či navštívili Čínu, a ak áno, či si so sebou vzali svoje notebooky.
Keď odpovedali, že áno, Johnstone ich upozornil, že ČKS pravdepodobne už vlastní aspoň polovicu ich duševného vlastníctva. V súčasnosti sú politici cestujúci do Číny alebo na Taiwan dokonca inštruovaní, aby používali takzvané „burner phones“, t. j. jednorazové telefóny, ktoré môžu po opustení krajiny zlikvidovať.
Johnstone sa potom opýtal, či kanceláriu navštívili nejaké čínske delegácie, a bolo mu povedané, že áno, niekoľko. Následne sa opýtal, či po odchode delegácií nenašli na parkovisku na zemi nejaké USB kľúče. Výkonné vedenie farmaceutickej spoločnosti šokovane odpovedalo, že naozaj našli tri alebo štyri.
„Keď nájdete USB kľúč na zemi, zdvihnete ho a poviete si: ‚Čo na ňom asi je?… Vložíte ho do svojho počítača a pomyslíte si: ‚To je zaujímavé.‘ Ale v skutočnosti je to trójsky kôň [forma škodlivého softvéru, ktorý sa nainštaluje do počítača a nepozorovane odosiela údaje tretej strane],“ vysvetľuje Johnstone.
Neškodná „skupinová fotografia“ a krádež duševného vlastníctva
Spoločnosť mala aj priestor, kde prebiehala výroba a kde bolo údajne zakázané fotografovanie. Po ďalšom vypytovaní však bolo Johnstonovi povedané, že čínska delegácia v tejto miestnosti fotografovala. „Povedali: ‚Snažili sme sa im vysvetliť, aby nefotografovali, [ale] oni [tvrdili], že nepoznajú jazyk, ‚Ach, nerozumieme.“
Z jedenástich členov delegácie boli podľa Johnstoneovho odhadu najmenej traja pravdepodobne pracovníci Ministerstva štátnej bezpečnosti v Pekingu (MSS), hlavnej špionážnej agentúry režimu. „[Agenti MSS] sa len pripoja. Sú ako vysávače; jednoducho vezmú všetko, čo sa dá. Povedal som [spoločnosti]: „Nečudujte sa, ak bude všetko, čo tu teraz vyrábate, počas nasledujúcich 12 mesiacov vyrábané v Číne.“
„Návnada“ na LinkedIne
Johnstoneove odhalenia prichádzajú len niekoľko dní po tom, ako britská kontrarozviedka MI5 varovala britských politikov, že spravodajské služby ČKS sa vydávajú za náborárov, aby cielili na ľudí pracujúcich v parlamente – a to iba niekoľko týždňov po prevalení prípadu dvoch britských občanov obvinených zo špionáže pre Peking.
Lindsay Hoyle, predseda Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva, rozoslal varovanie poslancom a upozornil ich na „neúnavnosť“ čínskych štátnych aktérov vo svojom úsilí „zasahovať do našich procesov a ovplyvňovať dianie v parlamente“.
Uviedol tiež dve náborové agentky, ktoré sú známe tým, že používajú profily na LinkedIn na „rozsiahle oslovovanie“ v mene ČKS.
Johnstone uvádza, že v Austrálii došlo k „niekoľkým prípadom“ pokusov nalákať ľudí do pasce. „Terčom boli vládni úradníci. Cieľom bol personál obrany. [Došlo k] trom alebo štyrom prípadom, keď som bol terčom aj ja, pretože vedeli, že mám skúsenosti v oblasti obrany a pravdepodobne vedeli, že mám aj zázemie vo vojenskej rozviedke. Takže sa vás budú pokúšať naverbovať, kedykoľvek to bude možné, ak ste pre nich prínosom,“ vysvetľuje.
To Johnstona podnietilo varovať Austrálčanov, aby boli opatrnejší v tom, čo zdieľajú online. „Na Západe máme tendenciu zdieľať informácie voľne a otvorene, zatiaľ čo v mnohých z týchto iných krajín, našich protivníkov, toho toľko nezdieľajú.“
Johnstone prezradil, že mnohí čínski agenti mali slabé zručnosti v oblasti tajných operácií (špionážnych zručností) a opisuje skúsenosť z Námestia nebeského pokoja, kde ho sledovali muži nosiaci opasky s nápadnými logami MSS. Zároveň však poznamenáva, že niektorí boli „veľmi, veľmi dobrí, a to najmä v oblasti medových pascí“.
„Existuje zoznamovací web s názvom Asian Dating… Ak [povedzme, že máte] vojenské alebo policajné zázemie, alebo dokonca ak zverejníte svoju fotografiu v uniforme… garantujem vám, že sa vám ozve veľké množstvo veľmi krásnych žien z Číny a najmä z Hongkongu… Budú využívať tieto mladé, nádherné dievčatá z Hongkongu… pretože veľa cudzincov si už teraz uvedomuje, že cesta do pevninskej Číny je nebezpečná, ale [myslia si], že Hongkong je stále v poriadku.“
Prekvapivo, cieľ je omnoho širší ako krádež vládnych, vojenských alebo obchodných tajomstiev. „Pokúšali sa ma niekoľkokrát nalákať, aby som napísal analýzy postoja Austrálie napríklad k zimným olympijským hrám v Číne,“ konštatuje Johnstone.
„Chcú teda tieto názorové články; chcú získať predstavu o tom, ako rozmýšľa austrálska vláda alebo ako premýšľajú ľudia, ktorí pracujú vo vláde alebo majú väzby na vládu, a to potom môžu využiť pri tvorbe politiky,“ dopĺňa.
Vlády spolupracujú, miestni nedôverujú
Podľa Johnstona nastal čas, aby sa západné krajiny, vrátane Austrálie, prebudili a uvedomili si túto hrozbu. Juhovýchodné ázijské a tichomorské štáty, ktoré čelia viditeľnejšej prítomnosti ČKS, na ňu hľadia oveľa menej benevolentne, napriek ochote ich vlády prijímať peniaze z Pekingu.
„Chodievam do Kambodže, Laosu, Vietnamu, na Šalamúnove ostrovy. Čo hovoria miestni obyvatelia? Nenávidia ich,“ tvrdí Johnstone. Austrália však podľa neho urobila chybu, keď sa príliš spoliehala na Čínu ako svoj hlavný exportný trh.
„Keď vložíte všetky svoje vajcia do jedného košíka, ako to už robíme príliš dlho… kontrolujú naratív. Oni kontrolujú vás. Vláda [Liberálnej strany] pod vedením Morrisona a [Petra] Duttona sa postavila Číne. Dnes to nikto nerobí. [Ministerka zahraničia Penny] Wongová to nerobí,“ poznamenáva Johnstone.
Poukazuje na diplomatický postoj súčasnej austrálskej vlády voči Pekingu: „Budú to nazývať tichou diplomaciou, čo je len výhovorka. Nechcú prísť o obchod, pretože potom by sa ekonomická stránka vecí rýchlo zrútila. Takže sa snažia hrať na obe strany naraz, čo však nebude fungovať, nie, keď máte dočinenia s čínskym komunistickým režimom,“ uzatvára.
Článok bol preložený z austrálskej edície Epoch Times
