Slovensko nedokáže chrániť finančné záujmy EÚ, povedala Šubová európskemu Výboru pre kontrolu rozpočtu
Whistleblowerka Zuzana Šubová vystúpila na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli, kde upozornila na dlhodobé systémové zneužívanie eurofondov na Slovensku, najmä v prostredí Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Bývalá riaditeľka protikorupčnej sekcie PPA poukázala na systematické zlyhávanie kontrolných mechanizmov a priblížila známu kauzu penziónov. Okrem toho vyzvala európske inštitúcie, aby prehodnotili systém vyplácania fondov tak, aby peniaze EÚ slúžili občanom a farmárom, nie úzkym skupinám vplyvných osôb.
Šubovej vystúpenie v Bruseli
V utorok 27. januára Zuzana Šubová, whistleblowerka a predsedníčka Pirátskej strany – Slovensko, vystúpila na verejnom vypočutí Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT) v belgickom Bruseli.
Cieľom vypočutia bolo preskúmať úroveň ochrany finančných záujmov EÚ na Slovensku vrátane podozrení na existenciu systémových podvodov.
Šubová europoslancov informovala o rozsiahlom zneužívaní eurofondov vrátane kauzy haciend a podvodov v PPA. Vyhlásila, že Slovensko nedokáže chrániť finančné záujmy EÚ.
V Parlamente upozornila na nefunkčné kontrolné mechanizmy eurofondov v rámci PPA, kde v minulosti viedla protikorupčnú sekciu. Poukázala na dlhodobé systémové zlyhania, ktoré podľa nej potvrdzuje aj nedávno medializovaná haciendová kauza.
Whistleblowerka skonštatovala, že priamo v prostredí PPA pôsobia organizované skupiny zneužívajúce eurofondy na vlastné účely v rozpore s pravidlami a legislatívou.
„Minister pôdohospodárstva tvrdí, že ide o pochybenie jednotlivcov, ja tvrdím opak. Korupčný systém a schémy financovania – či už priamych platieb, projektov alebo penziónov – sú v agentúre dlhodobým systémovm problémom, kde nefungujú kontrolné mechanizmy a audity,“ vyhlásila na výbore.
Šubová upozornila, že podvody v rámci tzv. haciendovej kauzy, pri ktorých boli milióny eur vyplácané dokonca aj firmám obvineným zo subvenčných podvodov evidovaným v databáze PPA, kryli aj kontrolné sekcie platobnej agentúry.
Podľa Šubovej takúto rozsiahlu trestnú činnosť nemá na Slovensku kto efektívne vyšetriť. „Slovensko nie je schopné účinne chrániť finančné záujmy Európskej únie,“ vyhlásila.
Poukázala aj na osem správ Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktoré jednoznačne potvrdzujú zlyhanie kontrolných mechanizmov PPA, zatiaľ čo klientelizmus a korupčné väzby fungujú bez prekážok.
„Európskym inštitúciám sú často predkladané nepravdivé a skreslené informácie o čerpaní agrodotácií. V skutočnosti systém nefunguje a peniaze sa nedostávajú k poctivým farmárom,“ zdôraznila Šubová.
Dodala, že cieľom jej vystúpenia je vyzvať Európsku komisiu a Európsky parlament, aby sa viac zamerali na Slovensko a prehodnotili systém vyplácania eurofondov. Zároveň pripomenula, že peniaze EÚ majú slúžiť občanom a farmárom, nie úzkym skupinám oligarchov či politicky vplyvným ľuďom.
Šubovej vystúpeniu predchádzala policajná razia
Poslanci výboru sa detailne oboznámili aj s priebehom prehliadky, ktorú polícia vykonala v dome Zuzany Šubovej týždeň pred vypočutím na pôde Európskeho parlamentu.
Dôvodom razie bolo údajné nebezpečné prenasledovanie súčasného prezidenta Finančnej správy SR Jozefa Kissa, ktorý bol v minulosti aj generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a ktorému chodia výhražné listy. Podľa Šubovej však políciu zaujímali skôr dokumenty k dotáciám a kauze haciend.
Šubová spája podvody s eurofondmi v PPA okrem iných aj s Kissom. Whistleblowerka bola v súvislosti s nenávistnými listami opakovane vypovedať, avšak poprela, že by takéto listy Kissovi posielala.
„Priebeh zásahu skôr pripomínal demonštráciu sily a ponižovanie,“ opísala na druhý deň a dodala, že jej zobrali počítač a telefón, no nakoniec ju z ničoho neobvinili.
Šubová pred výborom zopakovala, že spolu so stranou Demokrati budú pokračovať v odhaľovaní všetkých prešľapov a podozrení z rozkrádania spoločných peňazí. V Európskom parlamente ju sprevádzal Michal Kiča (Demokrati).
Strana upozornila, že odkrývanie týchto schém je kľúčové pre ochranu dobrého mena Slovenska v EÚ. „Nedovolíme, aby malo Slovensko pokazené meno a slabú vyjednávaciu pozíciu. Práve naopak – pravda je jediná cesta, ako ochrániť česť krajiny a zabezpečiť, aby európske peniaze konečne slúžili tým, ktorým sú určené,“ vyhlásila Šubová.
Pred kontrolným výborom whistleblowerka vypovedala už pred siedmimi rokmi, krátko po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
„Ján Kuciak odhaľoval systémové rozkrádanie verejných zdrojov a prepojenia, ktoré nemali nikdy vzniknúť. Jeho práca bola službou verejnosti a obranou právneho štátu,“ uviedla na záver.
Vystúpenie exministra Simona
Pred výborom vypovedali viacerí Slováci. Jedným z nich bol Zsolt Simon (SMK a Most-Híd), minister pôdohospodárstva SR v rokoch 2002 – 2006 a 2010 – 2012.
Simon na vypočutí za hlavný problém označil systémové zmeny, ktoré v rezorte zaviedli vlády premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a ktoré najmä po roku 2012 viedli k masívnemu nárastu korupcie a klientelizmu. Ich výsledkom je podľa neho nesprávne nastavenie systému a netransparentnosť, ako aj nedostatočná digitalizácia, ktorá by umožnila verejnú kontrolu čerpania eurofondov.
„Existuje šanca, aby slovenské podmienky spĺňali väčšiu transparentnosť, ale Európska komisia a Európsky parlament musia veľmi dôsledne trvať na tom, aby digitalizácia nebola na slovenský spôsob, ale na spôsob, aký je v Rakúsku, Českej republike alebo v ktorejkoľvek inej krajine, kde je bežné, že žiadateľ si to vie na internete prekontrolovať a môže to fungovať,“ povedal Simon.
Pripomenul, že v slovenskom parlamente je práve predložený koaličný návrh, ktorý podľa neho mieri k tomu, aby údaje z katastra nehnuteľností boli skryté a ťažko dostupné, čo považuje za presný opak transparentnosti.
Zvlášť upozornil na výšku podpory v rámci jednotlivých výziev, čo často bývajú milióny eur, ktoré motivujú ku korupčnému a klientelistickému správaniu. Riešením by podľa neho mohlo byť zníženie podpory či miery spolufinancovania z prostriedkov EÚ, ale aj lepšia kontrola zo strany Európskej komisie. Tá by sa nemala spoliehať len na správy vypracované národnými orgánmi.
Simon však dodal, že prípadné zastavenie eurofondov by mohlo poškodiť konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov.
„Bolo by nesprávne a nespravodlivé, keby sme tvrdili, že každá výzva a každý projekt v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry boli predmetom korupcie,“ uviedol.
Vystúpenie Petkovej zo Zastavme korupciu
Ďalšia v poradí vystúpila riaditeľka mimovládnej organizácie Nadácia Zastavme korupciu (NZK) Zuzana Petková.
Upozornila na to, že zo 150 projektov z výzvy na výstavbu penziónov a podporu rozvoja cestovného ruchu v regiónoch „šesťdesiat vyšetruje slovenská polícia, zaujíma sa o ne Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) alebo Európska prokuratúra (EPPO)“.
Podľa riaditeľky NZK sa z peňazí európskych daňových poplatníkov stavajú luxusné vily, ktoré využíva úzka skupina ľudí napojená na politiku. Poznamenala tiež, že hoci ministerstvo pôdohospodárstva po kontrole priznalo isté pochybenia, označilo ich len za drobné alebo individuálne zlyhania.
Petková dodala, že k nárastu zneužívania eurofondov prispelo aj zníženie trestov za korupciu a daňovú kriminalitu, ktoré schválila súčasná vláda.
Okrem Petkovej vystúpil cez telekonferenčný hovor aj jej kolega z NZK a bývalý riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Daniel Lipšic sa na poslednú chvíľu ospravedlnil.
Vypočutie inicioval poslanec Zdechovský
Vypočutie na pôde Európskeho parlamentu sa konalo z iniciatívy českého europoslanca Tomáša Zdechovského (KDÚ-ČSL/EPP), ktorý v máji na Slovensku viedol delegáciu z Výboru pre kontrolu rozpočtu.
„Situácia, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, nepredstavuje ojedinelé pochybenie, ale hlbší systémový problém. Krajina čerpá európske prostriedky, pričom zároveň oslabuje inštitúcie, ktoré majú zabezpečiť ich transparentné a zákonné využívanie,“ povedal po vypočutí pre Epoch Times.
Zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, ale i nevyriešenú vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a opakované škandály pri dotáciách označil za alarmujúce.
„Chceme, aby európske peniaze na Slovensku končili v transparentných projektoch, ktoré skutočne zvyšujú životnú úroveň ľudí v regiónoch. Kontrola nie je útok. Je podmienkou dôvery a fungovania európskej solidarity. … Môžu zrušiť celú Národnú kriminálnu agentúru, môžu zrušiť celú špeciálnu prokuratúru, môžu naozaj zavrieť všetkých, ktorých sme sem pozvali na vypočutie, ale vyšetrovanie podvodov a korupcie na Slovensku sa nezastaví,“ uzavrel Zdechovský.
Reakcia poslanca Wiezika
Spoločne so Zdechovským sa na misii zúčastnil aj slovenský europoslanec Michal Wiezik (PS/Obnovme Európu). Vo svojej reči skonštatoval, že problém s čerpaním eurofondov je hlboký, keďže značná časť európskych peňazí je pridelená projektom, ktoré neprinášajú verejný úžitok.
„Na papieri penzión, v realite súkromná vila, hacienda. Namiesto efektívnych riešení netransparentné a pomalé čerpanie, v horšom prípade podvody a rozkrádanie,“ uviedol.
Poslanec poukázal aj na informáciu, že napriek vyšetrovaniu OLAF-u, EPPO a slovenských orgánov činných v trestnom konaní pochybná hacienda Fafokan dostala údajne ďalšiu dotáciu vo výške 830-tisíc eur.
„Fascinuje ma drzosť, s akou sa v tejto aktivite pokračuje,“ povedal.
Poslanec Freund navštívil Šubovú
Súčasťou delegácie na Slovensku bol aj nemecký europoslanec a koordinátor Výboru pre kontrolu rozpočtu Daniel Freund (Zelení). Uviedol, že hoci si želá, aby sa európske peniaze dostali k obyvateľom Slovenska, zároveň nechce, aby skončili u „suity premiéra Fica, ktorá z nich postaví ďalšie vily“.
„Stavanie súkromných víl s bazénmi pre ľudí blízkych predsedovi vlády je pravdepodobne najhorší projekt, aký si môžete predstaviť,“ vyjadril sa na margo penziónovej výzvy. Dodal, že to ničí dôveru k EÚ a financovaniu, ktoré poskytuje.
Vyjadril sa aj k nedávnej domovej prehliadke u Zuzany Šubovej.
„Pred dvoma týždňami som sedel v obývačke u pani Šubovej a zanedlho k nej prišla polícia. Považujem za znepokojujúce, že whistlebloweri, ktorí vypovedajú pred výborom, sú vystavení takémuto tlaku autorít bez toho, aby proti nim bolo vznesené akékoľvek obvinenie alebo im vysvetlili dôvod policajného zásahu,“ povedal Freund.
Poslanec Knotek je k Slovensku zhovievavý
Iný názor vyjadril český europoslanec Ondřej Knotek (ANO/Patrioti pre Európu). Zdôraznil, že spomenuté slovenské problémy sa netýkajú len jednej konkrétnej vlády, ale týkajú sa dlhšieho obdobia a viacerých vlád, ktoré systém kontroly postupne upravujú a zlepšujú.
„Pochopil som, že súčasné vedenie ministerstva pôdohospodárstva a PPA si uvedomuje zostávajúce riziká. Vysvetlili nám opatrenia, ktorú sa zavádzajú na mieste s cieľom znížiť dosahy na rozpočet EÚ a dobrú povesť Slovenska,“ uviedol.
Podľa Knotka počas návštevy Slovenska bola veľká časť otázok uspokojivo zodpovedaná. „Nehovorím, že všetko bolo perfektne vysvetlené, ale určite ten obrázok nebol zlý,“ povedal.
Český europoslanec zároveň položil otázku riaditeľke NZK Petkovej, či bola jej nadácia v posledných piatich rokoch financovaná Európskou komisiou alebo americkým programom USAID.
Petková na obe otázky odpovedala záporne. Dodala, že v jednej súťaži síce mohli dostať peniaze, no zmluvu s USAID nakoniec nepodpísali: rozhodli sa nečerpať peniaze zo žiadnej zahraničnej schémy, aby nevznikli pochybnosti o nezávislosti NZK.
Reakcia poslankyne Lexmann
Na vypočutí vystúpili aj slovenské europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EPP) a Lucia Yar (PS/Obnovme Európu).
Lexmann poukázala na to, že napriek škandálom pri nakladaní s európskymi peniazmi slovenská vláda systematicky oslabuje a rozkladá inštitúcie, ktoré majú takéto prípady odhaľovať. Nie je preto podľa nej prekvapením, že v Bruseli sú mnohí znepokojení tým, ako Slovensko nakladá s európskymi peniazmi. Zdôraznila, že eurofondy pre poľnohospodárov nesmú byť trofejou pre vyvolených, ale majú slúžiť všetkým občanom.
Po vypočutí Lexmann so Šubovou vo videu na sociálnej sieti uviedli, že ich cieľom nie je vziať Slovensku peniaze, ale „vyvinúť tlak na vládu Slovenska, aby sa eurofondy využívali v prospech ľudí.“
Minister ani zástupcovia rezortu na zasadnutie neprišli
Na vypočutí sa nezúčastnili žiadni zástupcovia slovenskej vlády ani PPA. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) hovorí o penziónovej kauze ako o individuálnych pochybeniach, ktoré sa riešia, pričom uvádza, že výzva už prešla viacerými auditmi Európskej komisie aj kontrolou bývalej vlády.
PPA považuje tému penziónovej výzvy po poslaneckom prieskume za uzavretú a deklaruje súčinnosť s domácimi aj zahraničnými orgánmi činnými v trestnom konaní.
Michal Kiča (Demokrati) zdôraznil, že absencia ministra či zástupcov rezortu je neakceptovateľná. „Je to jasný signál, že minister nenašiel odvahu, aby objasnil rozkrádanie v PPA. O to viac, že doma na Slovensku sa ich snaží pred voličmi zľahčovať,“ povedal.
Neúčasť ministra Takáča v europarlamente, kde sa vyšetrovala kauza haciendy, kritizuje aj strana Sloboda a Solidarita (SaS). „Europoslanci chcú vysvetlenie, prečo peniaze pre poľnohospodárov skončili v súkromných haciendách ľudí blízkych Smeru. Viete, koho poslal minister Takáč do Bruselu vysvetľovať túto kauzu? Nikoho,“ napísal predseda SaS Branislav Gröhling na sociálnej sieti.
Upozornil na to, že práve vyšlo najavo, že štát poslal ďalších 800-tisíc eur haciende Fafokan, aj keď ju vyšetruje polícia. „Polícia pri vyšetrovaní dokonca zistila, že Fafokan doložil k žiadosti o štátnu dotáciu nájomnú zmluvu podpísanú človekom, ktorý neexistuje. Aj tak jej Takáčovi podriadení vyplatili ďalšie peniaze,“ uviedol predseda SaS s tým, že tejto kauze sa budú venovať aj naďalej.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.