T. Zdechovský po kontrole eurofondov na Slovensku pre Epoch Times: Zistenia sú vážne a pod kobercom sa to neskončí (Rozhovor)
V dňoch 26. až 28. mája bola na Slovensku delegácia zákonodarcov z Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu. Delegácia pod vedením českého europoslanca Tomáša Zdechovského sa zaujímala o čerpanie európskych peňazí, predovšetkým v agrosektore. Europoslanec pri tejto príležitosti poskytol rozhovor pre Epoch Times Slovensko.
V rozhovore s Tomášom Zdechovským sa dočítate aj o:
– najzávažnejších zisteniach,
– či môžu Slovensku zablokovať eurofondy,
– čo ocenil a
– čo ho zaskočilo v podaní niektorých slovenských predstaviteľov.
Epoch Times Slovensko: Kedy začala cesta vašej delegácie na Slovensko naberať prvé kontúry?
Tomáš Zdechovský: Podnety o tom, že na Slovensku dochádza k zneužívaniu eurofondov, sme dostávali niekoľko mesiacov. Na základe čoraz vážnejších informácií sme sa zhruba v októbri rozhodli, že by sme sa mali vydať do Bratislavy a porozprávať sa so slovenskými vládnymi predstaviteľmi, úradmi, neziskovým sektorom či novinármi. Po tom, čo misiu schválil Európsky parlament, bolo jasné, že prídeme a svojou prítomnosťou vzbudíme u mnohých veľké emócie. Mnoho ľudí si to neprialo.
Čo tomu predchádzalo?
Dostávali sa k nám mnohé správy, či už od občanov, novinárov, alebo z neziskového sektora. Všetky upozorňovali na to, že systém prerozdeľovania dotácií na Slovensku nie je úplne transparentný a že v mnohých prípadoch z neho profitovali ľudia, ktorí boli napojení na vládu či slovenských politikov.
Mali ste nejaké konkrétne indície alebo dôkazy?
Áno, tých dôkazov je veľa. A prišli sme na Slovensko, aby sme si tieto dôkazy overili. Úprimne poviem, že som dúfal, že nám ich vládni predstavitelia vyvrátia, budú chcieť s nami rokovať, ale to sa až na výnimky nestalo. So sebou sme si preto odviezli ďalšie podklady, ktoré budeme ďalej analyzovať.
S akým cieľom ste vlastne na Slovensko išli?
Overiť tieto podnety a vyjasniť si problémy, ktoré sa s tým spájajú. Chceli sme primárne pomôcť. Rozhodne nie je naším cieľom, aby sa to dostalo do bodu, keď by Slovensku zastavili európske peniaze. To je krajná možnosť, ktorú hádam nikto nechce, pretože na to nakoniec doplatia slovenskí občania.
Skúste opísať, aké aktivity zahŕňala vaša návšteva Slovenska. S kým ste sa stretli?
Stretli sme sa so širokým spektrom inštitúcií – od slovenských ministerstiev, prokuratúry, kontrolných úradov až po mimovládne organizácie a investigatívnych novinárov. Rokovali sme aj so zástupcami OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) a EPPO (Európska prokuratúra), s ktorými sme riešili otázky spojené s efektivitou a transparentnosťou vyšetrovania v krajine. V utorok si na nás urobil čas aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (Richard Takáč, pozn. red.), ktorý s nami vecne debatoval o mnohých záležitostiach, čo musím spätne oceniť.
A čo ostatní vládni predstavitelia?
Škoda, že si na nás neurobil čas aj premiér. Obvykle sa na misiách stretávame s ministrami či premiérmi, ktorí sa snažia o konštruktívny dialóg. Tu nás hneď na úvod čakalo niekoľko útokov od ministrov Šutaja Eštoka a Tarabu. V tom to bolo pomerne unikátne.
Aký bol výsledok týchto stretnutí, predovšetkým s verejne známymi osobami?
Väčšinou sa potvrdili naše obavy. Z niektorých rokovaní si dokonca odnášame nové poznatky a informácie, ktoré budeme ďalej preverovať. Chceli sme si jednoducho urobiť ucelený obraz, ako to jednotlivé strany vnímajú, a to sa nám podarilo. A hlavne, ako systém funguje alebo nefunguje.
Čo z týchto stretnutí vyplýva pre Slovensko?
Pre Slovensko je to zdvihnutý prst. Zistenia sú vážne a kauzy úplne zrejmé. Tie sa pod koberec nezametú. Spolupracujeme tak s OLAF, ako aj s EPPO a Európskou komisiou. Musíme sa teraz poradiť o ďalšom postupe.
Aké sú najzávažnejšie momentálne zistenia a aké ďalšie kroky podniknete voči previnilcom?
Kauzy „haciendy, kamióny či karavany“ sú asi tie najznámejšie. Sú tu však aj ďalšie, o ktorých v tejto chvíli nebudeme hovoriť, pretože je nutné ich overiť.
Hrozí niečo samotnému Slovensku?
Určite budeme trvať na tom, aby ľudia, ktorí boli zapletení do sprenevery týchto peňazí, boli potrestaní a aby peniaze boli vrátené.
Skúsme hypoteticky uviesť nejaký „najhorší možný scénar“…
Najhorším scenárom by bolo, keby sa potvrdilo, že išlo o účelovo vytvorený systém na prerozdeľovanie európskych prostriedkov pre „vyvolených“ a že tento systém naďalej existuje. A že štát nemá žiadnu ambíciu to zmeniť. To by mohlo viesť k stopke. To je však naozaj ten najčiernejší scenár.
Aké budú ďalšie kroky vašej delegácie?
Analýza nových informácií, napísanie správy pre Európsky parlament a koordinácia krokov s Európskou komisiou a ďalšími európskymi orgánmi a inštitúciami, napríklad už so spomenutým úradom OLAF.
Máte v pláne aj ďalšie zisťovanie efektívnosti a transparentnosti eurofondov na Slovensku?
Je veľmi pravdepodobné, že sa budeme slovenských úradov pýtať na ďalšie informácie. Verím, že vzájomná spolupráca je aj v záujme Slovenska.
Ďakujeme za rozhovor!
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Chcete viac článkov na túto tému? Dajte nám vedieť váš názor a čo by vás zaujímalo.