Slovenskí študenti čelia problémom, ktoré prináša používanie informačných technológií vo vyučovacom procese (Prieskum)
Slovenské študentstvo čelí problémom, ktoré prináša používanie informačných technológií vo vyučovacom procese. Viac ako polovica z nich sa už stretla s kyberšikanou či hoaxmi a konšpiráciami. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Prieskum zrealizovala agentúra FOCUS na vzorke 520 respondentov vo veku 15 až 19 rokov. Časť dát bola zbieraná online (317 respondentov) a časť na základe osobných interview zaznamenaných do elektronického dotazníka (203 respondentov).
Prieskum ukázal, že 63 % respondentov sa už stretlo s kyberšikanou, napríklad v podobe nenávistných statusov, komentárov, zosmiešňujúcich videí a animácií, ale aj zverejňovania fotiek, videí, článkov, nenávistných a vulgárnych komentárov, ktoré sa týkali ich osobne, alebo ich spolužiakov a učiteľov. Sedem percent uviedlo, že sa s nimi stretávajú bežne, v desiatkach prípadov počas školského roka, ďalších 14 % hovorilo o minimálne desiatich prípadoch za školský rok a 43 % respondentov sa vyjadrilo, že sa s nimi počas školského roka sporadicky stretávajú.
Ďalších 58 % študentov uvádza šírenie hoaxov, dezinformácií, konšpirácií a propagandy a 51 % zverejňovanie a šírenie nevhodného obsahu (fotiek, videí, článkov, nenávistných, vulgárnych komentárov, atď.). V priemere každý piaty študent tvrdí, že na jeho škole sú takéto problémy buď veľmi bežné a vyskytujú sa v desiatkach prípadov, alebo sa vyskytli viackrát za školský rok (viac ako 10 prípadov),“ uvádza výskumná správa IVO.
Ako IVO ďalej upozornil, častým problémom je aj navštevovanie stránok s nevhodným obsahom, ako je sex, násilie či nenávisť. Uviedlo to 44 % respondentov, 20 % hovorilo o tom, že tento problém je veľmi bežný, respektíve, že sa s ním stretávajú minimálne desaťkrát za školský rok. „Na druhej stane, výskyt negatívnych javov v prostredí stredných škôl je podľa názoru ich študentov nižší v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Napríklad šírenie vírusov, resp. malvéru (v školských počítačoch, školských aplikáciách, počítačoch študentov,…) uvidelo 39 %, hackerské útoky (zamerané na web školy, WiFi sieť, servery, školský informačný systém, počítače študentov,…) 35 %t a krádež identity, zneužitie osbných údajov (študentov, učiteľov) ďalších 28 % študentov,“ píše sa vo výskumnej správe.
Nižšia bola aj frekvencia výskytu týchto javov, za časté, alebo vyskytujúce sa viackrát počas školského roka ich označila približne desatina respondentov. Zriedkavejší bola aj výskyt iných problémov, išlo celkovo o 12 %, ktoré súviseli napríklad s nefunkčnosťou alebo zaostalosťou IT vybavenia škôl či ich nedostatočným kybernetickým zabezpečením.
„Uvedené zistenia naznačujú, že problémové okruhy v používaní digitálnych technológií na stredných školách sú sústredené skôr na sociálno-komunikačnú ako na technologicko-bezpečnostnú oblasť. Zdá sa, že školy majú o čosi lepšie zvládnuté technologické riešenia na boj s kybernetickými hrozbami (i keď nie vždy ideálne) ako so šírením toxického obsahu alebo kyberšikany,“ uvádza výskumná správa s tým, že to ukazujú aj osobné skúsenosti študentstva.
Každý piaty študent má skúsenosť so šírením hoaxov, dezinformácií, konšpirácií, propagandy či zverejňovaním a šírením nevhodného obsahu. Títo študenti uvádzali, že sa na jeho škole predmetné javy vyskytujú s väčšou či menšou intenzitou. Obeťou hackerského útoku, krádeže identity alebo zneužitia osobných údajov bol zhruba každý desiaty z opýtaných.
Analýza údajov podľa výskumnej správy IVO ukázala rodový rozmer problematiky, obeťami kyberšikany sa totiž častejšie stávajú dievčatá, než chlapci. Napríklad, kým osobnú skúsenosť so šírením toxického obsahu má iba 13 % chlapcov, medzi dievčatami je to ešte raz toľko – 25 %. Rozdiely nájdeme prakticky vo všetkých formách negatívnych javov nielen sociálno-komunikačnej, ale aj technologicko-bezpečnostnej oblasti,“ uvádza výskumná správa. Dievčatá tiež častejšie bývajú obeťami šírenia vírusov, malvéru, krádeže identity a zneužitia osobných údajov. Z výskumnej správy vyplýva, že dôvodom môže byť napríklad to, že kyberšikana často prebieha práve cez šírenie malware a kybernetické útoky. Taktiež môže byť príčinou to, že útočníci častejšie cielia na dievčatá než na chlapcov.
Rozdiely podľa typov škôl (napríklad či išlo o gymnáziá, alebo stredné odborné školy) a ich zriaďovateľa (štátne, súkromné či cirkevné školy) sa ukázali štatisticky málo významné. „Malé rozdiely však možno nájsť v prípade šírenia toxického obsahu, ktorý uvádza o niečo viac študentov gymnázií a cirkevných škôl alebo krádeže identity a zneužitia osobných údajov, ktoré uvádzajú študenti zo štátnych a verejných škôl,“ uvádza výskumná správa IVO. Rovnako sa štatisticky významnejšie rozdiely neukázali ani z hľadiska veľkosti sídel či regiónov.
„Iba študenti pochádzajúci z okresných a krajských miest (20 – 100 tis. obyvsteľov) avizujú častejšie prejavy nenávistného správania, hackerských útokov (napr. na web školy, WiFi sieť, servery, školský informačný systém, počítače študentov,…) alebo navštevovania nevhodného obsahu na internete,“ dopĺňa výskumná správa, podotýkajúc, že veľkosť výskumnej vzorky nedovolila analýzu tohto problému na hlbšej úrovni, aj keď rozdiely podľa jednotlivých kategórií, ako je typ školy, sídlo či kraj sú logicky očakávateľné.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
