Domov

Šikanu si môžu zažiť aj učitelia od rodičov. Prípad učiteľky, ktorá bola v médiách obvinená matkou zo zlého zaobchádzania s jej synom

Téma šikany je v spoločnosti mimoriadne citlivá. Ak sa dospelý človek – a najmä pedagóg – dopustí ubližovania voči dieťaťu, má byť v takom prípade nulová tolerancia. Pre Epoch Times Slovensko to uviedla Maryla Halandová, učiteľka z Bratislavy. „Deti sú bezbranné a našou úlohou je chrániť ich, nie im ubližovať,“ hovorí. Zároveň však upozorňuje, že sa čoraz menej hovorí o prípadoch, keď útoky smerujú práve opačným smerom – od rodičov k učiteľom. Rozpovedala nám svoju skúsenosť s tým, ako ju matka jej bývalého žiaka začala na sociálnych sieťach a v médiách menovať a obviňovať zo zlého zaobchádzania s jej synom a zo zasahovania do jej rodičovskej výchovy. 

Od začiatku problémová spolupráca

Chlapec, ktorého dostala vyučujúca do triedy, prešiel viacerými materskými školami. Matka ho opakovane z nich odhlasovala s rôznymi obvineniami voči učiteľkám. Do základnej školy preto nastúpil bez predškolskej prípravy, čo sa podľa učiteľky prejavilo v jeho adaptácii aj v správaní.

„Bol medzi rovesníkmi starší, chýbala mu socializácia a od začiatku sa dostával do konfliktov,“ opisuje. Matka podľa učiteľky pôsobila od začiatku nedôverčivo a do vyučovania zasahovala – pravidelne prichádzala do triedy, sledovala deti cez prestávky. 

Chlapec podľa vyučujúcej pôsobil v triede problematicky: „Robil spolužiakom zle, väčšinou nie fyzicky, ale verbálne – posmieval sa im, nadával im. Dokonca si osvojil aj stratégie, ktoré mu doma radila mama: keď som ho prichytila, bránil sa slovami ‚ja mám ADHD‘.“ 

Napriek tomu sa podľa učiteľky vďaka jej snahám a každodenným ranným komunitám s deťmi postupne darilo robiť pokroky – žiaci ho začali prijímať a on reagoval lepšie. V tom čase ho však matka začala nechávať viac doma a prišla ďalšia komplikácia: obrovské množstvo vymeškaných hodín. Za polrok nazbieral až 277 absencií. Pediatrička odmietla ďalej ospravedlňovať jeho neprítomnosť, keďže podľa slov vyučujúcej chodila matka po potvrdenia často sama bez dieťaťa.

Kvôli absenciám musel chlapec absolvovať komisionálne skúšky. „To, že mal štvorky, ako uvádza matka, nie je pravda – mal dobrú logiku – matematiku aj prvouku zvládol veľmi dobre, trojku mal len zo slovenčiny,“ dodáva učiteľka.

Keď matka oznámila vedeniu školy, že jej syn má samovražedné myšlienky, škola okamžite privolala odborníkov  – psychológov aj pracovníkov CPPPaP (Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, pozn. red.). Na stretnutí sa zhodli, že ide o hyperprotektívnu výchovu. „Dokonca aj odborníčka, ktorú si vyžiadala sama matka, skonštatovala, že ide o hyperprotektívnu výchovu, ktorá dieťaťu škodí,“ vysvetľuje učiteľka.

Odborníci odporučili škole kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako i psychiatrické vyšetrenie žiaka. 

Mimoriadne rodičovské a odchod zo školy

Situácia vyvrcholila po sérii sťažností ostatných rodičov. Tí požiadali riaditeľku o mimoriadne rodičovské združenie. „Rodičia opisovali, čo im deti doma rozprávajú, no pani matka to odmietla a tvrdila, že ho chcú zo školy vyštvať,“ spomína učiteľka. Vedenie školy preto rozhodlo o preradení do inej triedy.

Následne matka definitívne dieťa odhlásila zo školy. Najprv ho zapísala do súkromnej školy, chlapec však nakoniec zostal doma na individuálnom vzdelávaní pod vedením matky.

Zlom nastal pri kontrole zo sociálky

Podľa učiteľky sa vzťahy vyhrotili po zásahu sociálnej kurately. „Škola bola povinná podať podnet – odborníci sami odporučili, aby prípad sledoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Matka si však dodnes myslí, že som sociálku poslala ja,“ hovorí vyučujúca.

Odvtedy začali podľa nej osobné útoky – od statusov na sociálnych sieťach, cez rozhovory v  médiách až po zverejnenie mena, priezviska a fotografie učiteľky i jej maloletého syna. „V tom momente som sa rozhodla obrátiť na políciu. Nie preto, že by som sa chcela hádať, ale preto, že verejnosť musí poznať aj druhú stranu,“ zdôrazňuje.

Učiteľka tvrdí, že s matkou nemala počas spolupráce otvorený konflikt. Naopak – dostala od nej stovky ďakovných e-mailov. „Za dva mesiace mi poslala 177 správ, kde mi ďakovala a písala, že som jej vzor. Potom však prišla kontrola zo sociálky a všetko sa zlomilo,“ vysvetľuje učiteľka.

Prípad podľa nej odhaľuje aj menej známu stránku školského prostredia – že aj pedagógovia sa môžu stať obeťami atakov a neférových obvinení zo strany rodičov.

„Deti si zaslúžia ochranu. Ale aj učitelia potrebujú ochranu pred situáciami, keď sa na nich prenesú problémy či frustrácie rodičov. Obzvlášť, ak sú osobné útoky následne jednostranne šírené na sociálnych sieťach s potenciálne dlhodobým dopadom na dobré meno učiteľa,“ uzatvára.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK