Sobota 2. marca, 2024
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v americkom Kapitole 30. januára 2024 vo Washingtone. (Foto: Chip Somodevilla/Getty Images)

J. Stoltenberg: NATO sa musí pripraviť na trvalé preteky s Čínou 

Európa urobila chybu, keď sa spoliehala na ruskú ropu a plyn, a táto chyba sa nemôže opakovať v prípade Číny, povedal šéf NATO.

Podľa najvyššieho diplomata západnej vojenskej aliancie sa NATO musí zorganizovať a pripraviť na dlhodobú súťaž s vládnucim komunistickým režimom v Číne.

Pokračujúca vojenská modernizácia Čínskej komunistickej strany (ČKS) a prenikanie do infraštruktúrnych projektov po celom svete predstavujú najväčšie dlhodobé hrozby pre medzinárodný mier a stabilitu, tvrdí generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Musíme sa zorganizovať na trvalé preteky s Čínou,“ vyhlásil Stoltenberg 1. februára počas prednášky v The Heritage Foundation, washingtonskom konzervatívnom think tanku.

„Čína modernizuje svoju armádu a vyvíja nové zbrane bez akejkoľvek transparentnosti a obmedzení. Nekalým spôsobom obchoduje, skupuje kritickú infraštruktúru, zastrašuje svojich susedov, v neposlednom rade Taiwan, a snaží sa ovládnuť Juhočínske more.“

J. Stoltenberg dodal, že čínske komunistické vedenie čoraz viac koordinuje svoju činnosť s Ruskom, Iránom a Severnou Kóreou v rámci širšej snahy vytvoriť „alternatívny svetový poriadok, v ktorom sa oslabí moc USA, NATO sa rozdelí a menšie demokracie budú nútené kľučkovať“.

„Ohrozujú náš slobodný svet. Otvorene spochybňujú americkú moc. A [nejde] len o Ameriku. Snažia sa pošliapať globálne pravidlá, ktoré nás všetkých chránia.“

NATO sa prebúdza pred hrozbou Číny

Stoltenberg uviedol, že vedúci predstavitelia NATO pomohli zvyšku Európy lepšie pochopiť výzvy, ktoré predstavuje ČKS, hoci poznamenal, že si pomaly uvedomujú rozsah tejto hrozby. V tejto súvislosti uznal zmenu politiky voči Číne, ktorú v roku 2017 uskutočnila Trumpova administratíva, za budíček, ktorý vyburcoval alianciu k činnosti.

Kanadské ozbrojené sily sa zapoja do najväčšieho cvičenia NATO za posledné desaťročia

Prisľúbil, že lídri NATO neurobia s režimom v Pekingu rovnakú chybu ako s Moskvou, keď odmietli vypočuť varovanie vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa pred závislosťou od ruskej ropy.

„Európa urobila chybu, keď sa spoliehala na ruskú ropu a plyn,“ povedal Stoltenberg. „Nemôžeme opakovať tú istú chybu s Čínou. Závislosť nás robí zraniteľnými.“

Priznal, že Spojené štáty „správne“ kritizovali členov NATO v Európe za nedostatočné investície do obrany. To sa teraz mení, povedal, výdavky na obranu sú vo všetkých krajinách vyššie a niektoré krajiny, ako napríklad Poľsko, vynakladajú na obranu vyššie percento svojho HDP ako dokonca Spojené štáty.

Stoltenberg tiež prezentoval alianciu ako dôležitý nástroj na presadzovanie amerických záujmov a moci proti machináciám čoraz viac zosúladených autoritárskych mocností.

„NATO je neuveriteľne silná myšlienka, ktorá presadzuje záujmy USA a znásobuje americkú moc,“ povedal.

„Čína, Rusko, Irán a Severná Kórea sa čoraz viac zbližujú. Spoločne prekonávajú sankcie a tlak, oslabujú medzinárodný finančný systém založený na americkom dolári, podnecujú ruskú vojnu v Európe a využívajú výzvy, ktorým naša spoločnosť čelí.“

Bidenova administratíva sa snaží o konkurenciu a spoluprácu s Čínou

K otázke Číny sa minulý týždeň vyjadril aj poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý zdôraznil postoj administratívy, že Čína predstavuje „výzvu pre tempo“, ale úplné oddelenie od jej ekonomiky nie je možné.

„Zistili sme, že [Čína] je jediným štátom, ktorý má v úmysle zmeniť medzinárodný poriadok a zároveň má na to ekonomickú, diplomatickú, vojenskú a technologickú silu,“ povedal počas prednášky, ktorú zorganizovala Rada pre zahraničné vzťahy.

„Sme si vedomí konkurenčnej štrukturálnej dynamiky v našich vzťahoch s [Čínou], ale tiež si veľmi dobre uvedomujeme, že Spojené štáty a [Čína] sú hospodársky vzájomne závislé a majú spoločné záujmy pri riešení nadnárodných problémov.“

J. Sullivan vyzdvihol stratégiu Bidenovej administratívy „investovať, prispôsobiť sa, súťažiť“ a zdôraznil, že národ by sa mal zamerať na budovanie spojenectiev s trvalým vzájomným prospechom, a nie iba na boj proti Číne.

„Nemôžeme zvyšok sveta považovať za zástupné bojiská, ako to podľa mňa príliš často robili USA a Sovietsky zväz počas studenej vojny.“

Pôvodný článok

Prečo existuje ľudstvo?

Prečítajte si aj