Inšpirácie

Samuel a Věra našli nový domov v Bulharsku. Bez zhonu, s domácim syrom a zvieratami (Rozhovor)

Manželia Samuel a Věra sa presťahovali do Bulharska za pokojným životom bez stresu, ponáhľania a s úplne inými životnými prioritami ako v Česku. Život sa tam totiž netočí len okolo práce a peňazí – dôležité sú najmä rodinné stretnutia, rozhovory, pohostinnosť či neočakávané návštevy. Aj Samuel a Věra prišli na to, ako si Bulhari užívajú život, a v súčasnosti sa dokonca starajú aj o vlastnú farmu, ku ktorej sa dostali len náhodou. V rozhovore sme sa ich pýtali aj na miestnych Bulharov, na zmeny, ktoré im život v Bulharsku priniesol, ale načrtli sme aj tému chudoby, ktorá v spoločnosti stále rezonuje.

Epoch Times Slovensko: Bulharsko, pobrežie Čierneho mora – častá voľba mnohých Slovákov na letnú dovolenku. Vy tam však žijete nastálo už niekoľko rokov. Prečo vás zlákala práve táto krajina? Takisto sa to začalo dovolenkou?

Samuel: Áno, dá sa povedať, že sme začali uvažovať o presťahovaní po dovolenkách v Bulharsku.

Věra: Do Bulharska sa vtedy presťahovalo niekoľko našich kamarátov a veľa sme od nich počuli. Na rozdiel od väčšiny Čechov a Slovákov sme na prvú dovolenku nešli na Slnečné pobrežie, ale na severné pobrežie do mesta Balčik. Tam totiž žijú aj miestni obyvatelia a my sme chceli zažiť práve kontakt s miestnymi.

Do Bulharska vás teda istým spôsobom zlákala aj túžba po zmene v živote. Splnila potom realita vaše očakávania? Čo najzásadnejšie sa vo vašom živote zmenilo?

Samuel: Hlavne sme si chceli zjednodušiť život, mať viac času na dôležitejšie veci než len zarábanie peňazí. Chceli sme mať menej stresu, pretože stres v ČR už pre nás bol príliš veľký. Samozrejme, nebolo to jednoduché, ale určite nás to naučilo vážiť si maličkosti a spoznali sme tiež, že nie všetko dokážeme zvládnuť sami a nie všetky situácie v živote môžeme ovplyvniť.

Věra: Začiatky boli veľmi ťažké a priznávam, že niekedy som aj uvažovala nad návratom do ČR. Najzásadnejšie je naučiť sa jazyk a snažiť sa zapadnúť medzi miestnych. Takisto človek musí prijať, že kvôli nám sa nikto a nič meniť nebude. A v našom živote sa zmenilo úplne všetko. Hlavne by som asi vyzdvihla, že človek pochopí, aké sú skutočne dôležité veci v živote. Že to nie sú peniaze ani luxusné bývanie, ani vyspelá krajina, ale že tí naozaj šťastní a spokojní ľudia, ktorí sú vždy ochotní pomôcť, sú často tí najchudobnejší.

Na sociálnych sieťach zdieľate aj momenty z vašej farmy. Predstavíte nám kúsok vášho farmárskeho raja? Čomu sa tam venujete?

Věra: Farma pôvodne vôbec nebola súčasťou nášho zámeru. Bola to skôr náhoda, že sme kúpili dom s veľkým pozemkom, a zvieratá sa objavili postupne. Najprv sme k sebe vzali pár psov z ulice, čo je, mimochodom, v Bulharsku veľký problém. Potom sa pridala túlavá mačka, pár sliepočiek z hydinárne, kozy od suseda, kde nemali poriadnu starostlivosť, a pár ovečiek.

Samuel: Vyskúšali sme si, aké to je vyrábať vlastné víno, rakiju, vlastný syr, tvaroh. Skúsili sme aj chov včiel. Žiaľ, práve vtedy bol rok, keď tu včely vo veľkom hynuli v dôsledku postrekov. Produkcia je hlavne pre našu spotrebu a pre našich známych. Skúšame aj chov brojlerov na mäso a, samozrejme, si pestujeme zeleninu a ovocie. Vajcia od našich sliepok sú veľmi obľúbené, skúšame totiž aj netradičné krmivá, ako napríklad morské riasy.

Znie to ako pohodový raj na Zemi …

Samuel: Áno, Bulhari naozaj žijú v menšom strese. Je to v ich mentalite a vo výchove. Keď sa niečo nestihne, nikto z toho nerobí vedu. Bulhari často namiesto honby za peniazmi pracujú len toľko, aby im výplata stačila na život. Mnohí z nich veria, že nadmerná práca môže človeka aj zabiť. (smiech) Niekedy to však môže byť pre Čecha alebo Slováka dosť frustrujúce, pretože na všetko je dosť času, termíny sa veľmi nedodržiavajú a časy stretnutí tiež nie sú úplne záväzné.

Věra: To je pravda. Bulhari sa vo všeobecnosti neženú veľmi za peniazmi, aspoň tí, ktorí žijú v Bulharsku a neodišli do zahraničia, aby zarobili. Často sú spokojní s tým, čo majú. Je tu napríklad viac odpadkov, nedostavaných domov alebo nedokončené káble a potrubia, čo je spôsobené práve tým, že to jednoducho neriešia a zjednodušujú si život.

Nestresujú sa, nenáhlia, nedodržiavajú termíny… Prekvapili vás Bulhari ešte niečím?

Samuel: Bulhari nás prekvapili najmä kultúrnymi rozdielmi. Bulharsko je vlastne miestom stretnutia dvoch svetov – Európy a Orientu. Mentalita ľudí je úplne odlišná. Rodinné väzby sú spravidla oveľa silnejšie, viac si potrpia na jedlo, čo však nie je o hlade alebo rýchlom zasýtení: jedlo je tu spoločenská udalosť, preto sa aj radi navzájom hostia, jedia, pijú, zabávajú sa. Jedlo a pitie nie je žiaden šprint – všetko si treba v pokoji vychutnať a, samozrejme, pri tom sa porozprávať.

Věra: Vždy ma prekvapí, akí sú priateľskí a milí k cudzincom. Snažia sa dorozumieť, pomôcť. Na ulici sa s vami pokojne dajú do reči úplne cudzí ľudia. Je úplne normálne, že sa ľudia navštevujú bez predchádzajúceho ohlásenia a vždy si nájdu čas na pohostenie a rozhovor. V Čechách to väčšinou býva tak, že nečakaná návšteva naruší vaše plány.

Prišli ste tam v podstate z drahšieho života v Česku … V čom je život v Bulharsku v tomto smere výhodnejší a možno aj úspornejší?

Samuel: Najväčší rozdiel je v nákladoch na bývanie, či už na kúpu vlastného, alebo nájom. Tie ceny sú tretinové, možno až štvrtinové. Ďalej s tým súvisia aj náklady na energie – elektrina, voda, daň z nehnuteľnosti, odvoz odpad. Všetko je približne na úrovni 40 % oproti Česku.

Věra: Tiež sú tu lacnejšie a dostupnejšie kvalitné potraviny. A čo ocenia najmä ženy, dá sa tu zohnať kvalitná kozmetika, najmä ružová, a tiež veľa kvalitných topánok a kabeliek, nehovoriac o „fejkoch“ z Turecka.

O akých sumách hovoríme pri základných potravinách a jedlách?

Věra: Donedávna boli ceny potravín a jedla v reštauráciách výrazne nižšie než v Česku a na Slovensku, ale z dôvodu zdražovania sú dnes ceny v obchodoch približne rovnaké.

Samuel: Čo sa týka cien v reštauráciách, hlavné jedlo zvyčajne vyjde na 5 eur, polievky okolo 2,20 eura. Porcie bývajú zvyčajne také veľké a sýte, že v teplých dňoch vám na zasýtenie úplne stačí len polievka alebo šalát. Dajú sa nájsť aj nižšie ceny, ale to už vyžaduje miestne znalosti.

Povedali by ste teda, že sa vám tam žije lepšie vzhľadom na väčšiu finančnú stabilitu?

Samuel: Finančná stabilita v dnešnom svete asi nie je nikde, ale keďže sa nám podarilo znížiť náklady a v Bulharsku žije veľa ľudí, ktorých príjmy či dôchodky sú oveľa nižšie, musia tu napríklad vlády oveľa intenzívnejšie reagovať na zdražovanie. V Bulharsku dlhodobo panuje napätie, pretože po páde komunizmu sa mnohým Bulharom znížila životná úroveň a krajina má stále vysoký podiel skutočne chudobných ľudí.

Věra: Žije sa nám tam v rámci možností dobre, ale nepovedala by som, že to súvisí s finančnou stabilitou. Skôr je to tým, že nás život v Bulharsku naučil nezaoberať sa zbytočnosťami a obklopiť sa správnymi ľuďmi.

Cítiť tú chudoba v bulharských uliciach? Ako to tam vyzerá?

Samuel: Život na ulici môžeme rozdeliť na bulharskú a rómsku časť. V tej bulharskej občas začujeme miestnu hudbu, občas natrafíme na nejaké trhy, vidíme babičky predávať prebytky zo záhrady, miestne slávnosti, folklórne vystúpenia a najmä tance. V rómskej časti – machale – to žije takmer každý deň. Hlasná hudba, oslavy, akcie, často veľkolepé svadby či sviatky. Ľudia sa väčšinou pohybujú vonku, sú na uliciach, ženy pripravujú občerstvenie, muži popíjajú rakiju, deti sa spolu hrajú, starší dávajú pozor na mladších a do toho veľa zvierat.

Věra: Tiež veľmi záleží na tom, či žijete v meste alebo na dedine. My žijeme na dedine, v časti, kde väčšina ľudí pracuje v poľnohospodárstve. Je to ťažká každodenná práca. Bulhari večer ešte pracujú na vlastnej záhradke, pretože upravená záhrada je základ a treba si urobiť zásoby na zimu.

A čo ten bohatší spôsob života?

Věra: Ľudia tu žijú skôr jednoducho a skromne. Aj Bulhari majú radi pekné veci a pekné bývanie, len sú zvyknutí na iné štandardy a majú odlišné nároky.

Samuel: Treba si uvedomiť, že bežný dôchodok je tu necelých 360 eur a priemerný plat v našom regióne je približne 870 eur. No nájdeme tu aj extrémne bohatých ľudí s honosnými vilami, autami za viac než 100 000 eur. Nechýbajú zlaté reťaze, množstvo prsteňov (často aj u mužov), luxusné značky oblečenia, parfumy a podobne.

Niečo z toho znie podobne ako v našich končinách, ale viac je toho pravdepodobne odlišné až prekvapujúce …

Samuel: Áno, tých vecí, ktoré nás prekvapili, bolo naozaj veľa. Kultúrne rozdiely sú skutočne výrazné. Postavenie žien v spoločnosti a ich úloha, obrovská nenávisť voči Rómom a množstvo predsudkov, väčší neporiadok v uliciach, doprava, ktorá má svoje vlastné špecifické pravidlá, a byrokracia na úradoch. Ale, samozrejme, bolo aj veľa vecí, ktoré nás prekvapili pozitívne. Otvorenosť ľudí bez predsudkov voči cudzincom a bez toho, aby sa na nich pozerali cez prsty. A napríklad aj lacná a kvalitná kuriérska služba, ktorá funguje na 100 % a bez výnimky kdekoľvek v Bulharsku.

Věra: Mňa šokovalo zaobchádzanie so zvieratami. Túlavé psy a mačky, o ktoré sa nikto nestará. Keď sa nejaké zviera už „nehodí“, jednoducho sa odvezie do iného mesta alebo dediny. Psy priviazané na metrovej reťazi pri búde za každého počasia. A zistila som, že sa to týka aj hospodárskych zvierat, ktoré nie sú až tak na očiach.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK