Domov

Rok od účinnosti noviel Trestného zákona: Profesor Čentéš hodnotí dôsledky reformy

6. augusta ubehne rok, od kedy novela trestnoprávnych kódexov nadobudla účinnosť. Vedúci katedry trestného práva Univerzity Komenského Jozef Čentéš poskytol minulý týždeň dva rozhovory, v ktorých novú legislatívu zanalyzoval. Podľa neho ide o ukážkový prípad toho, ako sa zákony nemajú meniť. Napriek tomu, že niektoré zmeny by mohli byť legitímne a spoločensky prínosné, vláde vyčíta, že nová legislatíva nebola riadne pripravená, bola prijatá bez odbornej diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní.

Profesor Jozef Čentéš bol v roku 2011 zvolený za generálneho prokurátora. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho však do funkcie odmietol vymenovať, čím celý proces jeho nástupu na post zablokoval. V roku 2014 Ústavný súd rozhodol, že prezident Gašparovič porušil ústavu a priznal Čentéšovi odškodné. Na miesto generálneho prokurátora bol však už medzitým v roku 2013 vymenovaný Jaromír Čižnár.

Dnes profesor Čentéš pôsobí ako vedúci katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Minulý týždeň poskytol dva rozhovory pre portál aktuality a pre letný podcast Braňa Závodského, v ktorých sa venoval dôsledkom, aké prijatá trestnoprávna reforma priniesla.

Skokové zníženie trestov a zvýšenie hranice škody

Ako jednu z najviditeľnejších zmien označil dramatické zvýšenie hranice škody pri majetkových trestných činoch z 266 eur na 700 eur. Krádeže v obchodoch do tejto sumy už nie sú trestným činom, ale len priestupkom. 

Podľa viacerých správ z médií a vyjadrení obchodníkov na Slovensku sa po účinnosti novely Trestného zákona zaznamenal nárast nielen počtu krádeží, ale aj odvahy a agresivity zlodejov. Ministerstvo spravodlivosti s tým však nesúhlasí a plánuje situáciu analyzovať.

Hoci Čentéš víta, že Slovensko pristúpilo k zmierneniu trestných sadzieb, čo je podľa neho súčasťou európskeho trendu, upozorňuje však na skutočnosť, že k zmene nedošlo prirodzeným, evolučným spôsobom, ale skokovo. 

„My ideme od jedného mantinelu k druhému. Najskôr sme mali prísne trestné sadzby, teraz ich máme mimoriadne liberalizované a urobilo sa to veľmi rýchlo bez nejakého zapojenia verejnosti zo dňa na deň a takto sa zákony nepíšu,“ skonštatoval 21. júla pre aktuality. 

Navyše, podľa profesora Čentéša, novela neovplyvnila len hospodársku a majetkovú kriminalitu, ale aj násilné činy, ako napríklad lúpeže. Pri tých totiž výška spôsobenej škody ovplyvňuje výšku trestu. Po úpravách zákona páchateľom často hrozí miernejší postih aj pri vážnych skutkoch.

„Teraz môžete za každý majetkový a hospodársky trestný čin dať peňažný trest, kým v minulosti to boli nepodmienečné tresty,“ upozornil.

Zásah do princípov právneho štátu

Za najzávažnejší zásah do princípov právneho štátu považuje profesor Čentéš skrátenie premlčacích lehôt. Pri niektorých deliktoch sa premlčacia doba znížila z 20 rokov na päť. Dôsledkom je, že aj viacero mediálne známych prípadov (kauza Počiatka, Výboha, či Žigu) sa nikdy nedostane pred súd. 

Podľa slov profesora o vine a treste majú rozhodovať výlučne súdy, no vďaka tejto zmene sa mnohé prípady nikdy k súdu nedostanú, keďže viacerým osobám v dôsledku vstúpenia trestnoprávnej novely do účinnosti bolo zastavené trestné stíhanie. 

„Ja si myslím, že naďalej by malo platiť to, čo je v ústave, že o vine a o treste rozhoduje súd. Veď to máme v ústave nie náhodou spomenuté. Veď je to jeden z principiálnych bodov právneho štátu a my vlastne týmto spôsobom súdom takúto možnosť odnímame a s tým sa ja neviem stotožniť,“ skonštatoval.

Čentéš uviedol, že tieto osoby by stále mohli požiadať, aby sa v ich trestnom stíhaní pokračovalo aj napriek premlčaniu a mohli by tak očistiť svoje meno. V skutočnosti to však spraví len nepatrný zlomok z nich. Naviac, aj keby súd napokon uznal vinu, premlčanie dotyčnému zaručuje beztrestnosť, pretože súd už nemôže uložiť žiaden trest.

Masové prepúšťanie bez restorácie

Na základe prijatej novely došlo k prepusteniu viacerých osôb z výkonu trestu odňatia slobody. Krátko po nadobudnutí účinnosti sa dostalo na slobodu vyše 448 ľudí z väzenia a 8 z väzby. K dnešnému dňu Čentéš odhaduje, že by mohlo ísť o 1000 ľudí. Zároveň potenciálne riziko predstavujú aj spomínané podozrivé osoby, voči ktorým bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku skrátenia premlčacích lehôt. 

Profesor Čentéš skonštatoval, že štát nemá žiadny systém, ktorý by monitoroval správanie týchto osôb po prepustení. „My sme niekoho prepustili z výkonu trestu odňatia slobody, ale štát sa už o neho nestará. A toto by malo byť predmetom reálnej restoratívnej justície, ktorá sa na Slovensku riadne neuplatňuje, malo by sa sledovať, ako sa tie osoby správajú, aké je ich chovanie a nie pustiť ich na ulicu a s prepáčením, staraj sa o seba, ako vieš,“ povedal.

Čentéš: Učebnicový príklad ako sa nemá novelizovať 

Uplynul rok od účinnosti ostro sledovanej trestnoprávnej novely, respektíve niekoľkých noviel, pretože novela bola trikrát novelizovaná, kým nadobudla účinnosť, a do konca roka 2024 bola novelizovaná ešte dvakrát.

„Ak by som mal niektorý zákon označiť ako učebnicový príklad toho, ako sa to nemá legislatívne robiť, tak je to novela trestného zákona z minulého roku,“ vyhlásil 22. júla v letnom podcaste Braňa Závodského.

Inak chránime slovenské a inak európske peniaze

Profesor Čentéš poukázal aj na negatívne dôsledky novely, keď generálny prokurátor musí odstraňovať nezákonný právny stav, ktorý je daný nedostatočnou právnou úpravou.

Podľa neho k 17. júlu 2025 generálny prokurátor Maroš Žilinka vydal 15 rozhodnutí podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorými zrušil uznesenia o zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania. Bez jeho zásahu by sa tieto prípady už ďalej nevyšetrovali. Z toho v 2 prípadoch išlo o korupciu a v 12 prípadoch o daňové trestné činy týkajúce sa DPH.

„Generálny prokurátor oprel ten svoj právny záver o to, že ide o eurokonformný výklad zákona. To znamená, že právo Európskej únie má prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom. No a keby toto nebolo (pozn. red. keby Slovensko nepdopísalo Lisabonskú zmluvu), tak sa s tým už nič nedeje,“ vysvetlil.

Absurdity novely

Odborník na trestné právo konštatoval, že pri prednáškach venovaných sudcom, prokurátorom a policajtom sa po ostatných zmenách nesústredí na vysvetľovanie legislatívy, ale musí sa venovať nedostatkom novely trestného zákona. Upozornil, že niektoré ustanovenia si navzájom v kódexe odporujú alebo dokonca neexistujú. Ako príklad poukázal na ustanovenie o množstve drog, ktoré odkazuje na paragraf, ktorý v zákone vôbec nie je.

Pozitívne hodnotí zavedenie určovania množstva drog podľa hmotnosti, čo je podľa neho krok správnym smerom. Avšak nie všetko v kódexe sedí. „Máme tam jedno ustanovenie, to sa týka trebárs množsta drog. Ono odkazuje na iné ustanovenie a to neexistuje,“ predostrel jednu z viacerých nezrovnalostí.

Ďalej spomenul, že pri kľúčovom trestnom čine, neoprávnenom obchodovaní s omamnými a psychotropnými látkami, zákonodarca úplne zabudol uviesť jedno z týchto množstiev, čo považuje za zásadné opomenutie. Podčiarkol, že predkladateľ zákona si ani len nevšimol, že vlastný návrh nie je úplne premietnutý do znenia príslušného trestného činu.

Privitál reakciu Najvyššieho súdu SR, ktorý prijal stanoviská reagujúce na závažné nedostatky v novele Trestného zákona. Tieto zjednocujú výklady súdov a pomáhajú preklenúť rozdiely v rozhodovacej praxi.

Problém však podľa Čentéša nastáva vtedy, keď nie je čo zjednocovať. Keď novela obsahuje logické nezrovnalosti alebo chýbajúce ustanovenia. Konkrétnym príkladom je práve chýbajúce množstvo pri najčistejšom type drogovej trestnej činnosti (obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami). Tam podľa neho zákonodarca úplne opomenul jednu z kľúčových množstevných kategórií.

„Je to potom absurdné, že vám hrozí rovnaký trest, keď niekto obchoduje s 25 gramami marihuany ako keď niekto so 480. A to je úplne rozdiel,“ predostrel a dodal, že ide pritom o kategóriu deliktu, ktorý sa podľa praxe vyskytuje v 80 až 85 % prípadov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK