Zdravie

Príroda ovplyvňuje mozog viac, než si myslíme – a dá sa to vedecky dokázať

Prehľad 108 štúdií zameraných na zobrazovanie mozgu ukázal, ako pobyt v prírode znižuje stres a obnovuje pozornosť.

Pravdepodobne ste to už zažili: vstúpite do lesa, zastanete na pobreží alebo sa na chvíľu ocitnete medzi stromami – a zrazu pocítite zmenu. Uvoľnia sa vám ramená, dýchanie sa spomalí a myseľ postupne stíchne.

Tento upokojujúci účinok sa môže zdať takmer prirodzený a automatický. Možno aj preto sa ľudia už po stáročia obracajú k prírode vždy, keď si potrebujú oddýchnuť, načerpať nové sily alebo uniknúť každodennému zhonu.

Až v posledných rokoch však vedci začínajú s vysokou presnosťou odhaľovať, čo sa počas takýchto zážitkov odohráva v ľudskom mozgu.

Prehľadová štúdia zahŕňajúca viac než 100 recenzovaných výskumov zobrazovania mozgu, publikovaná v časopise Neuroscience & Biobehavioral Reviews, prináša zatiaľ jeden z najkomplexnejších neurologických obrazov o tom, ako pobyt v prírode ovplyvňuje ľudský mozog.

Výsledky ukazujú, že pobyt v prírode nepôsobí len subjektívne regeneračne. Spúšťa totiž merateľný reťazec zmien, ktoré tlmia stresové okruhy v mozgu, obnovujú vyčerpanú pozornosť a vedú k stavom, ktoré sa výrazne podobajú tým pozorovaným počas meditácie.

Smerom k pokoju

Prehľadová štúdia, ktorá vychádzala z výskumov zahŕňajúcich reálny pobyt v prírode, laboratórne experimenty s fotografiami a videami, interaktívnu virtuálnu realitu aj prítomnosť zelene v interiéri, odhalila konzistentný vzorec naprieč rôznymi metódami a technikami zobrazovania mozgu: prírodné prostredie pomáha mozgu prejsť do pokojnejšieho a vyrovnanejšieho stavu.

Constanza Baquedanová, autorka štúdie a odborná asistentka psychológie na Univerzite Adolfo Ibáñez v Čile, pre Epoch Times uviedla, že účinky prírody na mozog sa pravdepodobne prejavujú kaskádovito naprieč viacerými vzájomne prepojenými úrovňami. Dodala, že momentálne ide skôr o pracovný model než o ustálený vedecký konsenzus.

„Tieto úrovne sa navzájom dynamicky ovplyvňujú: bezprostredné vnemy z prírody spúšťajú túto kaskádu, ktorá sa následne šíri cez reguláciu stresu a pozornosti až po to, ako nakoniec prežívame sami seba,“ dodala.

1. úroveň: čo robia oči

Prvá fáza tejto kaskády začína tým, ako mozog spracúva to, čo vidí. Prírodné prostredie obsahuje vzory, ako sú fraktály – rovnako vyzerajúce štruktúry, ktoré možno pozorovať na listoch, konároch stromov či na tvaroch pobreží – ktoré mozog efektívne spracúva. Keďže tieto štruktúry zodpovedajú spôsobu, akým zrakový systém organizuje informácie, ich interpretácia si vyžaduje menšie úsilie.

„Tým sa znižuje percepčná záťaž v počiatočných senzorických oblastiach, ako je zraková kôra,“ uviedla Baquedanová.

Štúdie naznačujú, že vizuálne vlastnosti prírody môžu ovplyvňovať silu reakcie mozgu. Scény s tmavšími odtieňmi zelenej a ucelenejšími prírodnými kompozíciami sa spájajú s hlbšou relaxáciou a duševnou regeneráciou, zatiaľ čo fraktály a iné prírodné vzory podporujú mozgovú aktivitu spojenú s upokojenou pozornosťou a meditačnými stavmi.

2. úroveň: znižovanie stresovej reakcie

Keďže mozog spracúva prírodné scény s menšou námahou, aktivita v systémoch zodpovedných za stres a rozpoznávanie hrozieb sa začína zmierňovať.

Štúdie zobrazovania mozgu opakovane ukázali zníženú aktivitu v limbických oblastiach mozgu spojených so stresom a vyhodnocovaním hrozieb, najmä v amygdale. Zároveň zaznamenali aj zníženú aktiváciu v častiach prefrontálnej kôry spojených s premýšľaním nad problémami a kognitívnou záťažou.

Tieto zmeny v mozgu sa odrážajú aj v tele. Štúdie merajúce variabilitu srdcovej frekvencie – ukazovateľ toho, ako pružne srdce reaguje na stres – zaznamenali jej nárast po pobyte v prírode. Vyššia variabilita srdcovej frekvencie odzrkadľuje silnejšiu aktivitu parasympatického nervového systému, teda „oddychového a tráviaceho“ režimu tela, ktorý vyvažuje stresovú reakciu „bojuj alebo uteč“.

Tieto zmeny naznačujú, že prírodné prostredie tlmí mozgové stresové okruhy a zároveň posúva telo smerom k fyziologickej regenerácii.

3. úroveň: obnova pozornosti a utíšenie vnútorného dialógu

Vďaka zníženiu stresu a zmierneniu zmyslovej záťaže príroda pomáha obnovovať systémy riadenej pozornosti v mozgu. Tie sa vyčerpávajú pri dlhodobej mentálnej záťaži, ako je sústredenie, riešenie problémov, rozhodovanie či udržiavanie pozornosti počas dňa.

Skeny mozgu ukázali zvýšenie aktivity v pásme alfa–theta, čo sú vzorce spojené s uvoľnenou, dovnútra orientovanou pozornosťou a zníženou kognitívnou záťažou.

„Príroda má tendenciu aktivovať to, čo psychológovia nazývajú ‚jemnou fascináciou‘ – nenápadnú, nedobrovoľnú formu pozornosti, ktorá umožňuje, aby sa systémy riadenej pozornosti v prefrontálnej kôre mohli zotaviť,“ uviedla Baquedanová.

Tento typ duševnej regenerácie môže zároveň utíšiť tzv. sieť predvoleného režimu mozgu, systém zapojený do seba orientovaného myslenia a – ak je nadmerne aktívny – aj do opakovaných negatívnych myšlienok.

Tieto zmeny môžu pomôcť vysvetliť, prečo sa pobyt v prírode často javí ako duševne osviežujúci. Viaceré štúdie zároveň zaznamenali zníženie tendencie k premýšľaniu nad problémami po kontakte s prírodou. Naznačuje to prechod od opakujúcich sa negatívnych myšlienok k pokojnejšiemu a vyváženejšiemu mentálnemu stavu.

Ako meditácia, avšak bez tréningu

Štúdie mozgovej aktivity (EEG) opakovane ukázali, že pobyt v prírode vyvoláva v mozgu podobné vzorce aktivity, aké sa pozorujú pri meditácii.

Patrí sem zvýšenie frontálnych alfa vĺn spojených s pokojnou bdelosťou a dovnútra orientovanou pozornosťou, ako aj zvýšená aktivita theta vĺn spojených s hlbokou relaxáciou a trvalým sústredením. Vedci zároveň pozorovali zníženú aktivitu v okruhoch súvisiacich so stresom.

Niektoré štúdie naznačujú, že tieto účinky sa môžu prejaviť približne po 30 až 90 minútach v pokojnom prírodnom prostredí (lesy, parky), zatiaľ čo iný výskum ukazuje, že merateľné zmeny môžu nastať už podstatne skôr. Záznamy EEG zachytili zmeny súvisiace s relaxáciou už do troch minút pobytu v prírodnom prostredí.

Podľa Yoshifumiho Miyazakiho sa fyziologické reakcie môžu spustiť ešte rýchlejšie. Japonský výskumník a priekopník lesnej terapie pracoval desaťročia na výskume, ktorým pomohol položiť vedecké základy „šinrin-joku“, teda lesného kúpania.

„Na základe našich zistení pozorujeme upokojenie aktivity prefrontálneho kortexu v priebehu niekoľkých sekúnd po pobyte v prírode,“ uviedol Miyazaki.

Dodal, že aktivita parasympatického nervového systému sa zvýšila približne do 30 sekúnd.

Podľa Baquedanovej môže byť kľúčovým faktorom typ pozornosti, ktorú prostredie vyvoláva. V tomto zmysle môže príroda pôsobiť ako „opora“ pre uvedomelé vnímanie, a to aj u ľudí bez akéhokoľvek formálneho tréningu meditácie.

„Prostredia, ktoré umožňujú ľuďom spomaliť, pokojne sa prechádzať a zapojiť svoje zmysly – na rozdiel od prostredí s vysokou mierou stimulácie alebo preplnených prostredí – s väčšou pravdepodobnosťou navodzujú stavy vedomej pozornosti,“ uviedla.

Opakovaný pobyt v prírode podporuje odolnosť

Rastúce množstvo dôkazov naznačuje, že pravidelný kontakt s prírodou môže mať dlhodobé prínosy pre mozog.

Rozsiahle štúdie zobrazovania mozgu zistili, že ľudia žijúci v zelenších prostrediach často vykazujú štrukturálne rozdiely v oblastiach mozgu zapojených do regulácie stresu, spracovania emócií a kognitívnej kontroly. To naznačuje, že opakované regeneračné zážitky môžu postupne pretvárať mozog spôsobom, ktorý podporuje dlhodobú odolnosť. Podobné vzorce boli pozorované aj v školskom prostredí a u dospelých, ktorí pravidelne športujú v prírode.

Baquedanová uviedla, že krátke, no opakované pobyty v prírode môžu mať rovnaký efekt ako dlhšie úniky do prírody.

„Zdá sa, že mozog reaguje nielen na výnimočné zážitky v divokej prírode, ale aj na pravidelný každodenný kontakt so zeleným prostredím,“ povedala.

Hoci ideálna „dávka“ prírody sa stále skúma, časté krátke pobyty niekoľkokrát týždenne v kombinácii s občasnými dlhšími pobytmi môžu byť obzvlášť prospešné pre podporu regulácie stresu, nálady a pozornosti, dodala.

Miyazaki však pre Epoch Times vysvetlil, že predstava presného „vzťahu dávka–odpoveď“ nemusí úplne vystihovať, ako príroda pôsobí na ľudský organizmus.

Individuálne preferencie a fyziologické rozdiely znamenajú, že reakcie sa medzi ľuďmi výrazne líšia, uviedol Miyazaki. Jeho tím okrem toho identifikoval to, čo označuje ako „fyziologický regulačný efekt“ – zdá sa, že príroda reguluje organizmus smerom k rovnováhe, namiesto toho, aby vyvolávala jedinú jednotnú reakciu. Napríklad prechádzky v lese môžu znižovať vysoký krvný tlak, no zároveň aj zvyšujú príliš nízke hodnoty.

Zo štúdie tiež vyplynulo, že ľudia so silnejšou psychologickou väzbou na prírodu, ktorú výskumníci nazývajú „prepojenosť s prírodou“, mali tendenciu pociťovať silnejšie regeneračné účinky. To naznačuje, že náš vzťah k prírode môže ovplyvňovať, do akej miery nás dokáže regenerovať.

Skutočná príroda verzus simulácia

Aj simulovaná príroda alebo prírodné prvky v interiéri môžu prinášať merateľné kognitívne a emocionálne prínosy. Zelené steny, prirodzené osvetlenie a obrazy s prírodnou tematikou pomáhali pri znížení stresu v porovnaní so štandardným zastavaným prostredím. Tieto zistenia môžu mať význam pre kancelárie, nemocnice a školy.

Priamy pobyt v prírode však spravidla prináša silnejšie a dlhodobejšie účinky.

Výskumníci to pripisujú bohatosti zmyslových vnemov, ktoré poskytuje skutočné prírodné prostredie. Hmatové vnemy, prírodné vône, dynamické vizuálne vzory a okolité zvuky sa v ňom navzájom prepájajú spôsobom, ktorý interiérové alebo digitálne simulácie stále nedokážu plne napodobniť.

Miyazaki poukázal na jednu kľúčovú výhodu reálneho prostredia, ktorú je ľahké prehliadnuť: nikdy nie je dvakrát úplne rovnaké, čo podľa neho robí virtuálne prostredia menejcennými v porovnaní so skutočným „lesným kúpeľom“. Napriek tomu dodal, že virtuálne prostredia majú aj výrazné prednosti.

„Sú jednoduché na používanie, dajú sa prispôsobiť preferovaným zmyslovým vnemom a dajú sa bez námahy upravovať,“ uviedol.

Viac než len wellness trend

Prínosy autentického prírodného prostredia pre mozog podľa Baquedanovej zdôrazňujú potrebu vnímať prístup k prírode ako základnú súčasť infraštruktúry verejného zdravia.

Dodala, že z neurovedného hľadiska prírodné prostredie nie je len estetický doplnok. „Sú to prostredia, ktoré pomáhajú regulovať stres, obnovovať pozornosť a podporovať duševnú pohodu na úrovni celej populácie.“

To znamená začleniť kontakt s prírodou do každodenného fungovania miest vrátane „ulíc lemovaných stromami, zelených koridorov, mestských parkov a prírodných prvkov integrovaných do trás, ktorými sa ľudia presúvajú z domu do práce, školy alebo pri iných každodenných aktivitách“. 

Cieľom podľa Baquedanovej je, aby regeneračné účinky prírody neboli vyhradené len pre tých, ktorí majú čas a zdroje ich vyhľadávať, ale aby boli dostupné každému počas každého dňa, ako prirodzená súčasť života.

„Investovanie do prírody v mestách je zároveň investíciou do duševného zdravia spoločnosti,“ skonštatovala.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK