Sobota 3. októbra, 2026
Záber zachytáva horiacu ropnú rafinériu v moskovskej štvrti Kapotňa, 18. júna 2026. Výpadky rafinérií v Rusku a na Blízkom východe v dôsledku ozbrojených konfliktov znižujú svetové spracovateľské kapacity a prispievajú k rastu cien nafty na trhoch. (Ilustračná fotografia, Rotafinus/CC0)

Štyri príčiny vysokých cien pohonných hmôt: prečo sa situácia tak skoro nezlepší

V cenách nafty a benzínu sa okrem konfliktu s Iránom odrážajú aj súvisiace logistické problémy, rastúca spotreba a nedostatok spracovateľských kapacít.

Vysoké ceny benzínu a nafty nie sú spôsobené len blokádou Hormuzského prielivu v dôsledku konfliktu Spojených štátov a Izraela s Iránom, ako by sa mohlo zdať. Situácia je zložitejšia a jej riešenie si vyžiada čas. Pozrime sa na hlavné príčiny.

1. Dostupnosť ropy

Útok na Irán zo dňa 28. februára 2026 nepriniesol bleskový úspech. Zmenil sa na vlečúci sa konflikt. Blokáda Hormuzského prielivu – hlavnej trasy, po ktorej sa vyváža ropa a plyn z Perzského zálivu – znamená, že z tejto oblasti prúdi do sveta oveľa menej ropy. Hoci najnovšie správy hovoria o uvoľnení blokády alebo o eskortovaní tankerov americkým námorníctvom, k útokom na plavidlá dochádza aj naďalej.

Tradiční arabskí producenti síce hľadajú náhradné trasy, ktorými by prieliv obišli, napríklad využitím ropovodu Východ – Západ v Saudskej Arábii, ale aj ten sa v septembri stal terčom útoku jemenských povstalcov podporovaných Iránom. Jeho oprava trvala niekoľko týždňov a prevádzka sa v plnom rozsahu obnovila až v 40. týždni. Medzitým sa začali hľadať aj náhradné trasy cez prístavy v Ománskom zálive. Takouto trasou je ropovod z Abú Zabí do emirátskeho prístavu Fudžajra na pobreží Ománskeho zálivu. Každé takéto opatrenie, samozrejme, zvyšuje ceny ropy.

Zdroj: U.S. Energy Information Administration/verejná doména

Problémy sa však vyskytujú aj v iných regiónoch. V Líbyi ozbrojenci 21. septembra uzavreli ventily na jednom z ropovodov, čo viedlo k nútenému obmedzeniu ťažby a dodávok ropy do exportného prístavu Závíja. Päťdňový výpadok znamenal stratu produkcie približne 942-tisíc barelov suroviny v hodnote 95 miliónov dolárov a vynútil si odstavenie jednej rafinérskej jednotky. Jej prevádzka sa obnovila až 27. septembra.

Ukrajinské útoky zase poškodzujú infraštruktúru na prepravu a skladovanie ropy v Rusku, čo len prehlbuje nedostatok tejto komodity na svetových trhoch.

„Každý útok na ropnú infraštruktúru v tejto oblasti (Perzský záliv) aj v konflikte Ruska a Ukrajiny alebo narušenie lodnej dopravy či trasy ropovodov bude mať vplyv na cenu ropy aj pohonných hmôt,“ poznamenal pre Epoch Times Václav Loula, hovorca Českej asociácie ropného priemyslu a obchodu (ČAPPO).

2. Nedostatok spracovateľských kapacít

Vojenské operácie nezasahujú len do ťažby ropy, ale aj do jej spracovania. Počas vojenského konfliktu v oblasti Perzského zálivu došlo nielen k výpadkom dodávok ropy, ale aj k obmedzeniu rafinérskych kapacít v dôsledku útokov Iránu alebo jeho spojencov na rafinérie v tejto oblasti.

Aj rusko-ukrajinský konflikt výrazne narušil rafinérske kapacity v Rusku aj na Ukrajine. Na ruské rafinérie a skladovacie terminály pohonných hmôt dnes útočia ukrajinské drony prakticky každý deň, čo ďalej prehlbuje nedostatok pohonných hmôt na svetových trhoch.

„Súčasná situácia je zložitá a mimoriadna. Nejde len o problém s dostupnosťou ropy, ale čoraz viac o problém s dostupnosťou produktov z ropy – nafty, benzínu a leteckého petroleja,“ poznamenal Loula s tým, že poškodenie technologických celkov si vyžaduje finančne náročnú a zdĺhavú opravu.

Európske rafinérie nás nezachránia. Ich počet v EÚ sa podľa neho od roku 2010 znížil zo 100 na 74. V Českej republike fungujú dve rafinérie, ktoré prevádzkuje spoločnosť Orlen Unipetrol. „V súčasnosti nikto nepostaví novú rafinériu na výrobu palív pre neustálu kritiku tohto odvetvia, snahy o obmedzenie fosílnych surovín, zákaz spaľovacích motorov a pomalý nástup alternatívnych palív,“ povedal Loula.

Niektoré európske rafinérie navyše na jeseň čakajú plánované odstávky. Tie vytvoria ďalší tlak na rast cien a znížia vyhliadky na ich pokles v krátkodobom horizonte, spomenul hovorca ČAPPO.

Rafinérie vo svete pracujú na maximum, ale ani tak nedokážu nahradiť výpadky výroby. To im zároveň umožňuje účtovať si za svoje produkty vyššie ceny. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Medzinárodná energetická agentúra (IEA), podľa ktorej rafinérske marže v atlantickej oblasti dosahujú historické maximá v dôsledku veľkého rozdielu medzi cenou ropy a nafty. Práve tento rozdiel je hlavným dôvodom súčasných vysokých cien pohonných hmôt.

„Rast cien ropy na termínovom aj fyzickom trhu bledne v porovnaní so zdražovaním rafinovaných produktov, pri ktorých je teraz nedostatok ponuky najvýraznejší. Cena nafty, komodity, ktorá predstavuje takmer 30 % celosvetového dopytu po rope a ropných produktoch, v Spojených štátoch začiatkom septembra prekročila hranicu 200 dolárov za barel, čo je o 94 % viac ako pred vojnou. Ceny v Európe a Ázii za americkými príliš nezaostávali,“ poznamenala IEA vo svojom hodnotení. Agentúra očakáva ďalší rast cien nafty v nasledujúcich mesiacoch.

3. Zvýšený dopyt

Loula uviedol, že k vysokým cenám prispieva aj rast dopytu po rope a palivách z nej vyrábaných, najmä po nafte.

Strategické zásoby ropy v mnohých krajinách sú podľa neho čiastočne vyčerpané a napríklad Čína, ktorá v dôsledku konfliktu prišla o časť dodávok z Iránu, zvyšuje celosvetový dopyt nákupmi na doplnenie strategických zásob. Vysoký dopyt v kombinácii s nižšími rafinérskymi kapacitami a drahšou surovinou vedie k rastu cien na burzách.

Vysoká spotreba pohonných hmôt je aj v Európe, ktorá vlani doviezla z Blízkeho východu 41 % celkovej dovážanej ropy. Česká republika dováža približne 40 % nafty zo zahraničia, zvyšok pokrývajú české rafinérie. Nafta je pre Európu zásadná, pretože podľa Loulu tvorí 65 až 75 % celkovej spotreby pohonných hmôt. V Českej republike je to 73 %, pričom nafta je naďalej nenahraditeľná v nákladnej doprave, poľnohospodárstve, stavebníctve, priemysle, armáde a ďalších oblastiach, poznamenal.

V prvom polroku 2026 vzrástla podľa údajov ČAPPO celková spotreba automobilového benzínu a motorovej nafty v Českej republike oproti rovnakému obdobiu roku 2025 o 3 %. Benzín zaznamenal nárast o 4 %, nafta o 2 %. V období rokov 2019 až 2025 vzrástla spotreba automobilového benzínu o 12 % a motorovej nafty o 10 %, vysvetlil hovorca asociácie.

4. Príchod zimy

Príchod zimy na severnej pologuli znamená aj vyššiu spotrebu vykurovacích olejov. Tie sa na vykurovanie používajú najmä na Cypre, v Írsku, Belgicku alebo Grécku. Aj výroba zimnej motorovej nafty si vyžaduje použitie drahších petrolejových zložiek na zlepšenie jej nízkoteplotných vlastností, čo znižuje vyhliadky na pokles cien tohto paliva v blízkej budúcnosti. Nafta so zimnými parametrami musí byť k dispozícii na všetkých čerpacích staniciach v Českej republike od 1. decembra 2026, konštatoval Loula.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj