Inšpirácie

Príroda dáva deťom väčší a zdravší mozog

Deti žijúce v blízkosti stromov a parkov vykazujú merateľné zmeny v časti mozgu spojenej s pozornosťou, rečou a motiváciou.

Možno netušíte, že park v susedstve poskytuje deťom viac ako len priestor na hranie. Nedávna analýza z Veľkej Británie, vychádzajúca z amerických vyhodnotení mozgových skenov, naznačuje, že aj krátkodobý pobyt v zelenom prostredí môže ovplyvniť vývoj detského mozgu, najmä v časti súvisiacej s učením, sústredením a reguláciou emócií.

Výsledky, uverejnené v časopise Biological Psychiatry, pochádzajú od vedcov z King’s College v Londýne, ktorí skúmali údaje viac ako 7 000 detí zapojených do štúdie Adolescent Brain Cognitive Development (ABCD), najväčšej dlhodobej štúdie vývoja mozgu v Spojených štátoch. Vedci už dlho pozorujú, že deti, ktoré vyrastajú v blízkosti parkov a prírodných plôch, dosahujú lepšie výsledky v škole a hlásia menej problémov s duševným zdravím.

„Naša štúdia ukazuje, že pobyt v zelenom prostredí súvisí s neurovývojovými výsledkami detí nad rámec ostatných faktorov na úrovni rodiny a susedstva,“ uviedla v e-maile pre Epoch Times Divyangana Rakeshová, spoluriešiteľka výskumu na Inštitúte psychiatrie King’s College v Londýne a odborná asistentka psychológie a neurovied.

To znamená, že v porovnaní s príjmom domácnosti, vzdelaním rodičov alebo podmienkami v susedstve mal silnejší vplyv na vývoj detského mozgu práve pobyt v prírode. Príroda nie je len luxusom – môže byť dôležitou súčasťou zdravého vývoja dieťaťa.

Ochranný vplyv prírody na vyvíjajúci sa mozog

Aby vedci pochopili vplyv prírody na detský mozog, analyzovali údaje zo štúdie ABCD. Táto analýza sa zamerala na deti vo veku od 9 do 12 rokov. Satelitné snímky sa použili na odhad veľkosti zelených plôch v blízkosti bydliska každého dieťaťa vo veku 9 až 10 rokov. O dva roky neskôr deti podstúpili magnetickú rezonanciu mozgu.

Výsledky ukázali, že deti s intenzívnejším kontaktom s prírodou mali väčší rozsah povrchu a objem v niekoľkých kľúčových oblastiach mozgu. Patrili medzi ne oblasti súvisiace so zmyslovým vnímaním, motiváciou, rečou a emocionálnou kontrolou, ako sú temporálne laloky a insulárna kôra. Najsilnejšie účinky sa prejavili na povrchu prefrontálnej kôry, ktorá je dôležitá pri pozornosti a plánovaní, a v prúžkovanom telese (striatum), oblasti, ktorá sa podieľa na motivácii, odmeňovaní a stanovovaní cieľov.

Deti žijúce v zelenších oblastiach vykazovali tiež väčšiu hrúbku kôry v jazykových centrách a rozsiahlejšiu povrchovú plochu v oblastiach, ako je insula, ktorá pomáha regulovať emócie a pozornosť.

Príroda sa navyše ukázala ako ochranný faktor v období, keď je vývoj mozgu najzraniteľnejší. V dospievaní dochádza v niektorých oblastiach mozgu k prirodzenému stenčovaniu sivej hmoty: je to súčasť normálneho procesu prispôsobovania a reorganizácie mozgu. Deti žijúce v zelenších oblastiach však vykazovali menej tohto typického stenčenia. Podľa vedcov zelené priestory podporovali expanziu oblastí mozgu, ktoré v tomto období zvyčajne rastú. A v oblastiach, ktoré sa zvyčajne zmenšujú, boli zelené priestory spojené s pomalším úbytkom.

Predchádzajúci výskum spojil pobyt v prostredí s vyššími príjmami s rýchlejším stenčovaním kôry, čo pravdepodobne odzrkadľuje starnutie mozgu. Naopak, táto štúdia zistila, že zelené plochy majú zdanlivo opačný účinok. Vedci sa domnievajú, že prostredie s vysokými príjmami má tendenciu zahŕňať štruktúrovanejší životný štýl a je kognitívne náročnejšie, zatiaľ čo prírodné prostredie môže byť viac regeneračné.

Okrem toho bolo vystavenie sa zeleným plochám spojené s lepším duševným zdravím a akademickými výsledkami detí. „Aj malé, pravidelné interakcie so zelenými plochami, ako je prechádzka v parku, môžu mať významný vplyv na vývoj mozgu,“ povedala Rakeshová.

Ako môže príroda obnovovať mozog

Vedci sa domnievajú, že čas strávený v prírode môže podporovať vývoj mozgu tým, že pomáha deťom zvládať stres. Jedna z teórií sa zameriava na telesný stresový systém, nazývaný aj hypotalamo-hypofyzárno-adrenálna os.

Keď sú deti vystavené chronickému stresu, ich telo produkuje viac kortizolu, hormónu, ktorý môže v dlhodobom horizonte narúšať zdravý rast mozgu, najmä v oblastiach spojených s pozornosťou, emóciami a pamäťou.

Vedci naznačujú, že pobyt v prírodnom prostredí môže pomáhať znižovať hladinu kortizolu a obmedzovať zápaly. To vytvára zdravšie prostredie, v ktorom prebieha rast mozgu a jeho zmeny. To môže tiež čiastočne vysvetľovať, prečo deti, ktoré sú v zelenom prostredí častejšie, vykazovali pomalšie stenčovanie kôry a väčší rozvoj povrchu mozgu – znak pružnejšieho a dlhšieho vývoja.

Vedci tiež predpokladajú, že príroda poskytuje ľuďom odlišný druh stimulácie mozgu, ktorý umožňuje jeho lepšiu ochranu počas vývoja.

Iné výskumy došli k záveru, že príroda poskytuje mozgu odpočinok od mentálnej únavy – teóriu známu ako teóriu obnovy pozornosti.

Mestské prostredie je plné podnetov – sirény, značky, obrazovky –, ktoré vyžadujú sústredenú pozornosť. Príroda funguje inak. Javy ako spev vtákov a šumenie lístia jemne priťahujú pozornosť detí bez toho, aby preťažovali mozog, čo mu pomáha znovu sa nabiť.

Psychologička Gloria Marková, profesorka informatiky na Kalifornskej univerzite v Irvine, uviedla pre Epoch Times, že jej výskum ukázal, že aj dvadsať minút v prírode môže ľuďom pomôcť cítiť menej stresu a premýšľať kreatívnejšie.

V staršom experimente dosiahli ľudia, ktorí sa vydali na päťdesiatminútovú prechádzku lesoparkom, lepšie výsledky v úlohách zameraných na pamäť a pozornosť ako tí, ktorí išli po rušnej mestskej ulici.

„Pomáha to ľuďom lepšie sa sústrediť,“ povedala Marková. „Vrátite sa psychicky osviežení.“

Tráviť viac času vonku

Najnovšie zistenia ponúkajú návod aplikovateľný v oblasti verejného zdravia, ktorý môže byť zásadný pre vývoj detského mozgu.

Dnešné deti však trávia v prírode menej času ako predchádzajúce generácie, pričom veľká časť tohto času sa presúva k obrazovkám a aktivitám vo vnútri. Zmena tohto trendu, hoci aj v malom meradle, by mohla mať dlhodobý prínos.

Školské dvory sa napríklad môžu upraviť tak, aby v nich bolo viac stromov, záhrad a prírodných herných zón, hovorí Rakeshová. Mestskí plánovači by mohli uprednostniť ulice lemované stromami, zelené strechy a komunitné prírodné akcie – najmä v štvrtiach s obmedzeným prístupom k parkom.

„To nie sú len výdavky, ale dlhodobá investícia do pohody detí,“ uzatvára Rakeshová.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK