
Prečo sú USA stále na čele sveta? Deutsche Bank a Čína dávajú odlišné odpovede na rovnaké údaje (Komentár)
Správa Deutsche Bank Research, ktorú k 250. výročiu americkej nezávislosti pripravili analytici Peter Sidorov a Henry Allen, stojí za pozornosť práve preto, že nejde o novinársky komentár ani politický manifest. Je to investičná analýza určená klientom banky, teda ľuďom, ktorí rozhodujú, kam uložiť skutočne veľké peniaze. Takéto texty sa snažia byť čo najviac vecné a opierať sa o dáta. Práve preto je zaujímavé pozrieť sa nielen na to, čo hovoria, ale aj na to, akým spôsobom svet interpretujú.
Čo tvrdí Deutsche Bank – desať dôvodov amerického úspechu
Hlavná téza správy je jednoduchá. Úspech Spojených štátov nie je výsledkom jednej výhody, ale súhry niekoľkých faktorov, ktoré sa navzájom posilňujú.
Na prvom mieste stojí politická a inštitucionálna stabilita. Americký ústavný systém funguje v základných črtách viac ako dve storočia, čo podľa autorov vytvorilo prostredie, v ktorom ľudia aj firmy dlhodobo dôverujú ochrane vlastníctva a neboja sa investovať.
Ďalšou výhodou je geografia. Úrodná pôda, splavné rieky, prístup k dvom oceánom a relatívne bezpečné susedstvo Kanady a Mexika poskytli Spojeným štátom podmienky, aké mala v histórii len máloktorá veľmoc.
Významnú úlohu zohráva aj energetická sebestačnosť, veľkosť domáceho trhu či skutočnosť, že Európa bola v 20. storočí dvakrát hospodársky zničená svetovými vojnami. Zatiaľ čo európske mocnosti obnovovali priemysel, americká ekonomika naďalej rástla.
Deutsche Bank zdôrazňuje aj mimoriadne rozvinuté finančné trhy. V Spojených štátoch je oveľa jednoduchšie získať kapitál pre nové firmy než takmer kdekoľvek inde. Rizikový kapitál, teda investície do začínajúcich technologických spoločností, predstavuje asi 0,7 % amerického HDP, zatiaľ čo v Európskej únii len okolo 0,2 %. Aj preto vznikla väčšina dnešných technologických gigantov práve v USA.
Ďalšou výhodou je postavenie amerického dolára. Dolár je stále hlavnou svetovou rezervnou menou. Centrálne banky, investori aj medzinárodný obchod sa oň opierajú viac než o akúkoľvek inú menu. To Spojeným štátom umožňuje požičiavať si lacnejšie než väčšine ostatných krajín. Francúzsky minister financií Valéry Giscard d’Estaing už v 60. rokoch hovoril, že je to „nehorázne privilégium“.
Medzi ďalšie faktory správa radí špičkové univerzity, podnikateľsky ústretové insolvenčné právo, ktoré umožňuje po neúspechu začať odznova, a tiež schopnosť americkej spoločnosti prispôsobovať sa novým podmienkam bez toho, aby sa rozpadli jej základné inštitúcie.
Lenže tentoraz je súper iný
V druhej časti správy Deutsche Bank pripúšťa, že dnešná situácia sa líši od všetkých predchádzajúcich kríz, od veľkej hospodárskej krízy cez ropné šoky 70. rokov až po finančnú krízu v roku 2008.
Čína už Spojené štáty predstihla vo výrobe, v objeme obchodu s tovarom aj vo veľkosti ekonomiky meranej podľa parity kúpnej sily. Tá neporovnáva ekonomiky podľa kurzu mien, ale podľa toho, koľko tovaru a služieb sa dá za peniaze skutočne kúpiť.
Súčasne podiel dolára na svetových devízových rezervách centrálnych bánk klesol počas dvoch desaťročí z približne 72 na 58 percent. Americké clá sú najvyššie od 30. rokov minulého storočia, federálne rozpočtové schodky sa už štyri roky pohybujú okolo piatich až šiestich percent HDP, hoci ekonomika nie je v recesii a nezamestnanosť zostáva nízka. Inými slovami, Spojené štáty vytvárajú rekordné dlhy aj v čase, keď by verejné financie mali byť relatívne zdravé.
Deutsche Bank zároveň upozorňuje, že fond sociálneho zabezpečenia by mohol byť vyčerpaný už okolo roku 2032.
Napriek tomu banka dochádza k záveru, že Spojené štáty si pravdepodobne udržia vedúce postavenie vďaka priaznivejšej demografii, náskoku v oblasti umelej inteligencie a predovšetkým preto, že zatiaľ neexistuje mena schopná nahradiť dolár v jeho globálnej úlohe.
Podľa autorov nehrozí doláru náhly kolaps. Oveľa pravdepodobnejšie je jeho pomalé oslabovanie, pričom najväčším rizikom nie je samotná Čína, ale dlhodobo neudržateľné americké verejné financie.
Čínsky pohľad je trochu iný, no problém nie je v číslach, ale v ich výklade
Čínske médiá, napríklad Global Times, aj množstvo akademických komentárov preberaných napríklad SCMP väčšinu čísel Deutsche Bank nespochybňujú. Spochybňujú však rámec, v ktorom sú vykladané.
Podľa Pekingu Deutsche Bank stále vychádza z predpokladu, že Spojené štáty sú prirodzeným centrom svetového systému a že hlavnou otázkou je len to, ako dlho si túto pozíciu udržia.
Čínsky pohľad je iný. Tvrdí, že súčasný svet už nie sú preteky o prvé miesto, ale obdobie, kedy sa menia samotné pravidlá medzinárodného systému.
To, čo Deutsche Bank označuje za americkú adaptabilitu, opisujú čínski autori ako orientáciu na krátkodobý zisk na úkor dlhodobej priemyselnej základne, čo je pochopiteľne podľa čínskeho taoizmom ovplyvneného pohľadu, ktorý plánuje na desaťročia dopredu, niečo nepochopiteľné.
A to, čo banka spomína len okrajovo, teda skutočnosť, že Čína celé desaťročia nevynakladala prostriedky na rozsiahle zahraničné vojenské operácie, považujú za jednu z hlavných príčin svojho hospodárskeho vzostupu.
V čínskych zdrojoch sa často opakuje argument, ktorý kedysi formuloval aj bývalý americký prezident Jimmy Carter. Peniaze, ktoré Spojené štáty od konca 70. rokov minuli na vojenské intervencie, mohli byť investované do infraštruktúry, školstva či priemyslu.
Jedným z mála bodov, kde majú čínski autori pravdu aj metodologicky, je podľa mňa spôsob, akým Deutsche Bank pracuje s paritou kúpnej sily. Banka síce konštatuje, že Čína už USA podľa tohto ukazovateľa predstihla, ale príliš nerozvádza, že podľa tohto meradla je čínska ekonomika už približne o desať biliónov dolárov väčšia než americká.
Deutsche Bank dáva prednosť nominálnemu HDP, pretože lepšie vystihuje finančnú a geopolitickú silu štátu. To je legitímny prístup, ale zároveň je to presne ten typ rámcovania, ktorý vedie amerických čitateľov k dojmu, že Spojené štáty zostávajú jednoznačne vpredu.
Rovnako rozdielne obe strany hodnotia aliančný systém. Deutsche Bank považuje spojencov USA za jednu z najväčších strategických výhod. Čínska interpretácia tvrdí pravý opak: aliancie fungujú len tak dlho, kým ich členovia veria, že im prinášajú viac výhod ako nákladov.
A práve tu sa podľa Pekingu dostáva Deutsche Bank do rozporu sama so sebou. Na jednej strane pripúšťa, že americké clá dopadli aj na spojencov a že vo vnútri NATO sa otvorene diskutuje o budúcom usporiadaní aliancie. Na druhej strane však s aliančnou sieťou počíta aj do budúcnosti ako s pevnou a nemennou súčasťou americkej moci.
Ruský dodatok – dolár ako geopolitická zbraň
Ruské analýzy sa s Deutsche Bank zhodujú v tom, že clá a snaha o návrat priemyslu do USA sú priznaním, že Amerika už nedokáže čínskej výrobe konkurovať iba nízkymi nákladmi.
Iný pohľad však majú na zmrazenie ruských devízových rezerv po roku 2022.
Deutsche Bank tento krok uvádza ako jeden z faktorov, ktoré môžu postupne oslabovať dôveru v dolár. Ruskí analytici ho, naopak, označujú za historický zlom.
Tvrdia, že mnoho krajín si vtedy uvedomilo, že rezervy uložené v dolároch nie sú úplne neutrálnym finančným aktívom, ale môžu sa stať predmetom politického rozhodnutia.
To je možno najväčší rozdiel medzi pohľadom investičnej banky a štátnej geopolitiky. Investičná banka sleduje predovšetkým finančné riziká, štáty premýšľajú predovšetkým o strategickej závislosti.
Pointa
Deutsche Bank napísala kvalitný dokument o tom, prečo zostávajú Spojené štáty mimoriadne silnou ekonomikou a prečo je podľa nej stále rozumné staviť na americké aktíva. To je napokon presne účel podobnej investičnej analýzy.
Čínska odpoveď však rieši inú otázku. Nepýta sa, či Amerika zajtra padne. Pýta sa, či sa svet už nezačal meniť tak, že samotná americká prevaha prestáva byť samozrejmosťou.
Obe strany pracujú takmer s rovnakými dátami. Líšia sa predovšetkým v tom, aký príbeh z nich skladajú, a dochádzajú k odlišným záverom.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Epoch Times.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.