Posádka Artemis II sa úspešne vrátila: priniesla unikátne zábery Mesiaca, ktoré nemôžeme vidieť (+Foto)
10. apríla tohto roku na hladinu Tichého oceánu neďaleko San Diega mäkko dopadla špeciálna kabína na padákoch. Jej pristátie sledovali naživo milióny ľudí po celom svete na obrazovkách telefónov aj počítačov. Vo vnútri kabíny bola posádka kozmickej lode. Išlo o návrat posádky letu Artemis II z miest, kde sa od roku 1972 neocitol žiaden človek.
Let Artemis II trval deväť dní. Keď 1. apríla odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride, mal za cieľ niečo iné ako pristáť na Mesiaci – no takmer rovnako dôležité. Mal overiť, či loď Orion a jej systémy zvládnu vyniesť ľudskú posádku ďaleko do vesmíru a či sa s ňou dokážu bezpečne vrátiť späť. Skúška dopadla výborne.
Ďalej než kedykoľvek predtým
Na palube lode, ktorú posádka nazvala Integrity, boli štyria astronauti – veliteľ Reid Wiseman, pilot Victor Glover, špecialistka Christina Koch (všetci z NASA) a kanadský astronaut Jeremy Hansen. Ako deti kedysi sledovali tragédiu Challengera a ako päťdesiatnici dnes doleteli až k Mesiacu. Celkovo preleteli trasu dlhú zhruba 1,12 milióna kilometrov. Vo chvíli najväčšej vzdialenosti od Zeme ich delilo od domova viac ako 406-tisíc kilometrov – nikdy predtým sa človek nedostal tak ďaleko. Prekonali tak rekord letu Apollo 13 z roku 1970.
Loď sledovala tzv. dráhu voľného návratu – využila pri nej gravitáciu Mesiaca ako prak, obletela ho a tá istá sila ju prirodzene odrazila naspäť smerom k Zemi. Šiesty deň misie bol dňom obletu Mesiaca. Orion sa priblížil k jeho povrchu na vzdialenosť necelých 6 600 kilometrov. Oblet okolo Mesiaca trval približne sedem hodín, počas ktorých posádka pozorovala, fotografovala a dokumentovala asi 30 vopred vybraných geologických lokalít na mesačnom povrchu a svoje pozorovania priebežne hlásila vedcom v Houstone. Odvrátená strana Mesiaca je vďaka jej práci dnes opäť o niečo lepšie zmapovaná.
Keď sa loď vracala na Zem, odpojil sa od nej servisný modul – pohonná a zásobovacia časť lode, ktorú vyrobila európska firma Airbus pre ESA (Európsku vesmírnu agentúru). Artemis II teda nebol len čisto americký projekt. Pri vstupe do zemskej atmosféry loď dosahovala rýchlosť takmer 40 000 km/h a tepelný štít Integrity musel odolať teplotám okolo 2760 stupňov Celzia.
Zem, ako ju videlo len niekoľko šťastlivcov
24. decembra 1968 astronaut William Anders z Apolla 8 stlačil spúšť fotoaparátu a urobil záber, ktorý zmenil spôsob, akým ľudia vnímajú našu planétu. Zem vychádzala nad horizontom Mesiaca – malá, modrá, osamotená. Fotografia dostala názov Earthrise (východ Zeme) a prírodovedný fotograf Galen Rowell ju neskôr označil za najvplyvnejšiu environmentálnu fotografiu, aká bola kedy urobená.
6. apríla 2026 posádka Artemis II sledovala, ako Zem za horizontom Mesiaca zapadá, a zachytila tento okamih vo farbe a vo vysokom rozlíšení. A s vedomím, čo ten záber znamená: odkazoval na let ich predchodcov spred 57 rokov. Záber dostal meno Earthset (západ Zeme).
Mesiac nie je neprebádané nebeské teleso
Ľudia k nemu leteli už viackrát a medzi rokmi 1969 až 1972 na ňom dokonca šesťkrát pristáli.
V programe letov na Mesiac sa pôvodne počítalo aj s misiami Apollo 18, Apollo 19 a Apollo 20. Tri posledné lety však NASA zrušila z rozpočtových dôvodov. Posledným človekom, ktorý sa dotkol mesačného povrchu, bol americký astronaut Eugene Cernan. Keď v decembri 1972 vystupoval do lunárneho modulu, povedal: „Z Mesiaca odchádzame tak, ako sme naň prišli. A ak Boh dá, opäť sa sem vrátime – v pokoji a s nádejou pre celé ľudstvo.“ Potom naň ľudstvo akoby pozabudlo na dlhých päťdesiat rokov.
Čo posádka skutočne videla
Počas obletu Mesiaca astronauti opisovali a fotografovali terén jeho odvrátenej strany – oblasť, ktorú zo Zeme nie je vôbec možné vidieť. Zachytili Vavilovov kráter s jeho vnútorným prstencom hôr a zvrásneným okolím, rozsiahle lávové pláne, praskliny a ryhy vzniknuté pri pomalej geologickej premene telesa, ktoré je geologicky oveľa aktívnejšie, než sa dlho predpokladalo.
6. apríl priniesol aj ďalší výnimočný moment – loď sa dostala za Mesiac a posádka sa ocitla v komunikačnom tieni – 40 minút bola bez rádiového kontaktu so Zemou. V tom čase sa Slnko, Mesiac a loď ocitli na jednej priamke. Vytvorili sa tak podmienky na vznik úplného zatmenia Slnka – viditeľného len z pozície lode. Slnečná koróna žiarila okolo tmavého mesačného disku, vedľa sa dala rozoznať Venuša.
Astronauti okrem toho zaznamenali voľným okom záblesky na povrchu Mesiaca – pravdepodobne dopady malých meteoritov. Kamery nedokázali záblesky zachytiť. Vedci chcú tento jav v budúcnosti bližšie preskúmať.
Snímky z letu Artemis II
NASA po skončení letu zverejnila viac ako 12 000 fotografií, ktoré posádka počas deviatich dní nasnímala. Fotografie boli urobené fotoaparátmi Nikon D5, Nikon Z9 aj mobilným telefónom iPhone 17. Celý archív je voľne dostupný na niekoľkých adresách: v galérii Johnsonovho vesmírneho strediska NASA nájdete prehľadný album misie s možnosťou stiahnutia originálov. Multimediálny portál letu obsahuje okrem fotografií aj videá a tlačové materiály. Úplný prehľadávateľný fotoarchív Earth Observations Laboratory poskytuje technické údaje každého záberu.
Čo možno očakávať ďalej
Let Artemis II bol skúšobný let. Let Artemis III, ktorý bude nasledovať, má vyvrcholiť prvým pristátím ľudí na Mesiaci od roku 1972. Plánované je na rok 2028. Počíta sa s tým, že posádka pristane v oblasti južného pólu Mesiaca, kde satelitné merania naznačujú výskyt ľadu. Medzi cieľovými miestami je aj oblasť, ktorú astronauti počas letu teraz fotografovali.
Návrat ľudí na Mesiac tak po viac než polstoročí odštartoval sériou postupných krokov. Artemis II bol prvým pilotovaným letom programu a zároveň bezprostrednou prípravou na budúce pristátie posádky na mesačnom povrchu.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.