Nedeľa 21. júla, 2024
Podpredseda Európskej komisie Josep Borrell Fontelles prichádza na zasadnutie Európskej rady v sídle Európskej únie v Bruseli 29. júna 2023. (Nicolas Maeterlinck/Belga Mag/AFP via Getty Images)
»

Podpredseda Európskej komisie: Peking likviduje „jednu krajinu, dva systémy“ v Hongkongu

Európska únia sa vyjadrila k zhoršovaniu slobody a autonómie Hongkongu a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell povedal, že Peking „porušuje“ svoj sľub, že v Hongkongu bude platiť zásada „jedna krajina, dva systémy“.

Táto zásada, ktorá je právne záväzná na základe spoločného čínsko-britského vyhlásenia, stanovuje, že Hongkong je súčasťou Číny, ale zachová si vlastné systémy a spôsob života až do roku 2047. Prísľub Čínskej komunistickej strany (ČKS) sa vždy stretával so skepsou medzinárodného spoločenstva, ako napríklad u Britov, keď sa v roku 1997 rokovalo o tom, či bude Hongkong odovzdaný pod správu ČKS.

Európska komisia zverejnila 13. júna svoju najnovšiu výročnú správu, v ktorej hodnotí stav Hongkongu. Zistilo sa v nej, že práva a základné slobody obyvateľov Hongkongu sa od zavedenia tzv. Zákona ČKS o národnej bezpečnosti v priebehu roka 2023 naďalej zhoršovali.

„Výročná správa za rok 2023 veľmi podrobne ilustruje neustálu eróziu práv a slobôd obyvateľov Hongkongu a likvidáciu zásady „jedna krajina, dva systémy“,“ uviedol Borrell.

„Politická opozícia v Hongkongu bola fakticky vylúčená z volieb. Zákon o národnej bezpečnosti sa naďalej používa na potláčanie disentu, a to aj v zahraničí. Tento vývoj podkopáva dôveru v právny štát v Hongkongu a ovplyvňuje postavenie Hongkongu ako medzinárodného obchodného centra.“

Toto je 26. výročná správa Komisie o vývoji v Hongkongu od vrátenia bývalej britskej kolónie Číne.

Okrem „osobitného zamerania“ na implementáciu [čínskej] zásady „jedna krajina, dva systémy“ sa správa zaoberala aj prísľubom Hongkongu v rámci čínsko-britskej spoločnej deklarácie o vysokom stupni autonómie podľa základného zákona, dokumentu podobného ústave mesta.

Narušenie autonómie a základných práv

Správa EÚ najprv poukázala na ďalší pokles politického pluralizmu v Hongkongu.

„Volebná revízia okresných rád, prijatá 6. júla, drasticky znížila počet priamo volených členov na menej ako jednu pätinu. Podľa zmeneného zákona musia kandidáti prejsť rozsiahlym procesom preverovania. Nakoniec sa do neho nekvalifikoval žiadny prodemokratický kandidát,“ uvádza sa v správe.

Opozičné strany nemohli organizovať podujatia na získavanie finančných prostriedkov a voľby do okresnej rady, ktoré sa konali 10. decembra 2023, zaznamenali historicky najnižšiu účasť.

Ako ďalší príklad sa uvádza, že počas obdobia na podávanie kandidatúr pre voľby od 17. októbra do 30. októbra 2023 politici z propekinského aj prodemokratického tábora upozorňovali na ťažkosti pri zabezpečovaní dostatočného počtu kandidátov. Nakoniec ani jeden kandidát Demokratickej strany nesplnil kritériá, aby mohol kandidovať vo voľbách.

„Prodemokratická opozícia bola teraz de facto vylúčená z legislatívnej rady aj z okresnej rady,“ konštatovala.

Zákon o národnej bezpečnosti sa uplatňuje extrateritoriálne

Správa ďalej konštatovala, že súdne procesy vedené proti prodemokratickým aktivistom, advokátom a politikom pokračujú už tretí rok od zavedenia Zákona o národnej bezpečnosti Čínskou komunistickou stranou koncom mája 2020, pričom niektoré prípady sa značne odďaľujú; to znamená, že sa vlečú bez výsledku pre obvinených.

Rok 2023 však znamenal eskaláciu používania Zákona o národnej bezpečnosti zo strany ČKS.

„Po prvýkrát sa zákon o národnej bezpečnosti uplatnil extrateritoriálne,“ uviedla komisia. „Hongkonské orgány vydali zoznam hľadaných osôb zameraný na hongkonských aktivistov s pobytom v zahraničí a vypísali odmeny na 13 exilových aktivistov v súvislosti s údajným spolčením so zahraničím alebo vonkajšími prvkami.“

Medzi niektoré kontroverzné prípady v rámci Zákona o národnej bezpečnosti patrí proces týkajúci sa národnej bezpečnosti proti 47 prodemokratickým aktivistom, ktorí sa zúčastnili na primárnych voľbách, proces s národnou bezpečnosťou proti mediálnemu podnikateľovi a zástancovi demokracie Jimmymu Laiovi a proces proti Hongkonskej aliancii na podporu vlasteneckých demokratických hnutí v Číne vrátane prominentného aktivistu Tonyee Chow Hang-tunga.

V správe sa tiež uvádza, že hongkonské orgány obnovili zákon o poburovaní z koloniálnej éry v prípade proti dvom bývalým šéfredaktorom už zaniknutého prodemokratického média Stand News. Zákon o poburovaní sa nepoužíval viac ako polstoročie, až kým nedošlo k protestom za slobodu v Hongkongu v roku 2019 a následným nepokojom, uviedol Hong Kong Free Press.

Mnohí obvinení v uvedených prípadoch sú od marca 2021 držaní vo väzbe – a niektorí z nich boli na samotke viac ako dva týždne a v jednom prípade viac ako 200 dní, čo je v rozpore so zásadami uvedenými v Štandardných minimálnych pravidlách OSN pre zaobchádzanie s väzňami (pravidlá Nelsona Mandelu).

„V rámci extrateritoriálneho uplatňovania Zákona o národnej bezpečnosti  hongkonské orgány dvakrát vydali zatykače na hongkonských prodemokratických aktivistov v exile. V Hongkongu následne polícia vypočúvala príbuzných a iné kontakty hľadaných aktivistov,“ uvádza sa v správe.

Okrem toho, hoci sa v Hongkongu „vo všeobecnosti udržiava sloboda internetu“, úrady naďalej blokujú online obsah, ktorý považujú za citlivý, ako napríklad webovú stránku mimovládnej organizácie Hong Kong Watch so sídlom v Londýne zasadzujúcej sa za ľudské práva, slobodu a právny štát v meste.

„Tento vývoj naďalej podkopáva dôveru v právny štát v Hongkongu,“ uvádza sa v správe.

Mierny hospodársky vzostup po zrušení obmedzení COVID

Správa sa zaoberala aj normalizáciou hospodárskych vzťahov po tom, ako hongkonské orgány uvoľnili cestovné obmedzenia súvisiace s COVID, a zdôraznila významné obchodné väzby medzi EÚ a Hongkongom.

„Hospodárstvo Hongkongu vzrástlo v roku 2023 o 3,2 %. Nasleduje to po 4 rokoch prevažne záporného rastu (-1,7 % v roku 2019; -6,5 % v roku 2020; -3,5 % v roku 2022). Avšak aj po zohľadnení rastu v roku 2023 zostala hongkonská ekonomika po očistení o infláciu pod úrovňou roku 2018. V roku 2023 zostala inflácia pod kontrolou a predstavovala 2,1 %,“ uvádza sa v správe.

„Úrady zrušili posledné cestovné obmedzenia súvisiace s COVID-19 vo februári 2023. Prísne opatrenia prijaté v reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19 v roku 2020 – vrátane 3 týždňov karantény pre prichádzajúcich cestujúcich – de facto izolovali Hongkong od zvyšku sveta.“

EÚ s 1 550 spoločnosťami zostala najväčšou zahraničnou obchodnou komunitou a tretím najväčším obchodným partnerom Hongkongu po pevninskej Číne a Taiwane.

Reakcia EÚ na zmeny v Hongkongu

Na základe tejto správy EÚ pri viacerých príležitostiach v rámci verejnej aj osobnej výmeny názorov vyjadrila znepokojenie nad vývojom správy Hongkongu po jeho návrate do Číny, pričom podpredseda Borell vyjadril obavy EÚ prostredníctvom viacerých príspevkov na X. Borell je zároveň vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

EÚ a jej členské štáty prijali v reakcii na krízu Zákona o národnej bezpečnosti počas záverov Rady v júli 2020, len mesiac po prijatí zákona v Hongkongu, niektoré opatrenia na riešenie likvidácie autonómie Hongkongu zo strany ČKS.

Balík prijatých opatrení zostáva v platnosti: preskúmanie azylovej, migračnej, vízovej a pobytovej politiky a dohôd o vydávaní osôb; kontrola a obmedzenie vývozu citlivého vybavenia; pozorovanie súdnych procesov; podpora občianskej spoločnosti; možnosť väčšieho počtu štipendií a akademických výmen; monitorovanie extrateritoriálneho vplyvu zákona; a zdržanie sa začatia nových rokovaní s Hongkongom.

Hongkonské orgány medzitým vydali vyhlásenie, v ktorom vyjadrili silnú nespokojnosť a nesúhlas s obsahom novej správy EÚ.

Hovorca hongkonských orgánov obvinil EÚ z ignorovania „rozsiahlych a nepretržitých nepokojov, ku ktorým došlo v roku 2019“ a ktoré spôsobili zavedenie Zákona o národnej bezpečnosti  v júni 2020.

„EÚ tiež úmyselne zanedbala skutočnosť, že Zákon o národnej bezpečnosti  umožnil návrat živobytia a hospodárskych činností hongkonskej komunity a rovnako aj podnikateľského prostredia do normálu. EÚ preukázala pokrytectvo s dvojitými štandardmi,“ povedal hovorca.

Dňa 19. júna 2019 vyšli do ulíc takmer 2 milióny Hongkončanov, aby protestovali proti vláde presadzujúcej kontroverzný návrh zákona o vydávaní osôb podporovaný Pekingom, a úspešne dosiahli, že vláda ustúpila. Väčšina Hongkončanov protestovala pokojne, zatiaľ čo malá časť sa zapojila do násilností vrátane vniknutia do Legislatívnej rady.

Takmer o rok neskôr úrady a Peking prijali Zákon o národnej bezpečnosti  a tieto výtržnosti uviedli ako jeden z dôvodov, prečo je zákon pre Hongkong potrebný. V tom čase boli protesty zakázané z dôvodu pandémie COVID-19.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj