Sobota 2. marca, 2024
Ilustračná fotografia (foto: RDNE Stock project / Pexels)
,

Najväčšie obavy dnešných detí a ako im pomôcť (Prieskum)

Duševné zdravie detí je v kríze

Ľudia všetkých vekových kategórií sú vystavení náročným a stresujúcim situáciám, ktoré môžu ovplyvniť ich duševné zdravie a pohodu. Tie často začínajú už v detstve a predstavujú pre deti jedinečný súbor výziev v škole, doma, aj pri hre.

Najnovšie údaje Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádzajú pokles v mnohých aspektoch duševného zdravia detí a poukazujú na väčšiu krízu duševného zdravia mládeže. Vzhľadom na tieto informácie sa organizácia Nemours KidsHealth rozhodla pochopiť, čo deti trápi a čomu by mali rodičia a opatrovatelia venovať pozornosť pri výchove v kľúčovom – predpubertálnom období ich života. Pochopenie toho, prečo si deti robia starosti, a ako sa stav nepokoja prejavuje, môže pomôcť pri prevencii a včasnej intervencii.

Nemours Children’s Health je jedným z najväčších pediatrických zdravotníckych systémov v krajine. Okrem toho poskytuje prvotriednu lekársku starostlivosť a je priekopníkom a lídrom v rámci obsahu, ktorý ponúka v oblasti zdravia už vyše 25 rokov. Nemours Children’s Health je zapojený do iniciatívy na rozšírenie a zlepšenie služieb v oblasti behaviorálneho zdravia. Hľadá spôsoby, ako priamo pomôcť rodinám riešiť správanie a emócie detí a predísť tak vážnejším problémom. Spoločnosť Harris Poll poverila organizáciu Nemours KidsHealth, aby uskutočnila prieskum s názvom Čoho sa obávajú deti v Amerike.  Prieskum sa uskutočnil online od 12. do 24. januára 2023 a jeho cieľom bolo získať prehľad o starostiach detí, o tom, ako sa s nimi vyrovnávajú a kde hľadajú útočisko. Zúčastnilo sa ho 504 detí vo veku od 9 do 13 rokov, ktoré mali povolenie zapojiť sa do prieskumu od svojich rodičov alebo zákonných zástupcov. Prieskum bol zameraný na päť hlavných tém: Ako často sú deti znepokojené, Čoho sa obávajú, Ako sa u detí prejavuje pocit znepokojenia, Ako zvládajú obavy a U koho hľadajú oporu v prípade obáv.

Čoho sa deti najviac obávajú?

Deti sa zvyčajne obávajú raz týždenne alebo častejšie – najviac ich znepokojuje škola a priateľstvá. Žiaľ, niektorí sa cítia osamelí so svojimi problémami a majú pocit, že sú znepokojené viac ako iné deti v ich veku. Väčšina detí (86 %) uvádza, že si robí starosti. Menej ako 1 z 10 (7 %) si robí starosti každý deň, zatiaľ čo viac ako 1 z 3 (37 %) uvádza, že si robí starosti raz týždenne alebo častejšie. Dievčatá a chlapci majú obavy relatívne rovnako často, ale napriek tomu sú dievčatá v miernej prevahe (39 % oproti 34 %).

Tendencia znepokojovania sa môže narastať s vekom. Staršie deti (13 rokov) uviedli, že majú pocit, že sa nikdy neprestanú obávať (48 %). U 12-ročných je to 30%, u 11-ročných 29 %, u 10-ročných 31 % a u 9-ročných detí 22 %).

 Najväčším zdrojom starostí, ktoré deti uvádzajú sú škola (64 %) a priateľstvá (41 %). Nie je to však nevyhnutne to, čo deti trápi najčastejšie. Deti najčastejšie znepokojuje ich vzhľad (65%) a to, že budú šikanované (55%). Starosti každého piateho dieťaťa sa týkajú aj okolitého sveta. Tieto deti znepokojujú peniaze (21 %), násilie vo svete (20 %), životné prostredie (19 %) a tieto témy ich znepokojujú aspoň raz týždenne.

Približne dve tretiny detí (64 %) tvrdia, že keď sa cítia znepokojené, nie vždy vedia, prečo sa tak cítia.

Ako sa u detí prejavuje pocit znepokojenia?

Hoci nemusí byť vždy zjavné že dieťa má stavy úzkosti, jeho telo často vysiela emocionálne  fyzické upozornenia, ako napríklad rozptýlenie, neschopnosť sústredenia, pocit žalúdočnej nevoľnosti alebo bolesť brucha. 

Najčastejším príznakom, že sa dieťa obáva, je roztržitosť alebo neschopnosť sústrediť sa (40 %). Ďalšie emocionálne signály zahŕňajú pocit smútku alebo nešťastia (36 %), mlčanlivosť a nechuť rozprávať sa (34 %), hnev alebo zlá nálada (30 %), neschopnosť uvoľniť sa (27 %).

Je dôležité, aby rodičia vedeli, že fyzické príznaky môžu byť znakom obáv. V tomto prieskume deti uviedli, že keď sú niečím znepokojené, je im zle od žalúdka a majú žalúdočné bolesti (23 %), bolí ich hlava (21 %), sú unavené alebo ospalé (20 %), nemajú chuť do jedla/nechcú jesť (15 %), trasú sa (11 %), potia sa (10 %), ťažko sa im dýcha (10 %) alebo sa im točí hlava (5 %). 

Ako deti zvládajú obavy?

Hoci deti používajú rôzne metódy na zmiernenie svojich obáv, nie všetky sú rovnako účinné. Rozptýlenie, konkrétne prostredníctvom technológií, je pomerne bežné. Napriek tomu však táto metóda nie je účinná a nepomáha zahnať obavy. Deti sa cítia lepšie, keď sa s niekým porozprávajú alebo keď využívajú kreatívnejšie metódy než utiekanie sa k technológiám. 

V drvivej väčšine deti uvádzajú, že sa aktívne snažia, aby sa cítili lepšie, keď majú obavy (97 %). Takmer polovica detí (49 %) uvádza, že sa s niekým porozprávajú, keď ich niečo trápi. Podobný podiel však využíva technologické rozptýlenie v nádeji, že sa im podarí zmierniť obavy – 49 % uvádza, že sledujú televíziu a 48 % hrá videohry. Chlapci sa obracajú na videohry častejšie než dievčatá, aby sa cítili lepšie a aby si prestali robiť starosti (61 % oproti 35 %).

Približne dve z piatich detí tvrdia, že robia niečo iné, aby sa zbavili svojich starostí (42 %). Idú sa napríklad hrať von alebo sa prejsť na čerstvý vzduch (39 %), alebo robia niečo kreatívne (38 %). 

Približne pätina z opýtaných sa obracia na sociálne siete (20 %) alebo číta knihy či časopisy (19 %). Len približne 1 z 10 (12 %) uviedlo, že robia nejaké cvičenia prospešné pre myseľ alebo telo, aby sa cítil lepšie alebo aby sa prestali trápiť.

Deti, ktoré podnikajú všetky tieto kroky, uvádzajú, že to, čo im skutočne pomáha cítiť sa lepšie, je porozprávanie sa s niekým ú (96 %) alebo keď robia niečo kreatívne (93 %).

U koho deti hľadajú oporu v prípade obáv?

Deti sa počas obáv najčastejšie obracajú na svojich rodičov, ale zdá sa, že tento počet sa s vekom znižuje.

Deti v prevažnej miere uvádzajú, že keď majú starosti, idú sa s niekým porozprávať, aby získali informácie alebo radu (95 %). Viac ako dve tretiny z nich uviedli, že sa najprv obrátia na svojich rodičov (67 %).

Zdá sa, že mladšie deti (vo veku 9 – 11 rokov) sa obracajú viac na svojich rodičov než na svojich rovesníkov, zatiaľ čo starší respondenti (vo veku 12-13 rokov) vyhľadávajú častejšie svojich kamarátov.

Viac ako polovica detí (53 %) si myslí, že dospelí nerozumejú tomu, čo ich trápi. Deti v strednom školskom veku majú tento názor častejšie ako deti vo veku základnej školy (59 % oproti 45 %).

Približne 3 z 10 detí, ktoré sa s niekým rozprávajú, keď sa cítia znepokojené, si pýtajú radu aj od svojho brata a/alebo sestry (33 %), od svojich kamarátov (33 %) alebo od iného člena rodiny (29 %).

35 % 13-ročných detí uvádza, že nikto iný si zvyčajne nevšimne, keď sa cítia znepokojené.

Odporúčania a možné kroky

Keď rodičia a zákonní zástupcovia budú vedieť, čoho sa deti obávajú a ako sa u nich tieto obavy prejavujú, budú môcť deťom podať pomocnú ruku rýchlejšie a efektívnejšie. Pomocou produktívnych rozhovorov môžu u detí rozvíjať zdravé mechanizmy zvládania obáv a stresu.

Existuje niekoľko okamžitých krokov, ktoré môžu rodičia a opatrovníci podniknúť, aby pomohli svojim deťom lepšie sa vyrovnať s tým, čo ich trápi:

1.  Spýtajte sa detí, o čom premýšľajú a pomôžte im pomenovať ich myšlienky a pocity.  Nie vždy sa im chce hovoriť o tom, čo majú na srdci. Dajte im však najavo, že ste otvorení počúvať a rozprávať sa s nimi kedykoľvek.

2.  Keď sa deti a dospievajúci chcú rozprávať, počúvajte trpezlivo s plnou pozornosťou. Dajte im čas, aby svoje myšlienky a pocity vyjadrili slovami. Klaďte otázky, aby ste počuli viac. Neponáhľajte sa s poskytovaním rád. Dovoľte im najskôr, aby sa vám so všetkým zverili. Pokojne si vypočujte, čo chcú povedať.

3.  Dajte deťom najavo, že ich chápete a rozumiete tomu, čím si prechádzajú. Povedzte, že je v poriadku cítiť to, čo cítia. Vyhnite sa vetám typu: „Nie je sa čoho obávať.ˮ To v nich môže vyvolať pocit, že by sa nemali cítiť tak, ako sa cítia. Namiesto toho prijmite ich pocity. Vďaka tomu bude pre nich ľahšie podeliť sa s vami o ich starosti.

4.  Pomôžte deťom popremýšľať o tom, ako veci riešiť. Pomôžte im cítiť sa schopnými riešiť vlastné problémy. Neskáčte im do reči a neriešte veci za ne. Namiesto toho ich vyzvite k tomu, aby premýšľali o konkrétnych krokoch, ktoré môžu urobiť. Podporujte ich dobré nápady. Spoločne sa o nich porozprávajte.

5.  Pripomeňte im situácie, keď vyskúšali niečo nové a dopadlo to dobre. V prípade potreby im ponúknite pomoc alebo sa ich spýtajte, čo môžete urobiť, aby sa cítili lepšie.

Prečo existuje ľudstvo?

Prečítajte si aj