Inšpirácie

Materinská láska v ranom detstve vytvára celoživotné rysy osobnosti

Nový výskum ukazuje, že deti, ktoré zažijú viac materinskej lásky, rozvíjajú vlastnosti spojené s úspechom – a to aj vtedy, ak ich porovnáme s ich jednovaječnými dvojčatami.

Dôležitejší ako prestížne školy alebo drahé krúžky môže byť láskyplný vzťah s matkou – práve ten sa podľa novej dlhodobej štúdie uverejnenej v časopise American Psychologist ukazuje ako kľúčová investícia do budúcnosti dieťaťa. Štúdia odhaľuje, že materinská náklonnosť počas prvých desiatich rokov života formuje osobnostné črty, ktoré ovplyvňujú celoživotnú úspešnosť.

Materinská láska posilňuje určité črty osobnosti

Na rozdiel od nemenných charakteristík, ako je IQ, osobnostné črty sú pomerne tvárne, a preto by mali byť dôležitým cieľom výchovných zásahov – najmä v detstve. Cieľom štúdie bolo zistiť, aký vplyv má materinská láska na formovanie detskej osobnosti.

Výskumníci sledovali viac ako 2 000 jednovaječných i dvojvaječných dvojčiat zo Spojeného kráľovstva od narodenia až do dospelosti. Zistili, že vyššia miera materinskej náklonnosti súvisela v osemnástich rokoch s vyššou otvorenosťou, svedomitosťou a prívetivosťou – teda črtami, ktoré sú spojené s pozitívnymi životnými výsledkami.

Osobnostné črty hodnotili pomocou tzv. „veľkej päťky“, ktorá zahŕňa nasledujúce dimenzie:

• neuroticizmus – emocionálna nestabilita alebo citlivosť na stres,

• extraverzia – spoločenskosť, asertivita a nadšenie,

• otvorenosť – zvedavosť, predstavivosť a ochota skúšať nové veci,

• prívetivosť – súcit, spolupráca a dôvera v ostatných,

• svedomitosť – sebadisciplína, zodpovednosť a cieľavedomé správanie.

Výskumníci zistili, že súvislosti medzi láskyplným rodičovstvom a črtami, ako sú otvorenosť, prívetivosť a svedomitosť, pretrvávali aj po zohľadnení negatívnych zážitkov z detstva, skorých emocionálnych a behaviorálnych problémov alebo počas silnej rodinnej podpory v neskoršom veku.

To naznačuje, že náklonnosť v ranom detstve zanecháva trvalé stopy – a to až do obdobia, keď sa medziľudské vzťahy zlepšia.

Autori štúdie však nezistili súvislosť medzi mierou materinskej náklonnosti a tým, či boli deti spoločenské alebo úzkostné. Zdá sa, že tieto črty sú ovplyvnené skôr genetikou alebo inými faktormi prostredia.

Rozsiahly výskum zároveň potvrzuje, že osobnostné rysy úzko súvisia s dlhodobými životnými výsledkami.

Metaanalýza z roku 2024 napríklad ukázala, že tzv. autoritatívny štýl výchovy – teda spojenie podpory s jasne vymedzenými hranicami – pozitívne koreluje s otvorenosťou, svedomitosťou, prívetivosťou a extroverziou. Naopak, autoritárska výchova, ktorá býva prísna a emocionálne chladná, je spájaná s vyššou mierou neuroticizmu.

Francúzska štúdia z roku 2018 zistila, že svedomitosť je najsilnejším ukazovateľom školského úspechu – a pomáha vysvetliť, prečo aj menej motivovaní študenti so svedomitou povahou dosahujú dobré výsledky. Zrejme preto, že dokážu plniť úlohy aj v obdobiach nižšej motivácie. Iný výskum ukazuje, že ľudia s nízkou mierou svedomitosti majú častejšie horšie zdravie a kratšiu očakávanú dĺžku života.

Ďalšie štúdie naznačujú, že všetky črty „veľkej päťky“ – okrem neuroticizmu – súvisia s odolnosťou, teda schopnosťou dobre sa prispôsobiť a zotaviť po náročných životných situáciách. A práve táto schopnosť sa spája s pozitívnymi výsledkami, ako je študijná úspešnosť, zdravé starnutie a dlhší život.

Naopak, neuroticizmus býva spájaný s negatívnymi životnými dôsledkami, ako je neúspech v zamestnaní alebo nespokojnosť v manželstve.

Súčasná štúdia sa zamerala výlučne na matky, pretože vychádzala z údajov dlhodobej štúdie Environmental Risk Longitudinal Twin Study, ktorá zaznamenávala údaje o rodičovskom správaní iba zo strany matiek. Výskumníci označili túto skutočnosť za jedno z obmedzení štúdie a upozornili, že zapojenie otcov ani ďalšie aspekty rodičovstva neboli hodnotené spôsobom, ktorý by umožnil analýzu špecifickú pre dvojčatá.

Vplyv materinskej lásky

Ako vyzerá láskyplná materinská starostlivosť v každodennom živote? Podľa odborníkov ide predovšetkým o dôsledné prejavy lásky a pozitívne zapájanie sa – napríklad počúvanie dieťaťa s plnou pozornosťou, prejavovanie vrelosti slovami aj činmi, úprimný záujem o jeho svet a láskavý, hrdý spôsob, akým rodič o ňom hovorí.

„Nájsť úprimné spôsoby, ako dať dieťaťu najavo, že ho milujete, že s ním radi trávite čas, že vás zaujíma a že vám záleží na tom, kým je – to je absolútne zásadné pre vývoj jeho osobnosti,“ uviedla pre Epoch Times Melissa Schwartzová, koučka zameraná na výchovu vysoko citlivých detí.

„Každé dieťa potrebuje od rodiča niečo iné. Jedno môže dobre reagovať na priame pokyny, zatiaľ čo iné vyžaduje viac slobody a kreativity,“ dodala licencovaná terapeutka a odborníčka na rodičovstvo Alexis Adamsová.

Každé dieťa je iné – a má iné potreby

Výchova rozhodne neznamená univerzálny prístup – ako ukazuje aj táto štúdia: rodičia môžu ku každému dieťaťu pristupovať inak, a to aj v prípade jednovaječných dvojčiat vyrastajúcich v rovnakom prostredí.

„Často to nesúvisí s preferovaním, ale skôr s vrodeným temperamentom dieťaťa,“ vysvetlila Melissa Schwartzová.

Hoci je láskyplná výchova preukázateľne prospešná, spôsob jej prejavu sa môže líšiť v závislosti od temperamentu, citlivosti a individuálnych potrieb dieťaťa.

„Podľa mojej skúsenosti je dôvod, prečo rodičia pristupujú k deťom vrátane dvojčiat odlišne, pomerne jednoduchý: zvyčajne nejde o to, že by jedno dieťa milovali viac, ale skôr o to, že jedno dieťa je ‚ľahšie‘ ako druhé,“ uviedla Schwartzová. Takzvané „ľahké“ deti sú zvyčajne pokojné, ľahko sa upokoja, dodržiavajú rutinu a bez väčších ťažkostí sa prispôsobujú zmenám, novým zážitkom aj prostrediu.

Naopak, citlivejšie alebo intenzívnejšie reagujúce deti podľa nej zvyčajne potrebujú od opatrovateľov viac pozornosti – a zároveň môžu byť citlivejšie na spôsob, akým je láska prejavovaná.

Praktické spôsoby, ako posilniť materinskú lásku

Rodičia, ktorí majú obavy z následkov minulých interakcií, môžu byť podľa odborníkov pokojní – nikdy nie je neskoro začať prejavovať viac lásky a vrelosti vo vzťahu k dieťaťu.

„Dokonalý rodič neexistuje,“ hovorí Alexis Adamsová. „Každý niekedy niečo pokazí… Nejde o to, aby sme robili všetko bez chyby, ale aby sme sa snažili byť otvorení a neustále sa učili.“

Keď rodičia urobia chybu, jej priznanie môže posilniť vzťah s dieťaťom. „Náprava po náročných chvíľach v skutočnosti buduje odolnosť a dôveru,“ vysvetľuje Melissa Schwartzová.

Na základe záverov štúdie a svojej praxe v práci s citlivými rodinami ponúka Schwartzová niekoľko praktických tipov pre matky, ktoré chcú k svojmu dieťaťu pristupovať s väčšou pozornosťou:

• Používajte pozitívny jazyk: Spôsob, akým o svojom dieťati hovoríte – aj keď nie je prítomné –, výrazne ovplyvňuje váš vzťah.

• Buďte dôslední: Dlhodobá a stála náklonnosť a porozumenie hrajú zásadnú úlohu vo vývoji osobnosti.

• Priznávajte chyby: Nikto nie je dokonalý. Keď sa zachováte menej láskavo alebo príliš impulzívne, stačí to priznať. Vzťah sa tým môže obnoviť a dieťa sa naučí, že robiť chyby je v poriadku.

• Začnite v malom: Pravidelné pozitívne interakcie formujú osobnosť dieťaťa. Malé udržateľné zmeny bývajú účinnejšie ako snaha o dramatickú premenu.

Výchova je náročná a vyžaduje pozornosť aj schopnosť sebareflexie. Rodičia sa vyvíjajú spolu so svojimi deťmi – a táto cesta nestojí na dokonalosti, ale na vzájomnom prepojení a ochote premýšľať.

Zatiaľ čo ambiciózni rodičia často venujú pozornosť prestížnym školám a voľnočasovým aktivitám, možno najsilnejším darom, ktorý môžu svojim deťom dať, je jednoduchá a trvalá rodičovská láska.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK