Vojna bez jej vyhlásenia? Europarlament varuje, že EÚ už je terčom hybridných útokov, ktoré sú formou konfliktu
Európska únia (EÚ) podľa väčšiny europoslancov čelí bezpečnostným hrozbám, pri ktorých sa hranica medzi mierom a otvoreným konfliktom čoraz viac rozmazáva. Kybernetické útoky, sabotáže, poškodzovanie kritickej infraštruktúry, dezinformácie, zasahovanie do volieb či využívanie migrácie ako nástroja nátlaku majú spoločnú črtu – protivník môže dosiahnuť vážne škody bez toho, aby prekročil prah klasického ozbrojeného útoku.
Európsky parlament v septembri prijal uznesenie o hybridnej vojne a ochrane územnej celistvosti EÚ a kritickej bezpečnostnej a obrannej infraštruktúry. V prospech dokumentu hlasovalo 470 poslancov, 129 bolo proti a 62 sa zdržalo.
Parlament v dokumente označil Rusko, konajúce priamo alebo prostredníctvom Bieloruska a ďalších sprostredkovateľov, za najzávažnejšieho štátneho aktéra hybridných hrozieb voči EÚ. Zároveň upozornil na to, že jednotlivé incidenty nemožno posudzovať izolovane.
Hybridné operácie sú podľa Parlamentu zámerné a koordinované tak, aby mohli vyzerať ako jednotlivé udalosti a zostať pod prahom ozbrojeného konfliktu, hoci ich účinky môžu byť porovnateľné s konvenčnou agresiou.
Útok bez vyhlásenia vojny
Hybridná vojna má pre útočníka jednu zásadnú výhodu. Jednotlivé operácie môžu vyzerať ako nesúvisiace incidenty a zostať pod hranicou, pri ktorej by nasledovala tradičná vojenská odpoveď.
Do tejto kategórie patria útoky na energetickú a dopravnú infraštruktúru, podmorské káble, kybernetické systémy či satelitnú navigáciu, ale aj informačné operácie, ovplyvňovanie volieb alebo využívanie zástupných (proxy) aktérov.
Preto Parlament požaduje lepšiu výmenu spravodajských informácií, rýchlejšie určovanie pôvodcov útokov, ochranu kritickej infraštruktúry a koordinovanejšiu reakciu členských štátov. Osobitnú pozornosť venuje dronom a protidronovej obrane, ochrane východného krídla EÚ a spolupráci s NATO.
Spravodajkyňa Rasa Juknevičienėová počas plenárnej rozpravy 15. septembra situáciu opísala ešte ostrejšie. „Európa je už teraz pod útokom v sivej zóne. Je to ‚fáza nula‘ vojny a stáva sa čoraz kinetickejšou. Najväčšou chybou by teraz bolo reagovať na to, akoby išlo o izolované incidenty,“ povedala litovská politička z Európskej ľudovej strany.
Za najväčšiu slabinu označila pomalosť európskej reakcie. Podľa nej Kremeľ využíva čas, ktorý členské štáty potrebujú na prijímanie rozhodnutí. „Európa musí prejsť od odolnosti k odstrašeniu: odolnosť je nevyhnutná, ale samotná odolnosť nie je odstrašením,“ zdôraznila.
Tisíce kybernetických útokov
Rozsah problému je viditeľný najmä v kybernetickom priestore. Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vo svojej najnovšej analýze uvádza, že počas roka 2025 zaznamenala 4 709 hlásení hacktivistických útokov proti členským štátom EÚ.
Uvedené slovné spojenie vzniklo spojením pojmov – hacking (nabúravanie systémov) a aktivizmus (presadzovanie spoločenských zmien). Na rozdiel od bežnej kyberkriminality nie je primárnym cieľom útočníkov finančný zisk, ale snaha upriamiť pozornosť na určitý problém, vyjadriť protest alebo poškodiť reputáciu cielenej osoby alebo inštitúcie.
Viac ako 89 percent vlaňajších útokov voči krajinám EÚ tvorili DDoS útoky, ktorých cieľom je zahltiť a znefunkčniť internetové služby. Najčastejšie zasiahnutým sektorom bola verejná správa, čo predstavovalo až 32 percent analyzovaných prípadov. Medzi ďalšie cieľové sektory patrili obchodné služby (8 %), doprava (8 %), výroba (7 %) a financie/bankovníctvo (6 %).
ENISA zároveň upozorňuje na to, že hacktivistické kampane sa často viazali na voľby, protesty, geopolitické napätie či podporu Ukrajiny zo strany členských štátov. Kybernetické hrozby však nemožno automaticky pripisovať jedinému aktérovi, agentúra preto rozlišuje medzi kyberkriminalitou, hacktivizmom a aktivitami skupín napojených na štáty.
V júlovom vyhlásení Rady EÚ o ruskom kybernetickom ekosystéme sa objavilo aj Slovensko. EÚ v ňom medzi cieľmi škodlivých aktivít 16. centra ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) vymenovala Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Slovensko, Rumunsko a Fínsko. Rada zároveň opísala širší ruský kybernetický ekosystém ako sieť zahŕňajúcu spravodajské služby, kyberkriminálne skupiny, hacktivistov aj súkromné spoločnosti.
Kábel môže byť rovnako dôležitý ako vojenská základňa
Dokument pritom rozširuje pohľad na to, čo sa v súčasnosti považuje za strategickú infraštruktúru. „Kábel, plynovod, prístav, letisko alebo satelit môžu byť strategicky rovnako dôležité ako vojenské zariadenie,“ upozornila Juknevičienėová v rozprave.
Parlament požaduje okrem iného aj posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry, protivzdušnej a protidronovej obrany a schopnosti odhaľovať hrozby ešte predtým, ako spôsobia škody. Súčasťou návrhov je tiež užšia spolupráca EÚ a NATO či väčšia pripravenosť obyvateľstva.
Dôraz sa kladie na spoločenskú odolnosť. Hybridné operácie totiž nemusia útočiť iba na fyzickú infraštruktúru. Ich cieľom môže byť vyvolávanie strachu, nedôvery a konfliktov vo vnútri spoločnosti alebo oslabovanie dôvery v demokratické inštitúcie.
„Bojiskom nie sú iba naše hranice, ale aj mysle našich občanov,“ vyhlásila Juknevičienėová v plenárnej rozprave.
„Nevolajme hybridným útokom niečo, čo je útokom“
Rozprava ukázala aj spor o samotný jazyk, ktorým EÚ tieto incidenty pomenúva. Francúzska europoslankyňa Nathalie Loiseauová z frakcie Obnovme Európu tvrdila, že označenie „hybridná hrozba“ môže závažnosť niektorých udalostí skôr zjemňovať.
Ako príklad uviedla incident s dronom s výbušninou v Lipsku. „Sabotáže, kybernetické útoky, manipulácia s informáciami, zasahovanie do našich volieb – to nie sú zlé spôsoby nevychovaného suseda, sú to spôsoby, ako proti nám viesť vojnu bez jej vyhlásenia,“ povedala počas rozpravy v pléne.
Loiseauová pritom nekritizovala iba Rusko, ale aj reakciu samotnej EÚ. Spomenula Európsky štít demokracie a protidronovú ochranu a Komisii vyčítala rozdiel medzi veľkými politickými vyhláseniami a praktickými výsledkami.
Česká europoslankyňa Markéta Gregorová zo Zelených zasa pripomenula výbuch muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014 a porovnala ho s incidentom v Lipsku.
„Vrbětice, Lipsko, medzi nimi 12 rokov a stovky ďalších incidentov. Sabotáže, kybernetické útoky, drony nad letiskami, dezinformácie – to nie sú náhody, to je plán. Moskva skúša naše hranice a inštitúcie,“ povedala Gregorová.
Kallasová: Útoky nemôžu zostať bez následkov
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová v rozprave skonštatovala, že počet hybridných útokov proti Európe od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu rastie. Ako príklady uviedla fyzické útoky na infraštruktúru, zasahovanie do informačného priestoru, kybernetické operácie či ovplyvňovanie volieb.
Podľa Kallasovej musí EÚ útočníkov verejne identifikovať, sankcionovať osoby a subjekty zodpovedné za operácie, lepšie chrániť informačný priestor a obmedzovať siete, prostredníctvom ktorých sa útoky pripravujú.
„Hybridné útoky nemôžu zostať v sivej zóne bez následkov,“ zdôraznila na záver rozpravy. „Robíme správne veci, ale nerobíme ich dostatočne rýchlo.“
EÚ má od októbra 2024 aj osobitný sankčný rámec zameraný na destabilizačné aktivity Ruska. Po rozšírení zoznamu 24. septembra sa reštriktívne opatrenia vzťahujú na 81 osôb a 20 subjektov. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív, zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov a v prípade jednotlivcov aj zákaz cestovania.
Kallasová súčasne zdôraznila spoluprácu s NATO. Rovnako aj samotné uznesenie považuje NATO za základ kolektívnej obrany a silnejšiu európsku obrannú kapacitu chápe ako jej doplnenie, nie náhradu.
Nie všetci prijali rovnaký pohľad
Časť europoslancov však spochybňovala nielen navrhovanú odpoveď, ale aj spôsob, akým sú niektoré incidenty pripisované Rusku.
Nemecký europoslanec českého pôvodu Petr Bystron z frakcie Európa suverénnych národov tvrdil, že pri niektorých udalostiach sa nepreukázané tvrdenia prezentujú ako fakty. Poukázal aj na poškodenie plynovodov Nord Stream a kritizoval rozdielny prístup k tomuto prípadu a k incidentom pripisovaným Rusku. Namiesto ďalšej eskalácie požadoval mier a diplomaciu.
Väčšina Parlamentu sa však priklonila k opačnému hodnoteniu. Prijaté uznesenie označuje Rusko, konajúce priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov vrátane Bieloruska, za najzávažnejšieho štátneho aktéra hybridných hrozieb proti EÚ.
Parlament zároveň neobmedzil problém iba na Rusko. Upozorňuje aj na úlohu ďalších štátnych aktérov a širšiu spoluprácu medzi Ruskom, Bieloruskom, Čínou, Iránom a Severnou Kóreou pri aktivitách ohrozujúcich európske bezpečnostné záujmy.
Slovenskí europoslanci sa v hlasovaní rozdelili
Rozdelenie názorov bolo viditeľné aj medzi slovenskými zástupcami. Za uznesenie hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar z Progresívneho Slovenska a Miriam Lexmann z KDH.
Proti boli Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová zo Smeru-SD a Milan Mazurek s Milanom Uhríkom z Republiky.
Monika Beňová a Branislav Ondruš sa zdržali.
Rozdielne postoje sa prejavili už počas rozpravy. Uhrík kritizoval ďalšie financovanie Ukrajiny a tvrdil, že konflikt nemá vojenské riešenie. Žiadal preto väčší tlak na jeho ukončenie.
Ešte ostrejšie vystúpil Blaha, ktorý odmietol základné východisko väčšiny Parlamentu. Vyhlásil, že Rusko žiadnu krajinu EÚ nenapadne a obvinil európskych predstaviteľov z eskalácie konfliktu. Jeho pohľad bol v priamom rozpore so záverom prijatého uznesenia, podľa ktorého Rusko predstavuje najvážnejšiu štátnu hybridnú hrozbu pre EÚ.
Od obrany k odstrašeniu
Výsledné uznesenie nie je novým zákonom a samo osebe členským štátom neprikazuje konkrétne vojenské kroky. Ide o vlastnú iniciatívnu správu Parlamentu, teda predovšetkým o jeho politickú pozíciu a súbor odporúčaní.
Podstatou je presun od modelu, v ktorom sa po každom incidente opravujú škody a hľadá vinník, k systému, ktorý má potenciálneho útočníka odradiť už vopred. Parlament preto žiada koordinované a primerané reakcie, posilnenie sankcií, spravodajskej spolupráce, ochrany hraníc, kritickej infraštruktúry a schopností proti dronom.
Táto otázka má význam aj pre Slovensko. Hybridná bezpečnosť nezahŕňa iba vojenské objekty. Týka sa tiež energetiky, dopravy, komunikačných sietí, informačného priestoru či demokratických procesov – teda systémov, ktorých narušenie môže ovplyvniť každodenný život bez jediného formálneho vyhlásenia vojny.
Práve v tom spočíva problém, ktorý sa Parlament snaží pomenovať. Ak má hybridná vojna fungovať tak, že jednotlivé incidenty zostanú nejasné, izolované a pod hranicou otvoreného konfliktu, európska odpoveď podľa väčšiny poslancov nemôže začínať až v okamihu, keď túto hranicu niekto definitívne prekročí.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
