Názory

Ceny benzínu v Európe sú o 70 % drahšie než v USA (Komentár)

Priemerná cena benzínu v Európe vystúpala na 7,15 USD za galón, čo je o vyše 70 % nad priemernou maloobchodnou cenou benzínu v USA a výrazne nad čínskou celoštátnou úrovňou – 5,50 USD za galón. 

Zároveň najnovšie údaje Bloombergu ukazujú, že európske referenčné ceny zemného plynu stúpli medziročne o 38 %, zatiaľ čo v USA klesli takmer o 26 %.

Problém však nie je len v drahšej energii. Ide o štrukturálnu záťaž pre domácnosti a firmy v regiónoch, kde sú priemerné mzdy výrazne nižšie ako v Spojených štátoch. K tomu všetkému sa pridávajú podstatne vyššie dane z miezd, pre firmy, nepriame dane a environmentálne odvody. A nie, táto vyššia daňová záťaž nie je vyvážená výrazne lepšími verejnými službami.

K 20. aprílu bola priemerná cena benzínu Euro 95 v Európskej únii 1,764 eura za liter, čo zodpovedá približne 7,15 USD za galón. Rozdiely medzi krajinami sú pritom výrazné: najlacnejší je na Malte – 1,340 eura za liter (približne 5,50 USD za galón) – a najdrahší v Holandsku – 2,279 eura za liter (8,63 USD za galón). 

Pre porovnanie, v USA bola v tom istom týždni priemerná cena benzínu 4,18 USD za galón. Žiadna krajina EÚ nemá lacnejší benzín ako najdrahší americký štát – Kalifornia.

Týždenný ropný bulletin Európskej komise explicitne sleduje maloobchodné ceny pohonných hmôt s daňami a bez nich, ako aj daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane, čím jasne uvádza, že dane nie sú len malou zanedbateľnou zložkou, ale jedným z najdôležitejších prvkov konečnej ceny.

Keď Európania tankujú, neplatia len za surovú ropu, rafináciu, dopravu a maloobchodnú maržu, ale aj za niekoľko úrovní štátom stanovených poplatkov. V skutočnosti tvoria dane v niektorých európskych krajinách 52 až 65 % z konečnej ceny.

Navyše, „environmentálne“ zdanenie nie je jednorazový konečný poplatok, ktorý by nahrádzal iné dane alebo zlacňoval zelenú energiu. Pridáva sa k už existujúcim daniam. Z takto navýšenej ceny sa potom ešte pripočíta DPH, čo vytvára efekt snehovej gule, ktorý násobí celkovú záťaž pre zákazníkov.

Európska energetická politika stále viac kombinuje klimatické ciele s vyšším zdaňovaním palív, emisnými povolenkami a regulačnými nákladmi. Aj keď je nejaké opatrenie politicky opisované ako zelený či environmentálny príplatok, domácnosti stále čelia kumulovanému efektu starších daní z palív, nákladov spojených s uhlíkom, mechanizmom podpory obnoviteľných zdrojov zabudovaných inde v energetických systémoch a na tom všetkom navrstvenom DPH.

Európsky systém sa tak stal efektívnym strojom na výber daní pre vlády. Keď ceny ropy rastú, dane udržiavajú maloobchodné ceny omnoho vyššie. Keď cena ropy klesá, vrstvené daňové zaťaženie znamená, že spotrebitelia stále platia vysokú základnú cenu v porovnaní s USA.

Vplyv súčasného energetického zdraženia na spotrebiteľa ukazuje obrovské rozdiely naprieč hlavnými ekonomikami sveta. Európska cena benzínu okolo 7,15 USD za galón je výrazne nad americkou úrovňou okolo 4,18 USD, zatiaľ čo čínska celoštátna cena benzínu k 20. aprílu predstavovala podľa oficiálnych údajov a výmenných kurzov približne 5,30 až 5,43 USD za galón. 

Európsky priemer je tak takmer o 71 % vyšší než americká cena pri použití priemeru EÚ a týždenného maloobchodného priemeru USA za rovnaké obdobie. V Holandsku platia občania dvojnásobok amerického priemeru.

Rozdiel je ešte markantnejší v pomere k mzdám. Eurostat uvádza priemernú ročnú mzdu na plný úväzok v EÚ za rok 2024 na úrovni 39 800 eur (asi 42–43 tisíc USD), zatiaľ čo v USA je to okolo 60–65 tisíc USD. 

Priemerný Európan tak zarába približne o tretinu menej ako Američan – a z týchto nižších miezd platí výrazne drahší benzín.

Európske vlády tieto vysoké dane obhajujú potrebou dekarbonizácie, fiškálnej stability a obmedzovania spotreby. Skutočným výsledkom je však regresívny tlak na domácnosti, malé podniky, dopravcov a nízkopríjmové skupiny. Navyše, environmentálne dane inde ceny pre spotrebiteľov neznížili.

Občania aj firmy platia vysoké dane tiež za elektrinu a na svojich pleciach nesú kombináciu starých a nových odvodov, ktoré dohromady vytvárajú jedny z najvyšších maloobchodných cien energie v rozvinutom svete. Zároveň pritom priemerné mzdy v Európe zostávajú výrazne nižšie ako v USA.

Európa má jedny z najvyšších cien energií na svete, ktoré vznikajú vrstvením niekoľkých úrovní daní. Táto záťaž podkopáva konkurencieschopnosť a cenovú dostupnosť v regióne. Obvyklou výhovorkou je, že Európania dostávajú takzvané „bezplatné“ verejné služby, ich mzdy sú však pod daňovým zaťažením presahujúcim 40 %, ako uvádza najnovšia správa Taxing Wages report.

Z pohľadu USA je ponaučenie jasné. Vrstvenie daní a zelená energetická politika výrazne oslabili kúpnu silu Európanov a konkurencieschopnosť ich firiem.

Benzín je v Európe o 71 % drahší, nafta o 59 % drahšia a priemerná mzda o 35 až 40 % nižšia ako v USA. Žiadna krajina EÚ nemá lacnejší benzín ako najdrahší americký štát – Kalifornia.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK