Názory

Ceny benzínu v Európe sú o 70 % vyššie než v USA (Komentár)

Priemerná cena benzínu v Európe vystúpala na 7,15 USD za galón, čo je o vyše 70 % viac než priemerná maloobchodná cena benzínu v USA a výrazne nad čínskou celoštátnou úrovňou (5,50 USD za galón). 

Zároveň najnovšie údaje agentúry Bloomberg ukazujú, že európske referenčné ceny zemného plynu stúpli medziročne o 38 %, zatiaľ čo v USA klesli takmer o 26 %.

Problém však nie je len vo vysokých cenách energií. Ide o štrukturálnu záťaž pre domácnosti a firmy v regiónoch, kde sú priemerné mzdy výrazne nižšie ako v Spojených štátoch. K tomu všetkému sa pridávajú podstatne vyššie dane z miezd, dane pre firmy, nepriame dane a environmentálne odvody. Táto vyššia daňová záťaž navyše nie je vyvážená výrazne lepšími verejnými službami.

K 20. aprílu bola priemerná cena benzínu Euro 95 v Európskej únii 1,764 €/l, čo zodpovedá približne 7,15 USD za galón. Rozdiely medzi krajinami sú pritom výrazné: najlacnejší benzín je na Malte (1,340 €/l, približne 5,50 USD/galón) – a najdrahší v Holandsku (2,279 €/l, 8,63 USD/galón). 

Na porovnanie: v USA bola v tom istom týždni priemerná cena benzínu 4,18 USD za galón. Žiadna krajina EÚ nemá lacnejší benzín ako najdrahší americký štát Kalifornia.

Týždenný ropný bulletin Európskej komisie explicitne sleduje maloobchodné ceny pohonných látok s daňami aj bez nich, ako aj daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane. Jasne tak dokladá, že dane nie sú len zanedbateľnou zložkou, ale jedným z najdôležitejších prvkov konečnej ceny.

Keď Európania tankujú, neplatia len za surovú ropu, rafináciu, dopravu a maloobchodnú maržu, ale aj za niekoľko úrovní štátom stanovených poplatkov. V skutočnosti tvoria dane v niektorých európskych krajinách 52 až 65 % z konečnej ceny.

„Environmentálne“ zdanenie nie je navyše jednorazovým konečným poplatkom, ktorý by nahrádzal iné dane alebo zlacňoval zelenú energiu. Pridáva sa k už existujúcim daniam. Z takto navýšenej ceny sa potom ešte vypočíta DPH, čo vytvára efekt snehovej gule, ktorý násobí celkovú záťaž pre zákazníkov.

Európska energetická politika čoraz viac kombinuje klimatické ciele s vyšším zdaňovaním palív, emisnými povolenkami a regulačnými nákladmi. Aj keď je nejaké opatrenie politicky opisované ako zelený či environmentálny príplatok, domácnosti pociťujú kumulovaný efekt starších daní z palív, nákladov spojených s uhlíkom a mechanizmov podpory obnoviteľných zdrojov zabudovaných v energetických systémoch, na čo sa ešte vrství DPH.

Európsky systém sa tak stal efektívnym strojom na výber vládnych daní. Keď ceny ropy rastú, dane udržiavajú maloobchodné ceny omnoho vyššie. Keď cena ropy klesá, vrstvené daňové zaťaženie spôsobuje, že spotrebitelia stále platia vysokú základnú cenu v porovnaní s USA.

Vplyv súčasného zdražovania energií v prepočte na spotrebiteľa ukazuje obrovské rozdiely medzi hlavnými ekonomikami sveta. Európska cena benzínu na úrovni približne 7,15 USD za galón je oveľa vyššia ako americká (4,18 USD), zatiaľ čo čínska celoštátna cena benzínu k 20. aprílu predstavovala podľa oficiálnych údajov a výmenných kurzov približne 5,30 až 5,43 USD za galón. 

Európsky priemer je tak takmer o 71 % vyšší než americká cena (pri porovnaní priemeru EÚ a týždenného maloobchodného priemeru USA za rovnaké obdobie). V Holandsku dokonca občania platia dvojnásobok amerického priemeru.

Rozdiel je ešte markantnejší v pomere k mzdám. Eurostat uvádza priemernú ročnú mzdu na plný úväzok v EÚ za rok 2024 na úrovni 39 800 eur (asi 42- až 43-tisíc USD), zatiaľ čo v USA je to okolo 60- až 65-tisíc USD. 

Priemerný Európan tak zarába približne o tretinu menej ako Američan – a z týchto nižších miezd platí za benzín oveľa viac.

Rastúce ceny pohonných hmôt – EÚ zvažuje opatrenia, niektoré členské štáty už konajú

Európske vlády tieto vysoké dane obhajujú potrebou dekarbonizácie, fiškálnej stability a obmedzovania spotreby. Skutočným výsledkom je však regresívny tlak na domácnosti, malé podniky, dopravcov a nízkopríjmové skupiny. Navyše environmentálne dane na iných miestach ceny pre spotrebiteľov neznížili.

Občania aj firmy platia vysoké dane aj za elektrinu. Musia znášať kombináciu starých a nových odvodov, ktoré dohromady vytvárajú jedny z najvyšších maloobchodných cien energie v rozvinutom svete. Priemerné mzdy v Európe pritom zostávajú omnoho nižšie ako v USA.

Európa má jedny z najvyšších cien energií na svete, ktoré vznikajú vrstvením niekoľkých úrovní daní. Táto záťaž podkopáva konkurencieschopnosť a cenovú dostupnosť v regióne. Obvyklou výhovorkou býva, že Európania dostávajú takzvané „bezplatné“ verejné služby, ich mzdy sú však pod daňovým zaťažením presahujúcim 40 %, ako uvádza najnovšia správa Taxing Wages.

Z pohľadu USA je ponaučenie jasné. Vrstvenie daní a zelená energetická politika výrazne oslabili kúpnu silu Európanov a konkurencieschopnosť ich firiem.

Benzín je v Európe o 71 % drahší, nafta o 59 % drahšia a priemerná mzda o 35 až 40 % nižšia ako v USA. Žiadna krajina EÚ nemá lacnejší benzín než najdrahší americký štát – Kalifornia.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK