Domov

Koalícia zruší zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov. Mimovládka hovorí o debakli ministra vnútra

Premiér Fico oznámil, že vláda v marci predloží do parlamentu návrh na zrušenie zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorý pred účinnosťou pozastavil Ústavný súd SR. Legislatíva kritizovaná za ohrozenie nezávislosti úradu a za politické motivácie, sa podľa premiéra stala „legislatívnou mŕtvolou“, ktorá sťažuje vláde zameranie na strategické ciele, najmä rokovania s Európskou komisiou a čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Prezident Pellegrini rozhodnutie víta, predsedníčka ÚOO rovnako – do budúcnosti však volá po odbornom dialógu.

„Legislatívna mŕtvola“

Premiér Robert Fico (Smer – SD) po rokovaní vlády 4. marca oznámil, že koalícia chce zrušiť zákon o transformácii Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorého účinnosť pozastavil Ústavný súd (ÚS) SR. Parlament by o tom mal rokovať počas aktuálneho mesiaca.

Fico na tlačovej konferencii uviedol, že hoci vláda za zákonom stojí, musí rešpektovať rozhodnutie súdu. „My sme prijali zákon na konci roku 2025 s tým, že predstavitelia tohto úradu pomáhali podľa nás neoprávnene rôznym policajtom a vyšetrovateľom, ktorí napáchali strašné veci v rokoch 2020 až 2023. (…) Musíme rešpektovať, že Ústavný súd rozhodol a pozastavil účinnosť tohto zákona,“ povedal.

Premiér súčasne zákon označil za „legislatívnu mŕtvolu“, ktorá sťažuje efektívne fungovanie a rokovanie s Európskou komisiou. „Dnes máme zákon, ktorý je neúčinný a nám komplikuje život pri obhajobe našich záujmov, pokiaľ ide o ropu, plyn, ceny elektriny a našu ústavu,“ dodal.

Zrušenie zákona má podľa Fica „vyčistiť stôl“, aby sa vláda mohla sústrediť na rokovania s Európskou komisiou a na čerpanie peňazí z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Až následne sa má riešiť nové usporiadanie úradu.

„Zákon zrušíme a potom sa budeme baviť, ako to celé nastavíme,“ zhrnul.

Šutaj Eštok: Národnoštátne záujmy sú prioritou

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) na rovnakej tlačovej konferencii skonštatoval, že hoci podporuje spracovanie zákona a jeho vecné znenie, prioritou sú národnoštátne záujmy Slovenska. 

„Pre časovú komplikáciu v súvislosti s podaním na Ústavnom súde SR je ohrozené poskytnutie ďalších platieb z plánu obnovy,“ uviedol a potvrdil slová predsedu vlády, že zrušenie zákona odklepne parlament v marci.

„Budeme debatovať aj s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom, ako túto situáciu vyriešiť. Nateraz platí dohoda, že v parlamente bude tento návrh zákona zrušený. (…) Nie je to o tom, kto ustúpi, ale kto prevezme zodpovednosť,“ povedal Šutaj Eštok.

Prezident rozhodnutie vlády privítal

Prezident Peter Pellegrini privítal rozhodnutie vlády zrušiť kontroverzný zákon o zrušení ÚOO. Pripomenul, že voči legislatíve mal výhrady už počas legislatívneho procesu.

„Voči tomuto zákonu som vyslovil vážne výhrady už v procese jeho prijímania a po jeho schválení Národnou radou Slovenskej republiky som uplatnil svoje ústavné právo prezidentského veta. Jedným z mojich argumentov bolo možné ohrozenie národnoštátnych záujmov Slovenska, a preto som ho nepodpísal ani po tom, čo parlament veto prezidenta prelomil,“ napísal 4. marca na sociálnej sieti.

Pellegrini dodal, že ÚS pozastavením účinnosti zákona podporil argumenty proti jeho podobe a ocenil, že vláda uprednostnila strategické záujmy krajiny.

Úrad bol zrušený v novembri a nahradný novým

Vládny kabinet na mimoriadnom rokovaní 22. novembra rozhodol o zrušení ÚOO a jeho nahradení novou inštitúciou s názvom Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh presadil minister vnútra Šutaj Eštok. Vláda zároveň odsúhlasila aj skrátené legislatívne konanie o návrhu. O pár dní v decembri 2025 už Národná rada SR schválila zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov. 

Nová legislatíva mala priniesť viaceré zmeny. Nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti mal okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti prevziať aj odškodňovanie obetí trestných činov z pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Zákon zároveň mal zabezpečiť preskúmanie ochrany osôb v rámci trestného aj správneho konania.

„Cieľom je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany,“ dôvodil urgenciu zmien rezort vnútra v predkladacej správe.

Prezident Pellegrini zákon nepodpísal a vrátil ho na opätovné prerokovanie do parlamentu. Poslanci však legislatívu znovu schválili prakticky obratom. ÚS ešte pred tým, ako zákon vstúpil do platnosti, pozastavil jeho účinnosť po tom, čo sa naň obrátila opozícia.

Dlugošová: Úrad chceli odstrániť bez zákonného či vecného dôvodu

Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová v čase príjmania novej legislatívy upozorňovala, že vláda transformáciou úradu sleduje jeho odstránenie bez zákonného alebo vecného dôvodu. 

Podľa nej tento krok ohrozoval nezávislosť, stabilitu a funkčnosť systému ochrany oznamovateľov a podkopával dôveru verejnosti v schopnosť štátu zabezpečiť spravodlivé a bezpečné prostredie pre oznamovateľov.

Dlugošová tiež spájala rozhodnutie vlády s tým, že ÚOO uložil ministerstvu vnútra tri pokuty a upozorňoval na negatívne dôsledky pripravovaných zmien zákona. 

„Účelová zmena osôb vo vedení, ktoré sa budú môcť oboznamovať s citlivými dátami oznamovateľov, predstavuje zásah do integrity činnosti úradu aj narušenie dôvernosti doterajších konaní. Občan nemôže veriť štátu, ktorý si mení pravidlá podľa momentálnych politických potrieb, a oznamovatelia si nemôžu byť istí ani tým, že ich osobné údaje nebudú politicky zneužité,“ uviedla šéfka ÚOO 22. novembra – v deň zrušenia úradu.

Via Iuris: Totálny debakel Šutaja Eštoka

Mimovládna organizácia Via Iuris označila rozhodnutie vlády zrušiť zákon o transformácii ÚOO za politický neúspech ministra vnútra Šutaja Eštoka. 

„To je totálny debakel ministra Eštoka, ktorý zákon predložil a urputne obhajoval,“ napísala mimovládka na sociálnej sieti 4. marca.

Podľa nej premiér Fico ustúpil po tom, čo Európska komisia pre spor o zákon pozastavila vyplatenie 590 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska do času, kým Ústavný súd rozhodne o jeho súlade s ústavou.

„Od momentu, keď koncom novembra minister Eštok priniesol na mimoriadne sobotné zasadnutie vlády návrh na likvidáciu ÚOO, sme upozorňovali, že je to veľmi zlý nápad, ktorý nás všetkých bude stáť veľa peňazí. Upozorňovali sme vládnych politikov aj koaličných poslancov, že likvidácia nezávislej inštitúcie je v rozpore s našou ústavou, právom EÚ aj našimi záväzkami vyplývajúcimi z Plánu obnovy,“ uviedla Via Iuris.

Podľa neziskovky od prelomenia prezidentovho veta prešli len dva mesiace a naplnili sa všetky predpovede, pred ktorými vystríhala. Zároveň poznamenala, že bude pozorne sledovať, či vládny kabinet zruší zákon kompletne. 

Via Iuris dodáva, že premiér Fico napokon od zákona ustúpil a úrad bol zachovaný aj vďaka tlaku  občianskej spoločnosti. 

Dlugošová volá po odbornom dialógu

Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová rozhodnutie vlády zrušiť transformačný zákon privítala. „Škoda, že vláda a parlament nebrali riziko ekonomických škôd do úvahy už pri prijímaní zákona, hoci úrad naň opakovane poukazoval. Každopádne však vítame plán zrušiť prijatý zákon,“ uviedla 4. marca na sociálnej sieti.

Dlugošová okrem toho vládny kabinet vyzvala na odborný dialóg pri uskutočňovaní ďalších prípadných zmien. „Kľúčové bude, s akým návrhom vláda opäť príde. Veríme, že ďalší legislatívny proces bude sprevádzať vecný a odborný dialóg. Úrad v ňom ponúka svoje odborné teoretické i praktické skúsenosti,“ komentovala najbližšie dianie okolo legislatívy.

Úrad zakladala predchádzajúca Ficova vláda

ÚOO bol zriadený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti prijatým v roku 2019. 

„Dnes platný zákon o ochrane oznamovateľov pochádza z dielne úradu vlády v čase tretej vlády premiéra Roberta Fica. V parlamente bol prijatý v roku 2019, teda za vlády premiéra Petra Pellegriniho,“ zhrnul svoju krátku históriu samotný úrad.

Zákon, na základe ktorého vznikol, schválil parlament v čase, keď vládla koalícia Smeru, Mostu-Híd a SNS so súčasným prezidentom ako predsedom vlády. Funkčným sa však stal až po zvolení svojej prvej predsedníčky v septembri 2021.

„Národná rada schválením zákona zriadila Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. Bola to aj osobná iniciatíva Roberta Fica ešte ako premiéra, prezentovaná ako príspevok jeho vlády k boju proti korupcii,“ opísala 27. júna 2019 na svojom facebookovom profile exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá bola v tom čase nezaradenou poslankyňou.

Už v roku 2019 sa snažil parlament zvoliť predsedu ÚOO. Vtedajší poslanci vyberali z dvoch kandidátok, ktoré navrhla vláda po transparentom výberovom konaní na predsedu úradu. Adeptkami v tom čase boli Zuzana Dlugošová a Monika Filipová.

Zuzana Dlugošová sa napokon stala prvou predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov až vo februári 2021.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK