Iránska šachová šampiónka: Západná ľavica nikdy neriskovala svoj život v konfrontácii s režimom
Bývalá iránska šampiónka, ktorá po otvorenej rebélii proti režimu mulláhov – šiitskych duchovných stojacich v čele iránskeho štátu – získala francúzske občianstvo, víta pád Alího Chámeneího. V exkluzívnom rozhovore ostro kritizuje morálne pózy časti západnej ľavice a pripomína, že iránsky ľud žije už 47 rokov pod zločineckou diktatúrou.
Smrť iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chámeneího, ktorého zabili počas izraelsko-americkej operácie, znamená v iránskej politike historický obrat. Podľa Mitry Hejazipourovej, medzinárodnej šachovej veľmajsterky, je táto udalosť „veľmi dôležitou správou“ pre iránsky ľud, ako uviedla v utorok 3. marca v denníku Le Figaro. Pri tejto príležitosti otvorene kritizovala časť západnej ľavice za jej zhovievavosť voči teheránskemu režimu.
Hrozba pre regionálnu stabilitu a celý svet
„Milióny Iráncov čakali desaťročia na koniec tohto muža a toho, čo stelesňoval. Nič nevráti život obetiam tohto režimu, nič nevymaže zničené osudy, mučenie, popravy, poníženie. Po 47 rokoch vládnutia tejto zločineckej diktatúry v Iráne je to však po prvýkrát, čo máme pocit skutočnej medzinárodnej podpory a historickej šance konečne vidieť, ako sa tento režim rozpadá,“ vysvetľuje mladá žena, ktorá nedávno vydala svoju autobiografiu La Joueuse d’échecs (Šachistka).
Pri kritike zahraničnej vojenskej intervencie zaujíma Mitra Hejazipourová nekompromisný postoj. Šampiónka pripomína obete ľudí, ktorí opakovane vychádzali do ulíc bez zbraní a ktorých snaha vyšla nazmar. „Iránci už riskovali všetko,“ konštatuje. „Koľko mŕtvych bude ešte potrebných, aby niektorí pochopili, že tento režim nie je možné reformovať? Akúkoľvek podporu pádu takejto moci nemôžno vnímať ako vojnové štvanie, ide o uznanie historickej a ľudskej nevyhnutnosti,“ tvrdí a dodáva: „Tento režim nie je nebezpečný len pre Iráncov, ale je aj hrozbou pre regionálnu stabilitu a celý svet.“
Kritika povýšenectva západnej ľavice
Šachistka nešetrí ani určitú časť západnej politickej scény. Na sociálnych sieťach sa ostro ohradila napríklad proti francúzskej poslankyni Manon Aubryovej z hnutia La France insoumise, ktorá 28. februára na sieti X vyhlásila: „Ani šach, ani mulláh, ani USA: nech iránsky ľud získa slobodu vlastnými silami!“ Hejazipourová upozorňuje na hlboký rozpor medzi takýmito sloganmi a realitou na mieste.
Svoj hnev vysvetľuje takto: „Mám už dosť tohto povýšeneckého zvyku časti západnej ľavice, ktorá hovorí v mene iránskeho ľudu bez toho, aby ho skutočne počúvala. Za koho sa vlastne považuje, ak chce Iráncom vysvetľovať, čo je pre nich dobré? Akým právom si európski politici, často veľmi vzdialení od iránskej reality, prisvojujú právo rozdávať lekcie z morálky?“ Šampiónka okrem toho kritizuje časť západnej ľavice za to, že roky zatvárala oči pred skutočnou povahou tohto režimu a dokonca mu trestuhodne nadbiehala. Zdôrazňuje, že „Iránci sa nemajú čo naučiť od ľudí, ktorí nikdy neriskovali svoj život v konfrontácii s mulláhmi.“
Hidžáb ako nástroj podrobovania
Šachistka, ktorá roky prežila v exile, pripomína aj bohatú iránsku demokratickú tradíciu. Okrem iného poukazuje na to, že iránske ženy mali volebné právo skôr ako ženy vo Švajčiarsku. Zároveň pripomína aj svoj boj proti povinnému noseniu hidžábu.
V roku 2019 Mitra Hejazipourová zanechala naozaj silný dojem, keď si pred kamerami počas Majstrovstiev sveta v šachu v Moskve zložila závoj. Tento odvážny čin viedol k jej okamžitému vylúčeniu z iránskeho národného tímu. „Bol to prejav politickej vzbury proti režimu, ktorý z hidžábu urobil symbol podriadenosti žien. Som proti závoju, myslím si, že ženu len ponižuje,“ zdôvodňuje. A zároveň dodáva: „Verím však v slobodu, a ak ho ženy chcú nosiť z vlastnej vôle, mali by tú možnosť mať.“
Od Paríža na záver očakáva, že bude rozhodnejší a angažovanejší. Ľutuje vlažné reakcie Francúzska po začatí amerického útoku. „Myslím si, že Francúzsko musí stáť na strane iránskeho ľudu. … Francúzsko môže spolu s USA zohrať významnú rolu pri obnove ekonomiky krajiny,“ uzatvára.
Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.