
Prečo oslabenie iránskeho režimu predstavuje pre Čínu závažnú strategickú ranu (Analýza)
Podľa odborníkov je Irán pre Peking kľúčovou krajinou, pokiaľ ide o uplatňovanie vplyvu na Blízkom východe, obchádzanie amerických sankcií a spochybňovanie dolárového systému.
Iránsky režim sa zdá byť zraniteľnejší ako kedykoľvek predtým. To, čo začalo ako ekonomický protest obchodníkov v Teheráne, sa na konci minulého roka rýchlo premenilo na celonárodné hnutie proti režimu.
Dňa 17. januára americký prezident Donald Trump vyzval na vytvorenie nového vedenia v Iráne, keď najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí priznal, že počas nepokojov bolo zabitých niekoľko tisíc demonštrantov, a obvinil Trumpa zo spôsobenia obetí aj škôd.
Trump opakovane varoval Irán, že popravy demonštrantov budú mať za následok vojenskú odpoveď USA.
Podľa Michaela Dorana, vedúceho výskumníka v Hudsonskom inštitúte, existujú tri možné scenáre pre islamský režim: zmena režimu, čiastočná transformácia alebo prežívanie v rozpadávajúcom sa režime. „Bez ohľadu na to, čo sa stane ďalej, neexistuje scenár, v ktorom by Islamská republika prežila rok 2026 s nedotknutou mocou,“ napísal 9. januára.
Zdroj z čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol pre Epoch Times, že Peking pracuje na podrobných evakuačných plánoch pre čínskych diplomatov a manažérov štátnych podnikov pôsobiacich v Iráne.
Hoci obchod s ropou ponúka východisko, podľa analytikov spočíva hlavná hodnota čínsko-iránskych vzťahov pre Peking inde. Irán umožňuje Pekingu zaujať pozíciu vyrovnávajúcej sily na Blízkom východe, zabezpečiť si vplyv na regionálnom trhu, ktorý je kľúčový pre preteky USA a Číny v oblasti umelej inteligencie (AI), a posunúť svoju agendu de-dolárizácie.
Všetko to závisí od protiamerickej politickej orientácie Iránu, ktorá je však teraz v ohrození, keďže Islamská republika vykazuje znaky erózie.
Bezprecedentné výzvy pre iránsky režim
Hoci Irán zažil cyklické protesty v posledných 15 rokoch, súčasné výzvy pre režim sú bezprecedentné svojím rozsahom a intenzitou. Podľa americkej agentúry Human Rights Activists News Agency sa protivládne demonštrácie, ktoré začali 28. decembra 2025 v Teheráne medzi obchodníkmi a predajcami na bazáre, rozšírili do 187 miest. Iránske úrady potvrdili už viac ako 5000 obetí.
Protesty vyvolal ekonomický kolaps, ktorý sa prejavil poklesom hodnoty iránskej meny rial a rastom cien potravín a základných tovarov. Oficiálna miera inflácie za rok 2025 je viac ako 42 %.
Hospodárska situácia sa ešte zhoršila po 12-dňovej vojne medzi Izraelom a Iránom v júni 2025, ktorá skončila bombardovaním iránskych jadrových zariadení americkou armádou, čo spôsobilo rozsiahle škody. V dôsledku izraelských útokov stratili aj Islamské revolučné gardy, zodpovedné za ochranu režimu, svojich najvyšších vodcov a jadrových vedcov.
Počas vojny medzi Izraelom a Gazou, ktorá vypukla v októbri 2023, Izrael zasadil ťažké rany teroristickým organizáciám Hamasu, Hizballáhu a Hútíom, ktoré všetky dostávali významnú finančnú a bezpečnostnú podporu od Iránu. V dôsledku toho sa zdá, že hrozba, ktorú Irán predstavuje pre Západ – zakorenená predovšetkým v jeho jadrových ambíciách a sieti teroristických skupín konajúcich v jeho mene – bola výrazne znížená.
Medzitým sa iránska spoločnosť posunula ďalej. Menej ako 40 % Iráncov sa hlásilo k islamu, ako vyplýva z prieskumu uskutočneného v roku 2020 organizáciou Analysis and Measurement of Attitudes in Iran, neziskovou výskumnou nadáciou registrovanou v Holandsku. Iné prieskumy tej istej organizácie zistili v roku 2025, že 89 % Iráncov uprednostňuje sekulárnu demokraciu pred teokratickým režimom a od roku 2021 bola zmena režimu najpopulárnejšou možnosťou zmysluplného pokroku pre Iráncov.
Reakcie Spojených štátov a Číny
Americký prezident 12. januára zaviedol 25-percentné dodatočné clo na všetky krajiny obchodujúce s Iránom; Biely dom zatiaľ nezverejnil podrobnosti.
Na druhý deň Trump vyzval demonštrantov, aby pokračovali v protestoch a „zapamätali si mená vrahov a tyranov“. „Zaplatia za to vysokú cenu,“ vyhlásil. 14. január a potvrdil, že Irán pozastavil plánované popravy demonštrantov.
Na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 15. januára Mike Waltz, veľvyslanec USA pri OSN, vyhlásil, že na stole sú všetky možnosti, aby sa zastavilo masakrovanie.

Čína je významným podporovateľom obchádzania sankcií voči Iránu a stability Islamskej republiky. V rámci 25-ročnej dohody, ktorú Peking a Teherán podpísali v roku 2021, sa Čína zaviazala investovať 400 miliárd dolárov do telekomunikácií, bankovníctva, prístavov a inej infraštruktúry v Iráne. Na oplátku Irán súhlasil, že bude dodávať Číne ropu. Čína nakupuje viac ako 90 % iránskej ropy, ktorá je v súčasnosti predmetom amerických sankcií.
„Čína dúfa, že Irán udrží stabilitu v krajine, a podporuje ho v tomto úsilí“, vyhlásila 13. januára hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí a vyslovila sa proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí Iránu. Pokiaľ ide o 25-percentné clo na obchod s Iránom, uviedla, že Čína bude chrániť svoje práva.
Hoci Čína nakupuje väčšinu iránskej ropy, podľa agentúry Reuters tvoria nákupy z Iránu približne 13 % celkového dovozu ropy do Číny. Bez Iránu môže Čína nakupovať ropu inde, avšak nie za súčasnú výrazne zníženú cenu, ktorú Irán ponúka, aby obišiel sankcie USA.
Pokiaľ iránsky režim vyjde z aktuálnej krízy viac orientovaný na Spojené štáty, jeho závislosť od ekonomických opatrení vyplývajúcich zo sankcií sa môže znížiť. Ak by Teherán už nemusel predávať väčšinu svojej ropy Číne, Peking by podľa čínskeho experta Alexandra Liao stratil kľúčový vplyv na Blízkom východe.
Podľa jeho názoru sekularizácia Iránu zmení dlhoročnú situáciu na Blízkom východe, založenú na strachu.„Prečo arabské štáty Perzského zálivu stále zakladajú svoju bezpečnosť na Spojených štátoch, pričom sa zároveň poisťujú Čínou a Ruskom? Jedným z kľúčových dôvodov je ich neschopnosť vylúčiť náhle a destabilizujúce kroky Iránu,“ vysvetlil pre Epoch Times a dodal, že keď Irán prestane byť teokratickým systémom, táto neistota poklesne.
William Lee, hlavný ekonóm spoločnosti Global Economic Advisors, to vidí inak. „Ak Spojené štáty začnú Iránu poskytovať pomoc, situácia v tejto oblasti sa ešte viac stabilizuje.“ Dodáva, že keď sa Irán stane „opäť silnou ekonomikou“, Čínu už nebude potrebovať.

Program de-dolarizácie ohrozený
Irán má pre Čínu veľmi veľký geopolitický význam. Jeho poloha na križovatke Východu a Západu z neho robí centrálny uzol iniciatívy Nová hodvábna cesta v Pekingu, platformy zahraničnej politiky prezentovanej ako rozsiahly globálny infraštrukturálny program.
Islamská republika oznámila svoje pripojenie k tejto iniciatíve v roku 2016, čo bolo o päť rokov neskôr potvrdené podpísaním globálnej dohody o 25-ročnej spolupráci s Pekingom. Liao opisuje túto dohodu ako „inštitucionalizovaný kanál vojenskej a technologickej výmeny, ktorý umožňuje obchádzať americké sankcie a spochybňovať dolárový systém“.
„Ak by bol tento kanál prerušený, znamenalo by to pre Čínu veľkú strategickú ranu,“ domnieva sa. Podľa neho je kľúčovou stratégiou čínskeho režimu prepojenie energetiky, meny a geopolitickej sféry. Cieľom je podporiť systém obchodu s komoditami denominovaný v jüanoch, pričom Nová hodvábna cesta hrá hlavnú úlohu v tomto úsilí. Dodáva, že Čínska komunistická strana považuje túto platformu za kľúčovú pre svoj program de-dolarizácie.
Analytický think tank Atlantic Council uviedol, že Irán, Rusko a Čína „vytvorili alternatívny trh so sankcionovanou ropou, na ktorom sa platby uskutočňujú v čínskej mene“.
Obchod s iránskou ropou sa v posledných rokoch odhaduje na približne 40 miliárd dolárov ročne, podľa amerického Úradu pre energetické informácie, pričom tento odhad nezohľadňuje zľavy poskytované Číne.
Fakturácia obchodu s energiou v jüanoch závisí aj od protizápadného postoja Iránu. Ak sa tento postoj zmení, podľa Liao „platba v jüanoch prestane byť výhodou a stane sa bremenom“, pretože čínska mena nie je voľne konvertibilná.
Preteky v oblasti umelej inteligencie
Blízky východ je tiež dôležitým dejiskom súperenia v oblasti umelej inteligencie medzi Spojenými štátmi a Čínou. Trumpova administratíva predstavila globálne šírenie amerických technológií ako kľúčový prvok víťazstva v tejto súťaži. V súlade s touto stratégiou si Trump vybral štáty Perzského zálivu ako cieľ svojej prvej veľkej zahraničnej cesty v druhom volebnom období, ktorú absolvoval v máji 2025.
Tieto návštevy viedli k masívnym investičným záväzkom. Saudská Arábia sľúbila 600 miliárd dolárov, najmä do projektov rozvoja infraštruktúry umelej inteligencie a obrovských dátových centier. Spojené arabské emiráty oznámili svoj zámer investovať v priebehu nasledujúceho desaťročia 1 400 miliárd dolárov v Spojených štátoch, pričom sa zameriavajú na umelú inteligenciu, polovodiče, energetiku a kvantové inžinierstvo.

Okrem propagácie amerických technológií sa Washington obrátil na tento región aj s cieľom diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce vzácnych zemín. Od apríla 2025 Čína opakovane hrozí Spojeným štátom a zvyšku sveta obmedzeniami vývozu vzácnych zemín, v ktorých má takmer monopol na spracovanie týchto strategických nerastov nevyhnutných pre elektroniku, od automobilového priemyslu až po pokročilé zbraňové systémy.
V tejto súvislosti Pentagón podporuje spoločný podnik medzi saudskou štátnou ťažobnou spoločnosťou Maaden a americkou spoločnosťou MP Materials na výstavbu rafinérie vzácnych zemín v Saudskej Arábii. Spoločnosť MP Materials ohlásila tento projekt v novembri 2025.
Schopnosť Číny etablovať sa ako rovnovážna sila na Blízkom východe do veľkej miery závisí od jej ekonomického vplyvu na Teherán, zdôrazňuje Yeh Yao-yuan, profesor medzinárodných štúdií na Univerzite St. Thomas v Houstone. „Ak Irán už nebude pod silným vplyvom Číny, ostatné krajiny Blízkeho východu by mohli prestať usilovať o zblíženie s Pekingom, ako napríklad nákupom produktov Huawei alebo čínskych čipov,“ vysvetľuje pre Epoch Times.
Ak by sa iránsky režim mal opäť priblížiť k Západu, W. Lee odhaduje, že výsledná strata politického a ekonomického vplyvu Číny by bola „oveľa vážnejšia ako samotná otázka obchodu s ropou“.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times






Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.