Domov

Inklúzia v školstve: Prináša reforma rovnaké šance pre všetky deti?

Školská reforma, ktorú presadzuje minister Drucker, prináša rovnaké pravidlá pre všetky školy. Kladie dôraz na inklúziu a spravodlivé rozdeľovanie žiakov bez ohľadu na sociálne či zdravotné znevýhodnenie. Zmeny však narážajú na tvrdú realitu regiónov, kde odborníci upozorňujú na náročnosť ich praktickej implementácie.

Inklúzia ako jeden z pilierov reformy školstva

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) presadzuje zásadnú reformu slovenského školstva. Tvrdí, že náš vzdelávací systém čakal na skutočnú reformu dve desaťročia.

„Nemôžeme sa donekonečna utešovať kozmetickými úpravami, ktoré iba maskujú problémy. Nemôžeme stále len dobiehať, zatiaľ čo svet okolo nás kráča míľovými krokmi. Naše deti potrebujú školstvo, ktoré ich pripraví na 21. storočie,“ povedal na tlačovej konferencií 22. augusta po tom, čo vládny kabinet schválil balík siedmich školských zákonov.

Súčasťou reformy, ktorú tvorí prepojený systém zahŕňajúci všetky stupne vzdelávania, je aj dôraz na inkluzívne vzdelávanie. Rezort školstva plánuje zjednotiť a nanovo nastaviť prijímanie detí do základných a materských škôl. Doteraz boli podľa ministra pravidlá nezladené, obce určovali obvody rozdielne a cirkevné či súkromné školy dostávali rovnaké financovanie ako verejné, hoci si mohli vyberať žiakov aj vyberať školné.

Po novom budú musieť obce určiť školské obvody pre každú školu podľa stanovených kritérií – kapacity, vzdialenosti, dostupnosti či práva na vzdelávanie v jazyku menšín. Cirkevné a súkromné školy získajú plné financovanie len vtedy, ak sa zaviažu plniť verejnú službu – budú prijímať deti zo spádového obvodu, nevyberať poplatky a dodržiavať transparentné prijímacie konanie.

„Cieľom je vrátiť dôveru do vzdelávania, posilniť rešpekt voči učiteľom a dať rodičom istotu férovej šance pre každé dieťa,“ povedal minister po tom, čo školský výbor 13. októbra reformu odobril.

Drucker si od zmeny sľubuje rovný prístup k vzdelaniu pre všetky deti bez ohľadu na ich rôznorodé potreby, vrátane detí zo sociálne znevýhodnených prostredí či so zdravotným postihnutím. Tvrdí, že je povinnosťou štátu pomôcť každému dieťaťu, aby mohlo viesť kvalitný a plnohodnotný život. Považuje inklúziu za jednu z hlavných priorít.

Minister neráta so špecifikami východu, upozorňuje Šmilňák

Priamo počas zasadania školského výboru upozornil opozičný poslanec Martin Šmilňák (KDH) ministra Druckera na špecifickú situáciu v regiónoch východného Slovenska s vysokým podielom rómskej komunity, kde jeho ciele môžu tvrdo naraziť na reálnu situáciu.

„5 okresov na východe – tam sa už rodí viac Rómov ako Nerómov. Vy tomu nerozumiete. Vy pripravujete veci z Bratislavy a neboli ste v teréne, pán minister,“ zdôraznil poslanec vo svojom vystúpení.

Bývalý riaditeľ cirkevných škôl v Bardejove ako príklad uviedol obec Lomnička z okresu Stará Ľubovňa. Podľa jeho slov sa tam dnes rodí 130 – 140 rómskych detí ročne, čo je viac ako v okresnom meste. Na taký objem detí by bola potrebná škola s kapacitou 1000 žiakov.

„Idete dávať do života zákony o nejakej inklúzii. Vy netušíte čo je inklúzia a ako sa tá inklúzia robí. Ako chcete robiť inklúziu v Lomničke, kde je 1000 rómskych žiakov? Aj keby ste s týmito žiakmi zaplavili celý okres Stará Ľubovňa, tak neviete urobiť žiadnu inklúziu. My nepotrebujeme inklúziu, my potrebujeme hlavne na východe Slovenska úplne špecifický prístup a ten, kto tam nebol, tomu nerozumie,“ uzavrel.

Hipš: Na čo sú špičkové školy, z ktorých vychádzajú ľudia bez srdca?

Juraj Hipš, pedagóg, odborník na vzdelávanie a zakladateľ súkromnej školy Alma, nový návrh ministerstva školstva o systéme financovania súkromných a cirkevných škôl a o novele školského zákona hodnotí prevažne pozitívne.

Vo svojom článku pre Denník N uviedol, že doterajší systém umožňoval obciam určovať obvody nespravodlivo – často tak, aby segregovali deti zo sociálne slabšieho prostredia, čo viedlo k úpadku niektorých škôl a k odchodu väčšinových žiakov („white flight“). Novela by tomu podľa neho mohla zabrániť tým, že zavádza povinnosť tvoriť obvody podľa princípov inklúzie a desegregácie, nie podľa lokálnych záujmov či tlaku poslancov.

Uviedol, že novela má viesť k tomu, aby súkromné a cirkevné školy fungovali rovnakým spôsobom ako verejné – budú povinné prijímať všetky deti z ich školského obvodu. 

Zároveň kritizoval elitársky prístup, v ktorom sa školy zameriavajú len na výkon a výsledky, no zanedbávajú schopnosť detí spolunažívať s rôznorodými ľuďmi.

„Na čo máme školy, z ktorých vychádzajú špičkovo vzdelaní ľudia, ktorí nemajú srdce? Ktorých nikto nenaučil a neprišli ani do kontaktu s inými ľuďmi z generačnej chudoby, s ľuďmi so znevýhodnením? My musíme učiť tie deti spolunažívať,“ píše Hipš.

Odborník na vzdelávanie tiež poukazuje na to, že verejná diskusia o reforme sa často nesprávne sústreďuje na deti zo znevýhodneného prostredia ako na „problém“. Pripomína, že chudoba nie je viditeľná len v rómskych komunitách – podľa údajov Národnej banky Slovenska je v riziku sociálneho vylúčenia až pätina obyvateľov Slovenska.

„Školy však môžu byť miestom, kde tieto deti môžu dostať základ na lepší život. Kde namiesto sociálnej segregácie vytvárame základy súdržnej a solidárnej spoločnosti. Bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne školy. A to je prínos, ktorý výrazne presahuje samotný rezort školstva,“ uvádza Hipš.

Presadzovanie inklúzie je podľa psychologičky prehnané

Psychologička Beáta Furdová z Centra poradenstva a prevencie v Trebišove pracuje s Rómami dlhé roky. Podľa nej je tlak na nadmernú inklúziu týchto detí prehnaný. Všímajú si to aj učitelia v školách, ale nevedia si so situáciou poradiť. Dodáva, že tento prístup môže naopak spomaľovať žiakov, ktorí by mohli napredovať rýchlejšie.

„Veľká časť detí, s ktorými sa každodenne stretávame, žije v chatrčiach, špine, medzi potkanmi a pred očami majú rodičov, ktorí fajčia, pijú alebo fetujú. Jednoducho zúfalé podmienky. Peniaze, ktoré rodičia dostanú, sa málokedy dostanú k týmto deťom. Rodičovský vzor nemajú žiaden. Ony vidia toto – otec ani mama do práce nechodia, sú doma a žijú z toho, že majú veľké potomstvo, na ktoré poberajú dávky,“ uviedla odborníčka pre Postoj.

Podľa jej slov systémový prístup zo strany štátu k marginalizovaným rómskym komunitám je nesprávny a už dávno zlyhal. Poukazuje na to, že na Slovensku sa dlhodobo neefektívne financujú nákladné projekty, ktoré sa ale míňajú účinku, keďže nevychádzajú zo skutočných potrieb ľudí z dotknutých komunít. Mnoho aktivít sa podľa psychologičky robí iba preto, aby Slovensko nečelilo žalobám alebo pokutám z Európskej únie.

„Inklúzia je krásna vec a je to super, ak dokážeme pomôcť znevýhodnenému dieťaťu. My sme to však poňali nesprávne. Myslíme si, že keď do debničky so zdravými jablkami vložíme jedno či dve červivé, tak zvyšné jablká ich ozdravia. Tak to nefunguje, stane sa skôr opak,“ dodala.

O novej školskej legislatíve má parlament rokovať na aktuálnej schôdzi. Poslanci budú diskutovať o návrhoch zákona o financovaní škôl a školských zariadení a zákona o školskej správe (vrátane zmien v školských obvodoch a inklúzii). Hlasovanie by malo prebehnúť v utorok 21. októbra.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK