Žilinka zverejnil štatistiky: horalkové krádeže tvoria polovicu všetkých prípadov krádeží v roku 2026. Novela Trestného zákona nemusí byť dostatočná
Novela Trestného zákona z decembra 2025 zaviedla prísnejší postih za tzv. „horalkové krádeže“ s cieľom chrániť spoločnosť, odradiť páchateľov a zabezpečiť reparáciu škody. Generálny prokurátor Žilinka však upozorňuje, že predchádzajúce priestupkové konania nemali dostatočný odstrašujúci ani výchovný účinok. Zverejnil štatistiky, podľa ktorých už po prvých dvoch mesiacoch roka 2026 tvoria opakované drobné krádeže približne polovicu všetkých obvinení a obžalôb za trestný čin krádeže. Odborník na trestné právo Čentéš pripomenul, že decembrová novela je stále miernejšia ako bola predošlá legislatíva.
Generálny prokurátor zverejnil štatistiky už po dvoch mesiacoch
Opakované drobné krádeže predstavujú v roku 2026 značnú časť prípadov z krádeží vo všeobecnosti. Na sociálnej sieti na to 10. marca upozornil generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Ostatná novela Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 27. decembra 2025, zaviedla prísnejší postih za opakované drobné krádeže (tzv. „horalkové krádeže“). Cieľom bola ochrana spoločnosti pred páchateľmi opakovaných drobných krádeží, ich výchova a výchova ostatných členov spoločnosti, odstrašenie od opakovaných útokov proti majetku, ako aj reparácia škody a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Už po prvých dvoch mesiacoch roka 2026 sa však podľa Žilinku ukazuje, že páchatelia takýchto krádeží tvoria naďalej významnú časť obvinených a obžalovaných za trestný čin krádeže.
„Napriek veľmi krátkej dobe účinnosti a aplikácie tohto ustanovenia možno konštatovať, že za prvé dva mesiace roka 2026 páchatelia opakovaných drobných krádeží predstavujú zásadný podiel na osobách obvinených a obžalovaných pre trestný čin krádeže,“ uviedol.
Generálny prokurátor zverejnil štatistiky za prvé dva kalendárne mesiace roku 2026, podľa ktorých tzv. „horalkové krádeže“ tvorili približne polovicu všetkých prípadov krádeže.
„V januári 2026 bolo pre trestný čin krádeže obvinených celkom 605 osôb, z toho pre tzv. ‚horalkovú krádež‘ bolo vznesené obvinenie 322 osobám, čo predstavuje 53-percentný podiel. Obžalovaných pre trestný čin krádeže bolo celkom 481 osôb, z ktorých bolo pre tzv. ‚horalkovú krádež‘ 247 osôb, čo predstavuje 51-percentný podiel,“ vysvetlil Žilinka.
Aj počas najkratšieho mesiaca v roku vykazovali grafy prezentované generálnym prokurátorom veľmi podobné čísla. Pre trestný čin krádeže bolo vo februári obvinených 623 osôb, pričom 322 prípadov tvorili tzv. „horalkové krádeže“, čo predstavuje 52 %. Obžalovaných bolo 436 osôb, z nich 218 za tzv. „horalkovú krádež“.
„Už len tieto údaje potvrdzujú, že u páchateľov opakovaných drobných majetkových deliktov predchádzajúce priestupkové konania a postih neplnili výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel,“ skonštatoval Žilinka.
Kedy a prečo bol zrušený horálkový paragraf?
Horalkový paragraf (§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona bol zrušený novelou (resp. novelami) trestnoprávnych kódexov, ktorú realizoval rezort spravodlivosti pod vedením ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD). Táto novela nadobudla účinnosť 6. augusta 2024.
Medzi najpodstatnejšie a najmedializovanejšie zmeny, ktoré so sebou priniesla, patrí zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, úprava výšky škody, zníženie trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch, teda aj pri korupcii, zavedenie restoratívnej justície (uprednostňovanie alternatívnych trestov a ich individualizácie) a výrazné skresanie premlčacích dôb trestného stíhania.
Zmena pravidiel pre drobné krádeže vychádzala z návrhu vlády Ľudovíta Ódora (2023), čo súčasný minister spravodlivosti opakovane zdôrazňoval vždy, keď bol tento paragraf predmetom diskusií a kritiky zo strany opozície, odborníkov, obchodníkov či samospráv upozorňujúcich na jeho negatívne dôsledky.
Pôvodným cieľom návrhu na zrušenie “horálkového paragrafu” bolo zabrániť trestaniu ľudí za opakované drobné krádeže, pričom rozhodnutie bolo vtedy prijaté bez verejnej kritiky.
„V našom návrhu novely Trestného zákona zrušenie tohto ustanovenia vôbec nefigurovalo. (…) My sme len prevzali znenie (a doplnili ho v rámci rozpravy v II. čítaní po všeobecnej dohode), ktoré pripravila a presadzovala predchádzajúca vláda. No a presne tí dnešní opoziční politici, ktorí vtedy hlasovali za zrušenie tzv. horalkového paragrafu, dnes organizujú kampane s heslom kradnúť sa oplatí,“ komentoval situáciu minister Susko v októbri minulého roka na sociálnej sieti.
Maloobchodníci a samosprávy dlhodobo upozorňovali na rastúcu agresivitu páchateľov a nárast drobných krádeží vrátane fyzických útokov na zamestnancov. Mestá a obce žiadali sprísnenie sankcií, zníženie hranice trestného činu na 400 eur (potom čo ju novela zvýšila z 266 na 700 eur) a zavedenie princípu „trikrát a dosť“, aby recidivisti mohli byť trestne stíhaní.
Generálny prokurátor koncom októbra otvorene nesúhlasil s krokmi ministerstva. „Bolo chybou zrušiť efektívny nástroj na ochranu spoločnosti pred páchateľmi drobných krádeží,“ napísal na sociálnej sieti s tým, že do Trestného zákona navrhol doplniť ustanovenia na lepšiu ochranu spoločnosti pred recidivistami pri drobných krádežiach.
Rezort spravodlivosti spočiatku pripisoval nárast krádeží zavádzajúcim informáciám médií a opozície, no nakoniec princíp „trikrát a dosť“ v decembrovej novele predsa len zaviedol.
Čentéš decembrovú novelu očakával, no nepovažuje ju za dostačujúcu
Odborník na trestné právo a vedúci katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave profesor Jozef Čentéš pre Epoch Times Slovensko po schválení decembrovej novely uviedol, že zmenu Trestného zákona očakával.
„Zároveň sme odporúčali prijatie aj ďalších opatrení, ktoré som v novele Trestného zákona nenašiel. Samotná novela Trestného zákona bez prijatia komplexných opatrení nepostačuje na eliminovanie drobných krádeží,“ komentoval Čentéš.
Na otázku, či sprísnenie sankcií zníži nárast drobných krádeží, expert na trestné právo skonštatoval, že drobné krádeže často súvisia so sociálno-ekonomickými problémami, no páchateľmi nie sú len marginalizované osoby. Mnohokrát podľa neho ide o ľudí, ktorí nie sú v situácii, aby takéto činy páchali.
„Primárnou podmienkou pre eliminovanie drobných krádeží je dosiahnuť stav, aby páchateľ vedel, že je tu hrozba, že jeho delikt (trestný čin, priestupok) bude odhalený a že mu hrozí reálna sankcia. Samotná novela Trestného zákona však nerieši stav v posilnení orgánov odhaľujúcich tieto delikty (policajti) ani priestupkových orgánov tak, aby boli schopní riadne konať o deliktoch,“ vysvetlil.
Čentéš okrem toho pripomenul, že pôvodná úprava (do augusta 2024) bola prísnejšia, keďže už po jednom priestupku sa ďalšia krádež stávala trestným činom. „Nová úprava teda zaviedla miernejší model ‚trikrát a dosť‘ oproti tomu, čo sme mali v našej legislatíve pred augustom 2024,“ zdôraznil.
Zároveň dodal, že nepovažuje za správne, ak novela zákona o priestupkoch, ktorá má podporiť menšie obecné poriadkové služby pri majetkových priestupkoch, nadobudne účinnosť až v máji 2026, zatiaľ čo novela Trestného zákona nadobudla účinnosť ešte koncom roka 2025.
„Ide o veľký časový odstup dvoch súvisiacich noviel zákonov,“ uzavrel Čentéš.
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.