Domov

Reforma financovania neštátnych škôl: férovosť pre všetkých alebo koniec súkromných škôl?

Ministerstvo školstva predstavilo zásadnú reformu financovania súkromných a cirkevných škôl. Cieľom je vytvoriť spravodlivejší systém medzi verejnými a neštátnymi školami. Zatiaľ čo rezort hovorí o férovosti a rovnosti šancí, zástupcovia súkromného školstva varujú pred ohrozením autonómie, dostupnosti a dokonca samotnej existencie týchto škôl. Slovenský think tank INESS inicioval hromadnú pripomienku a varoval, že kroky ministerstva môžu vytvoriť presne ten systém „elitárskeho vzdelávania“, ktorému chce rezort predísť. Odborník na vzdelávanie reformu hodnotí prevažne pozitívne.

Nový systém financovania súkromných a cirkevných škôl

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR v pondelok (7. júla) predstavilo niekoľko zmien v oblasti regionálneho školstva. Spoločnosťou najviac zarezonoval návrh nového systému financovania súkromných a cirkevných škôl. Jeho cieľom je zabezpečiť férovosť a rovnaké práva a povinnosti medzi verejnými a neštátnymi školami. 

Neštátne školy si budú môcť zvoliť medzi dvoma modelmi financovania. Buď budú dostávať plnú štátnu dotáciu bez možnosti výberu školného a selektovania žiakov, alebo si možnosť výberu žiakov a školného zachovajú, avšak zníži sa im dotácia.

„Zavádzame niečo ako verejného poskytovateľa vzdelávania, ktorým nemusí byť len dnešná škola zriadená samosprávou, ale bude to môcť byť aj neštátna, teda cirkevná alebo súkromná škola. Budú sa môcť začleniť do takzvaných verejných obvodov. V takom prípade, ak nebudú vyberať školné, budú mať nárok na stopercentný normatív,” vysvetlil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).

Ministerstvo plánuje, že návrh predloží na rokovanie vlády v auguste, pričom legislatívny proces by sa mohol spustiť na jeseň. Ak všetko pôjde podľa plánov, zmeny ohľadom normatívneho príspevku by mohli nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2027.

Drucker: Súkromné školy si vyberajú “hrozienka”

Zo znenia návrhu zákona vyplýva, že cirkevné a súkromné školy nebudú považované za verejných poskytovateľov výchovy a vzdelávania, a preto im ministerstvo zníži normatívny príspevok o 20 %. Minister Drucker pri predstavení reformy zdôraznil, že toto opatrenie nie je likvidačné. Uistil verejnosť, že zmeny sa budú zavádzať postupne s prechodným obdobím. 

Šéf rezortu školstva zdôvodnil tento postup dvoma argumentmi. Jedným je, že tieto školy si „vyberajú tie najlepšie hrozienka z koláča”, teda najnadanejších žiakov z lepšie zabezpečeného prostredia, čo im pomáha dosahovať vyššiu úspešnosť, pričom takíto žiaci potom chýbajú vo verejných školách. 

Ďalšou výhodou súkromných a cirkevných škôl podľa neho je, že vďaka školnému si môžu dovoliť poskytnúť vyššie platy pedagógom, a tak získajú kvalitnejších učiteľov na úkor verejných škôl. Kombinácia lepších žiakov a učiteľov na súkromných a cirkevných školách má v konečnom dôsledku zapríčiňovať, že máme nižšiu kvalitu vzdelávania vylúčených komunít a nedostatočnú inklúziu.

Neštátne školstvo sa bráni

Zástupcovia neštátnych škôl vyjadrili námietky, že návrh vznikol bez odbornej diskusie a porušil princíp participácie. Odmietli tvrdenia o účelovom výbere žiakov a vyzvali ministra Druckera na urgentné stretnutie s cieľom zosúladiť zmeny so zákonnými princípmi vzdelávania.

„Uvažované zmeny vo viacerých smeroch rozhodne nepovažujeme za mediálne prezentovaný veľký skok vpred, ale naopak, považujeme ho za neprimeraný zásah do rozmanitosti a autonómie vzdelávania na Slovensku,” zhodli sa prezident Asociácie evanjelických škôl Marián Damankoš, prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení (ASŠZ) Eva Ohraďanová, riaditeľ Združenia katolíckych škôl Slovenska Radoslav Rusňák a riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa Roman Baranovič, ktorí sa spoločne listom obrátili na šéfa rezortu.

Azda najväčšia kritika prišla zo strany ASŠZ, ktorá sa voči pripravovanej zmene financovania ostro ohradila. Podľa asociácie úprava zásadne narúša nezávislosť neštátnych škôl, ohrozuje ich existenciu a zasahuje do práva rodičov na slobodný výber školy. ASŠZ dodala, že súkromné školy sú pre štát lacnejšie a efektívnejšie, no napriek tomu im štát chce škrtať financie. Podľa šéfky asociácie navrhované zmeny smerujú k faktickému zoštátneniu neštátneho školstva. 

Rezort upozorňuje na dezinformácie a poplašné správy

Ministerstvo upozornilo, že niektorí predstavitelia neštátnych škôl šíria medzi rodičmi nepravdivé informácie, napríklad o zoštátnení škôl či povinnej zmene učebných plánov. Podľa rezortu sa zmeny financovania netýkajú obsahu ani formy výučby.

„Základnou filozofiou návrhu je férovosť a vyrovnanie práv a povinností medzi verejnými a neštátnymi školami. Neštátne školy si budú môcť vybrať medzi dvoma modelmi: modelom s plnou štátnou dotáciou bez možnosti výberu poplatkov a selekcie žiakov alebo modelom so zníženou dotáciou s ponechaním slobody výberu žiakov a výberu školného,” uviedlo ministerstvo.

Zároveň doplnilo, že súčasťou zmien sú „aj nové pravidlá na tvorbu školských obvodov, ktoré majú predchádzať diskriminácii a segregácii”.

„Diskusia o férovom nastavení pravidiel musí byť vecná a postavená na faktoch. Klamstvá a poplašné správy nikomu neprospievajú – a už vôbec nie deťom a rodičom,” uzavrel minister.

Podľa INESS neštátne školy nevytvárajú neférovosť

Inštitút ekonomických a sociálnych štúdii INESS inicioval hromadnú pripomienku proti finančnej diskriminácii neštátnych škôl (vyzbieral 5446 podpisov). Domnieva sa, že novela nepomôže zlepšiť kvalitu vzdelávania na verejných školách, obzvlášť v problémových regiónoch, avšak poškodí fungovanie súkromných a cirkevných škôl, čím obmedzí výber a dostupnosť vzdelávacích alternatív pre žiakov a študentov.   

Zdôvodnenia ministerstva, prečo chce návrh presadiť, INESS považuje za nepodložené. „Po prvé, na základe celoslovenského testovania deviatakov T9 vieme, že rozdiely vo výsledkoch žiakov verejných a neštátnych škôl sú minimálne. Napríklad v testovaní zo slovenského jazyka a literatúry v roku 2025 dosiahli žiaci verejných škôl v priemere úspešnosť 59,4 % a žiaci súkromných škôl 62 %,” skonštatoval analytik Róbert Chovanculiak.

Ak by bola pravda, že neverejné školy si vyberajú len tých najlepších žiakov („hrozienka”), potom by podľa INESS boli rozdiely markantnejšie. Think tank zároveň poznamenáva, že slabšie výsledky niektorých verejných škôl sa prejavujú najmä v chudobnejších regiónoch, teda s vyšším výskytom žiakov zo znevýhodneného prostredia. To znižuje celkový priemer verejných škôl, inak väčšina z nich dosahuje veľmi podobné výsledky ako školy súkromné.

INESS ďalej uviedol, že poplatky v súkromných školách slúžia najmä na úhradu prevádzkových nákladov, nie na platy učiteľov. Priemerné mzdy učiteľov sú podľa think tanku vo verejných a neštátnych školách podobné, takže neplatí, že by súkromné školy preplácali učiteľov a odoberali ich verejným školám.

Z problému so vzdelávaním detí zo znevýhodneného prostredia nemožno podľa INESS viniť neštátne školy, pretože väčšina z nich pôsobí mimo regiónov s vysokým podielom rómskej populácie.

„Zo všetkých súkromných a cirkevných základných škôl na Slovensku ich funguje v 12 okresoch s vysokým podielom rómskej populácie len 13 % (pričom väčšinu – 10 % – tvoria cirkevné školy, ktoré spravidla nevyberajú poplatky). To znamená, že zvyšných 87 % súkromných a cirkevných škôl funguje v oblastiach, kde nemôžeme hovoriť o akútnom probléme so vzdelávaním a s inklúziou rómskej menšiny,” vysvetlil Chovanculiak.

Taktiež pripomenul, že prívlastok súkromná nemusí byť synonymom slova elitná. Ako príklad uviedol školu Alma vo Zvolene, kde vzdelávajú aj deti z marginalizovaných komunít.

Hipš: Načo sú špičkové školy, z ktorých vychádzajú ľudia bez srdca?

Juraj Hipš, pedagóg, odborník na vzdelávanie a zakladateľ súkromnej školy Alma, však nový návrh ministerstva školstva o systéme financovania súkromných a cirkevných škôl hodnotí prevažne pozitívne. 

„My tu môžeme mať päť – desať percent elitných škôl, ale spoločnosť sa nám rozpadá. Základná škola je jedno z mála miest, kde sa všetky deti z rôznych sociálnych vrstiev stretávajú. Poslaním škôl nie je len to, aby sa dobre učili. Musia budovať súdržnosť spoločnosti,” povedal Hipš.

Podľa neho má novela viesť k tomu, aby súkromné a cirkevné školy fungovali rovnakým spôsobom ako verejné – sú povinné prijímať všetky deti z ich školského obvodu. Priblížime sa tak k fínskemu modelu vzdelávania, kde školy prijímajú všetky deti vo svojom okolí.

Kritike podrobil elitársky prístup, v ktorom sa školy zameriavajú len na výkon a výsledky, no zanedbávajú schopnosť detí spolunažívať s rôznorodými ľuďmi.

„Načo máme školy, z ktorých vychádzajú špičkovo vzdelaní ľudia, ktorí nemajú srdce? Ktorých nikto nenaučil a neprišli ani do kontaktu s inými ľuďmi z generačnej chudoby, s ľuďmi so znevýhodnením? My musíme učiť tie deti spolunažívať,” skonštatoval Hipš.

Chovanculiak: Diskusia o financovaní škôl je dymová clona

Ak by navrhovaná úprava bola schválená a došlo by k zníženiu dotácií pre niektoré súkromné či cirkevné školy, podľa INESS by si tým verejné školy v rozpočte výrazne nepolepšili. Keďže neštátne školy tvoria len 10 % z celkového počtu základných škôl, rozpočet verejných by sa navýšil len o 1,8 %.

INESS upozornil, že zníženie štátneho príspevku o 20 % povedie k výraznému zvýšeniu školných poplatkov, často nad rámec 20 %, pretože normatív tvorí väčšinu príjmov súkromných škôl. Výsledkom bude, že tieto školy sa stanú menej dostupnými pre bežné rodiny, čím sa vytvorí práve ten elitársky systém, ktorému chce ministerstvo zabrániť. 

„Diskusia o financovaní súkromných škôl mi pripadá ako dymová clona, ktorá má za cieľ odpútať pozornosť verejnosti od skutočných problémov vzdelávania. Slonom v porceláne je v tomto prípade počet žiakov, ktorí nezískajú ani základnú gramotnosť. Na 50 školách máme 20 000 žiakov v 9. ročníku, ktorí nevedia poriadne čítať ani počítať,” uzavrel Chovanculiak.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK