Názory

J. Figeľ: Reálna cesta k mieru presahujúca vojnu na Ukrajine (Komentár)

Možné scenáre a nádej pre Európu

Je logické a bolestne zrejmé, že začať vojnu je vždy ľahšie a rýchlejšie ako ju ukončiť. Potvrdzujú to vnútorné aj medzinárodné vojny na Ukrajine, v Gaze, Iráne a na celom Blízkom východe. Vojna sama osebe neprináša nové výhody, ale utrpenie, ničenie a nestabilitu.

Napriek rastúcim nepokojom a napätiu vo svete nesmieme vzdať naše úsilie o mierovejšie a humánnejšie storočie. V súčasnej situácii prebiehajúcich horúcich a studených vojen vo východnej Európe existujú v podstate len tri scenáre: zlý, oveľa horší a… nádejný.

A) Dnes je najpravdepodobnejšie pokračovanie vojny. Ukrajina už štyri roky krváca, stráca ľudí, územie a infraštruktúru. Bez rozumného politického riešenia a konštruktívnych diplomatických snáh pokračuje len deštruktívna vojenská cesta. Útoky na infraštruktúru a zariadenia v Rusku sú početné, ale Rusko je schopné viesť dlhú, vyčerpávajúcu vojnu. Ani s doterajšou podporou kolektívneho Západu nemá Ukrajina silu vytlačiť ruské vojská, ani ich zastaviť.

B) Katastrofu v dôsledku eskalácie vojny nemožno vylúčiť. Z Európy vzišli dve svetové vojny. Tragédie 20. storočia sa môžu zopakovať, ak eskalácia bude pokračovať alebo ak dostane šancu fanatizmus. NATO nedokázalo realizovať múdru a účinnú politiku prevencie vojen. EÚ sa postupne zmenila z plodu Schumanovho mierového projektu na konzumenta mieru. Bezprecedentné zbrojenie, ktoré sa dnes presadzuje v NATO a EÚ, môže odradiť budúcu agresiu a posilniť obranný priemysel, ale neprinesie mier ani nevytvorí prosperitu.

C) Bohužiaľ, Francúzsko a Nemecko neboli dostatočne odhodlané zaručiť implementáciu Minských dohôd. Ukrajina mohla zostať celistvá, demokratická a multinárodná.

Po februári 2022 môže preto vzniknúť skutočná mierová dohoda, prijateľná pre Rusko aj Ukrajinu, podporovaná USA a Európou, na základe obratu vo vzťahoch medzi dvoma rozhodujúcimi stranami po desaťročí konfrontácie: USA a Ruskou federáciou. Sú de facto stranami súčasnej zástupnej vojny. Tento obrat je možný, ak prezident D. Trump bude aj naďalej odhodlaný zastaviť vojnu na Ukrajine, čo potvrdil na samite na Aljaške s prezidentom V. Putinom.

Budovanie Európy znamená budovanie mieru

Prijateľná mierová dohoda ako súbor podmienok a riešení akceptovateľných pre vojnové strany ešte nebola nájdená. Preto by sa malo oceniť každé konštruktívne úsilie o dosiahnutie dohody medzi Ruskom a Ukrajinou. Európske veľmoci (Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo) nedokázali v uplynulom desaťročí zabezpečiť mier na Ukrajine. Súčasné vedenie EÚ, žiaľ, nenadväzuje na myšlienky ani prax R. Schumana ani K. Adenauera – zakladateľov zmierenej a zjednotenej západnej Európy po druhej svetovej vojne.

Cesta k mieru je úzka a náročná. V duchu Jeana Monneta budovanie Európy znamená budovanie mieru. Takáto vízia a proces však vyžadujú nové a silné základy. Zmena strategickej paradigmy vyvoláva zložité otázky. Po prvé, je možné otočiť politické, bezpečnostné a ekonomické vzťahy medzi superveľmocami o 180 stupňov? Po druhé, je možné urobiť vojnu vo východnej Európe materiálne nemožnou a mier stabilným a trvalým? Po tretie, je možné to dosiahnuť v krátkom čase? Na takéto zásadné otázky je určite ľahšie odpovedať po skončení bojov a pri príprave mierovej dohody na podpis.

Som presvedčený, že napriek všetkému, čo sa dnes deje, súčasná geopolitická situácia nám umožňuje odpovedať na tieto tri otázky ÁNO. Prekvapivé, možno až provokatívne riešenie je realistické. Jeho reálnosť vychádza z histórie euroatlantickej oblasti po druhej svetovej vojne a z prebiehajúcich medzinárodných konzultácií. Môžeme mať mnoho výhrad ku krokom D. Trumpa a jeho administratívy voči Európe alebo Venezuele. Jeho odhodlanie čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine je však zrejmé. Na tom sa dá stavať a môže to byť rozhodujúce. Reálnosť navrhovanej vízie už potvrdzujú niektoré body dohody, o ktorej postupne diskutujú USA, Ruská federácia, Ukrajina a EÚ (E3).

Mierový scenár v duchu R. Schumana a G. Marshalla

Som presvedčený, že mier vo východnej Európe je možné dosiahnuť prostredníctvom aktualizovanej kombinácie princípov Schumanovho a Marshallovho plánu. Ich autentické historické výsledky sú aj dnes inšpirujúce, overené a platné. Pôvodný Schumanov plán sa týkal prevencie ďalšej vojny a devastácie v Európe. Pre zúčastnené krajiny sa tento projekt stal realitou a úspešne funguje už viac ako 75 rokov. A George Marshall navrhol financovať obnovu pôvodnej agresorskej krajiny – Nemecka.

Dnes potrebujeme podobné opatrenie. Som hlboko presvedčený, že Schumanov a Marshallov plán 2.0 sú možné. Premena konfrontácie medzi dvoma superveľmocami na ich dlhodobú a strategickú spoluprácu je v záujme oboch krajín a ich úspešného rozvoja. Lídri prichádzajú a odchádzajú, ale národy zostávajú. Lídri však môžu zanechať pozitívne dedičstvo, ktoré pozdvihne život dotknutých národov na vyššiu úroveň. Spoločné úsilie Východu a Západu, Moskvy a Washingtonu, bolo predpokladom a základom pre víťazstvo nad nacizmom a fašizmom v Európe. Podobne, mierový zánik komunizmu bol dosiahnutý nenásilne a rýchlejšie vďaka dialógu, porozumeniu a spolupráci medzi Západom a Východom, medzi Washingtonom a Moskvou.

Základom tejto mierovej iniciatívy by mala byť dohoda medzi dvoma euroatlantickými veľmocami: USA a Ruskom. Hospodárska a obchodná spolupráca vo forme spoločného trhu musí zahŕňať zdroje a komodity potrebné na vedenie vojny: energiu a jej infraštruktúru, prírodné suroviny a vzácne nerasty. Rovnako je dôležité otvoriť informačné technológie, umelú inteligenciu a duševné vlastníctvo pre spoločný trh. Dohoda o spoločných trhoch pre uvedené zdroje a komodity medzi dvoma silnými protagonistami musí byť otvorená pre všetky slobodné národy, najmä pre národy Európy, Severnej Ameriky a Strednej Ázie.

To musí logicky sprevádzať dohoda medzi zúčastnenými krajinami o spoločnej bezpečnosti. Vzájomne prospešná spolupráca by mohla postupne viesť k vytvoreniu veľkého nového spoločenstva Západ-Východ od Anchorage na Aljaške po Vladivostok na Kamčatke, cez Európu a Strednú Áziu. Vojna v takomto spoločenstve by sa stala nemožnou a nepredstaviteľnou, ako tomu bolo v prípade zjednotenej západnej Európy po roku 1950. Takáto rozsiahla zóna spoločnej bezpečnosti, spolupráce a prosperity na severnej pologuli by predstavovala bezprecedentnú silu pre mier a stabilitu na celom svete. Prvé reakcie na túto víziu sú povzbudivé.

Vďaka návrhu R. Schumana a súhlasu K. Adenauera začali Francúzsko a Nemecko po roku 1950 mierovú spoluprácu v oblasti uhlia a ocele. Schumanov plán zjednotenej Európy bol bezprecedentnou politickou inováciou. Pre mnohých Európanov bolo zmierenie a zjednotenie s bývalou nepriateľskou mocnosťou a agresorom utópiou, pre iných provokáciou a niektorí vo Francúzsku to považovali za zradu. Nemožné partnerstvo a priateľstvo sa však postupne stalo realitou. Táto veľká a kreatívna inovácia, podporená pevným záväzkom národných vlád a parlamentov, sa ukázala ako skutočná a konštruktívna cesta k mierovej, stabilnej a prosperujúcej Európe! Bohužiaľ, tento proces budovania mieru v posledných desaťročiach nedosiahol celý kontinent, od Atlantiku po Ural. Teraz platíme veľmi vysokú cenu za mnohé naše zlyhania.

Cesta von z vojny je možná. Kľúčové sú však skutočné štátnické umenie, politická odvaha, dobrá vôľa a programová vytrvalosť pri formovaní tejto novej cesty. Aby bol mier udržateľný, je potrebné odstrániť korene konfliktu. A prevencia konfliktov spočíva v zdieľaní bezpečnostných a strategických zdrojov. Korene našej spoločnej židovsko-kresťanskej civilizácie nás vyzývajú k vzájomnému rešpektu, prospešnej spolupráci a k životu v mieri a jednote.

Dôstojná mierová dohoda

Takáto veľká dohoda poslúži nielen na vytvorenie novej západno-východnej komunity na severnej pologuli, ale vytvorí aj základ pre dôstojnú mierovú dohodu, ktorá bude prospešná a prijateľná pre USA, Ruskú federáciu, Ukrajinu a krajiny Európy. Balík podmienok a kompromisov musí zahŕňať návrat utečencov a vysídlených obyvateľov, rešpektovanie dôstojnosti a základných práv občanov vrátane etnických menšín, prechodnú, časovo obmedzenú správu sporných území s medzinárodnou podporou (OSN, OBSE), rešpektovanie transparentne vyjadrenej vôle občanov dotknutých území k demokratickému sebaurčeniu, uplatňovanie prechodnej spravodlivosti a obnovenie právneho štátu a ukončenie všetkých sankcií.

Marshallov plán 2.0 stanoví podmienky a ponúkne účinnú pomoc na dosiahnutie hospodárskej stability, rastu a prosperity. Osobitná podpora sa musí venovať cielenému a dynamickému obnoveniu zničených území a infraštruktúry. Takýto proces si tiež vyžaduje konštruktívne úsilie o zmierenie, dialóg, budovanie dôvery a určite prinesie nové vzťahy medzi národmi a štátmi.

Tento základ pre dôstojnú mierovú dohodu môže byť prijateľným a ústretovým riešením pre všetkých, bez šedých, sporných oblastí a bez oddialenej alebo skrytej konfrontácie v budúcnosti. Trvalý mier v Európe je náročný, ale ušľachtilý a užitočný cieľ. Inovácia nepochádza len z nových nápadov, ale zo schopnosti vidieť staré nápady v novom svetle. Som presvedčený, že kreatívne, konštruktívne a zodpovedné úsilie môže v blízkej budúcnosti zvíťaziť nad silami konfliktu, násilia a vojny.

Text bol súčasťou programu MCC Summitu v Budapešti o budúcnosti Európy, prezentovaný 11. marca 2026

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa zhodovať s názormi Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK