Svet

Iránsky jadrový komplex prežil. Bude treba nasadiť bombardéry a komandá, tvrdí expertka

V poslednej vlne úderov proti iránskej jadrovej infraštruktúre boli zasiahnuté lokality Natanz, Min-Zada’i, Isfahán a Lavisan 2/Mojdeh. Podľa odborníčky Andrey Strickerovej však zostávajú nevyriešené tie najťažšie ciele, predovšetkým hlboko ukrytý komplex pri Natanze, ktorého úplné zničenie môže vyžadovať zásah špeciálnych jednotiek.

Spojené štáty a Izrael zasadili iránskemu jadrovému programu prvú tvrdú ranu útokmi z júna 2025. Budovy boli zbombardované, zariadenia poškodené a odkaz jednoznačný: cesta Teheránu k jadrovej bombe bola zablokovaná. Vtedy sa zdalo, že kapitola je uzavretá.

Spod povrchu – takmer doslova – sa však začal vynárať zložitejší obraz. Z napadnutých lokalít Irán zhromaždil zvyšky materiálu a laboratórií, ktoré spolu s aktívnymi vedcami presunul do novovybudovaných zariadení. Akoby sa ktosi zvnútra po útokoch snažil v sutinách zlepiť zvyšky a znovuzostaviť nebezpečný mechanizmus. Irán tak de facto obnovil svoju jadrovú činnosť.

Podľa Andrey Strickerovej z think-tanku Foundation for Defense of Democracies (FDD), expertky na šírenie jadrových zbraní a protiopatrení k ich šíreniu, ktorá sa špecializuje na iránsky jadrový program, prešli práve z tohto dôvodu Izrael a Spojené štáty znova do akcie. Nešlo už o jediný úder na známe a verejne identifikované zariadenie, ale o sériu takmer chirurgicky presných útokov vykonaných na minimálne päť lokalít.

Jednou z nich je utajované miesto severovýchodne od Teheránu, známe aj ako Minzadehei – podzemný komplex, kde sa podľa izraelských odhadov vyvíjala kľúčová súčasť jadrovej zbrane.

Vysoko postavení bezpečnostní predstavitelia uviedli, že tu pôsobil tím jadrových vedcov znovu zostavený z tých, ktorí prežili predchádzajúce údery, a pracoval na urýchlení projektu zvaného „Weapon Group“ – programu zameraného na vývoj detonátora jadrovej bomby a jeho inštaláciu na balistickú raketu.

„Zdá sa, že Iránci začali toto miesto využívať na účely vývoja jadrových zbraní až po úderoch z júna 2025. Zdá sa, že preto Izrael predtým nevidel dôvod ho napadnúť,“ uviedla Strickerová v rozhovore pre izraelský Epoch Magazine.

Súčasne boli zasiahnuté vstupy do Natanzu – nie však samotné „srdce“ komplexu. Vďaka tomuto detailu ide o zvlášť zaujímavú epizódu. Koncom júna 2025 zaútočili Spojené štáty na obohacovacie zariadenie v Natanze dvoma bombami Massive Ordnance Penetrator (MOP), čo pravdepodobne vyradilo z prevádzky aj podzemné časti.

Keď teda pred niekoľkými dňami zasiahli tri vstupy do komplexu, cieľom podľa Strickerovej nebolo nutne znovu zničiť jeho jadro, ale skôr zablokovať prístup.

„Zdá sa, že cieľom bolo zabrániť iránskemu personálu vstúpiť do zariadenia, aby nemohol vybavenie alebo jadrový materiál presúvať dnu či von,“ uviedla. „Izrael sa možno snažil zabrániť odstráneniu centrifugačných zariadení alebo dokonca obohateného uránu, ktorý sa tam mohol zachovať. Je to tiež jasný odkaz Iránu, aby sa od týchto zariadení držal ďalej, pretože Izrael ich sleduje z oblohy.“

Dodala, že v prípade možného kolapsu režimu v Iráne existuje aj riziko, že by tieto prostriedky mohli padnúť do nesprávnych rúk. „Palivo pre jadrovú zbraň by sa mohlo dostať k teroristickým organizáciám alebo k iným aktérom, ktorí by sa ich pokúsili predať na čiernom trhu.“

Ďalším miestom je Isfahán. Hoci satelitné snímky z posledného úderu zatiaľ neboli zverejnené, Strickerová hovorí, že kľúčové články iránskeho jadrového výrobného reťazca (teda budovy na obohacovanie uránu a produkciu jadrového paliva) tu zasiahli už v júni. „Ťažko povedať, čo zásadné tam zostáva, pretože dôležité zariadenia už boli zničené. Komplex v Isfaháne však obsahuje mnoho budov. Izrael tam mohol identifikovať novú aktivitu, alebo sa mu v júni 2025 nepodarilo všetky problematické činnosti na mieste úplne odstrániť.“

Nakoniec je tu Lavisan 2/Mojdeh – miesto zvláštneho záujmu kvôli jeho väzbe na organizáciu SPND, zodpovednej za výskum a nákup súvisiaci s jadrovými zbraňami a ich nosičmi. Podľa amerického výskumného ústavu Institute for Science and International Security, ktorý sleduje iránsky jadrový program, bola zničená „budova pripomínajúca laboratórium“. V budove, ktorú Teherán nedávno začal obnovovať, sa nachádzali zariadenia patriace administratívnemu vedeniu SPND.

Špeciálne jednotky

To je však iba polovica celkového obrazu, ktorá sa týka zasiahnutých cieľov. Druhýá polovica sú objekty, ktoré zostali nedotknuté. A tu Strickerová upozorňuje na zrejme najproblematickejší cieľ zo všetkých – horu Kolang Gaz La pri Natanze (známu tiež ako „Pickaxe“) – kde má byť komplex ukrytý v hĺbke až zhruba 100 metrov pod zemou.

Nejde tak o ďalšie zariadenie, ktoré možno ľahko identifikovať na satelitných snímok a zničiť zo vzduchu. Zdá sa, že ide o objekt navrhnutý od samého začiatku s predpokladom, že sa ho okolitý svet pokúsi zasiahnuť – a preto bol podľa Stickerovej postavený mimoriadne hlboko.

Hĺbka tohto zariadenia môže byť porovnateľná s hĺbkou zariadenia vo Fordowe – odhaduje sa na približne 80 až 90 metrov pod zemou – a môže byť ešte hlbšie. Ak sa prijme rozhodnutie o jeho zneškodnení, štandardná munícia nebude podľa Stickerovej stačiť. Bude to vyžadovať bombardéry B-2 vybavené bombami GBU-57 na ničenie bunkrov. A možno aj špeciálne jednotky schopné preniknúť do komplexu a zničiť ho zvnútra.

„Irán tvrdí, že ide o nový závod na montáž centrifúg, ktorý má nahradiť nadzemné montážne zariadenia v Natanze zničené v roku 2020,“ vysvetľuje Strickerová. „Naopak, západné spravodajské služby sa obávajú, že ide o nové obohacovacie zariadenie, podobné tomu vo Fordow, ktoré je vďaka svojej polohe skvelo chránené.“ 

Pokiaľ padne rozhodnutie ho zneškodniť, bežná munícia nemusí stačiť. Stickerová tvrdí, že by bolo potrebné nasadiť bombardéry B-2 s protibunkrovými bombami GBU-57 a možno aj špeciálne komandá, schopné preniknúť do komplexu a zničiť ho zvnútra.

Správa Institute for Science and International Security z novembra 2025 uviedla, že izraelské a americké údery z júna toho istého roku tento objekt nepoškodili. „Odhadujem, že Spojené štáty a Izrael ho ponechali nedotknuté, pretože sa ešte neblížilo do fázy uvedenia do prevádzky,“ uviedla Strickerová. „Odvtedy však výstavba pokračuje a Iránci posilnili bezpečnosť aj vstupy do komplexu.“

Ak majú Washington a Jeruzalem schopnosť preniknúť do zariadenia a zničiť ich zvnútra, môže to byť podľa nej účinnejšie ako spoliehať sa výhradne na bomby MOP. V skutočnosti sa podľa nej rovnaká neistota týka aj komplexov Fordow a Isfahán. „Stále nie je jasné, či sa vo Fordowe a v tuneloch Isfahánu zachoval vysoko obohatený urán,“ vysvetľuje expertka.

Pod povrchovým komplexom Isfahán fungovalo aj podzemné zariadenie vytesané do priľahlej hory. Agentúra Reuters 27. februára uviedla, že tam bola uložená časť uránu obohateného až na úroveň 60 percent. Tieto informácie majú vychádzať z dôvernej správy, ktorú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu rozoslala členským štátom.

Strickerová odhaduje, že Spojené štáty a Izrael majú v úmysle sa týmito miestami – rovnako ako ďalšími doteraz neriešenými možnými cieľmi – zaoberať neskôr. „V tejto fáze sa sústreďujú na bezprostredné hrozby – rakety, drony, odpaľovacie zariadenia, armádu a vedenie.“

Aby cestu k jadrovej zbrani Iránu definitívne zabarikádovali, bude podľa odborníčky nutné zaistiť všetky „jadrové aktíva“ – materiály, zariadenia, vybavenie i dokumentáciu. „Môže ísť o viacročný proces ich vyhľadávania a následne eliminácie. Je tiež nutné zvážiť prevedenie iránskych vedcov do civilných odborov, aby ich jadrové know-how neuniklo k iným štátom či teroristickým organizáciám.“

„Našťastie sa Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a ďalším medzinárodným inštitúciám podarilo podobné misie v minulosti uskutočniť v Iraku, Líbyi, Juhoafrickej republike aj v bývalom Sovietskom zväze. Máme teda dostatok skúseností s likvidáciou programov jadrových zbraní a nakladaním s citlivým majetkom tohto druhu,“ dodáva.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK