Iránsky jadrový komplex prežil. Bude treba nasadiť bombardéry a komandá, tvrdí expertka
V poslednej vlne útokov proti iránskej jadrovej infraštruktúre boli zasiahnuté lokality Natanz, Min-Zada’i, Isfahán a Lavisan 2/Mojdeh. Podľa odborníčky Andrey Strickerovej však zostávajú nevyriešené tie najťažšie ciele, predovšetkým hlboko ukrytý komplex pri Natanze, ktorého úplné zničenie by mohlo vyžadovať zásah špeciálnych jednotiek.
Spojené štáty a Izrael zasadili iránskemu jadrovému programu prvú vážnu ranu útokmi v júni 2025. Budovy boli zbombardované, zariadenia poškodené a odkaz jednoznačný: cesta Teheránu k jadrovej bombe bola prerušená. Vtedy sa zdalo, že kapitola je uzavretá.
Lenže spod povrchu – takmer doslova – sa začal vynárať zložitejší obraz. Irán z napadnutých lokalít pozbieral zvyšky materiálu a laboratórií, ktoré spolu s preživšími vedcami presunul do novovybudovaných zariadení. Ako keby sa niekto snažil v sutinách znovu pozliepať zvyšky a poskladať rozbitý mechanizmus. Irán tak v podstate obnovil svoju jadrovú činnosť.
Podľa Andrey Strickerovej z think-tanku Foundation for Defense of Democracies (FDD), expertky na šírenie jadrových zbraní a odvetné opatrenia, ktorá sa špecializuje na iránsky jadrový program, práve preto Izrael a Spojené štáty prešli znova do akcie. Nešlo už o jediný útok na známe zariadenie, ale o sériu takmer chirurgicky presných útokov na minimálne päť lokalít.
Jednou z nich je utajované miesto severovýchodne od Teheránu, známe aj ako Minzadehei – podzemný komplex, kde sa podľa izraelských odhadov vyvíjala dôležitá súčasť jadrovej zbrane.
Vysokopostavení bezpečnostní predstavitelia uviedli, že tu pôsobil tím jadrových vedcov znovu poskladaný z tých, ktorí prežili predchádzajúce nálety, a pracoval na urýchlení projektu zvaného „Weapon Group“ – programu zameraného na vývoj detonátora jadrovej bomby a jeho inštaláciu na balistickú raketu.
„Zdá sa, že Iránci sa vývoju jadrových zbraní na tomto mieste začali venovať až po útokoch v júni 2025. Preto Izrael predtým nevidel dôvod napadnúť ho,“ uviedla Strickerová v rozhovore pre izraelský Epoch Magazine.
Súčasne boli zasiahnuté vstupy do Natanzu – nie však samotné jadro komplexu. Práve to robí túto epizódu mimoriadne zaujímavou. Koncom júna 2025 Spojené štáty zaútočili na obohacovacie zariadenie v Natanze dvoma bombami Massive Ordnance Penetrator (MOP), čo pravdepodobne vyradilo z prevádzky aj jeho podzemné časti.
Keď teda pred niekoľkými dňami zasiahli tri vstupy do komplexu, cieľom podľa Strickerovej nebolo opätovné zničenie jeho centra, ale skôr zablokovanie prístupu.
„Zdá sa, že cieľom bolo zabrániť iránskemu personálu vstúpiť do zariadenia, aby nemohol vybavenie a jadrový materiál presúvať dnu či von,“ uviedla. „Izrael sa možno snažil zabrániť odvozu centrifúg alebo dokonca obohateného uránu, ktorý sa tam mohol zachovať. Aj to je jasný odkaz Iránu, aby sa od týchto zariadení držal čo najďalej, pretože Izrael ich má pod dohľadom.“
Dodala, že v prípade možného kolapsu režimu v Iráne existuje riziko, že by sa tieto materiály mohli dostať do nesprávnych rúk. „Palivo do jadrovej zbrane by sa mohlo dostať k teroristickým organizáciám alebo iným aktérom, ktorí by sa ho pokúsili predať na čiernom trhu.“
Ďalším miestom je Isfahán. Hoci satelitné snímky z posledného zásahu zatiaľ neboli zverejnené, Strickerová hovorí, že dôležité články iránskeho jadrového výrobného reťazca (teda budovy na obohacovanie uránu a produkciu jadrového paliva) tu zasiahli už v júni. „Ťažko povedať, čo tam ešte zostáva, pretože dôležité zariadenia už boli zničené. Komplex v Isfaháne však obsahuje množstvo budov. Izrael tam mohol zaznamenať novú aktivitu alebo sa mu v júni 2025 nepodarilo úplne odstrániť všetky problematické činnosti.“
Ako posledný spomenieme Lavisan 2/Mojdeh – miesto mimoriadneho záujmu pre jeho prepojenie na organizáciu SPND, ktorá zodpovedá za výskum a nákup súvisiaci s jadrovými zbraňami a ich nosičmi. Podľa amerického výskumného ústavu Institute for Science and International Security, ktorý monitoruje iránsky jadrový program, bola zničená budova pripomínajúca laboratórium. V nej sa nachádzali zariadenia patriace administratívnemu vedeniu SPND, ktoré Teherán nedávno začal obnovovať.
Špeciálne jednotky
To je však iba polovica obrazu – tá, ktorá sa týka zasiahnutých cieľov. Druhú polovicu tvoria objekty, ktoré zostali nedotknuté. A práve tu Strickerová upozorňuje na zrejme najproblematickejší cieľ zo všetkých – horu Kolang Gaz La pri Natanze (známu aj ako „Pickaxe“), kde má byť komplex ukrytý v hĺbke zhruba 100 metrov pod zemou.
Nejde tak o zariadenie, ktoré možno ľahko identifikovať na satelitných snímkach a zničiť zo vzduchu. Zdá sa, že objekt bol od začiatku navrhnutý s vedomím, že sa ho okolitý svet pokúsi zasiahnuť – a preto bol podľa Strickerovej postavený mimoriadne hlboko.
Hĺbka tohto zariadenia môže byť porovnateľná s komplexom vo Fordowe – odhaduje sa na 80 až 90 metrov pod zemou – a môže byť ešte väčšia. Ak sa prijme rozhodnutie o jeho zneškodnení, štandardná munícia podľa Strickerovej nebude postačovať. Útok bude vyžadovať bombardéry B-2 vybavené bombami GBU-57 na ničenie bunkrov. A možno aj špeciálne jednotky schopné preniknúť do komplexu a zničiť ho zvnútra.
„Irán tvrdí, že ide o nový závod na montáž centrifúg, ktorý má nahradiť nadzemné montážne zariadenia v Natanze zničené v roku 2020,“ vysvetľuje Strickerová. „Západné spravodajské služby sa však obávajú, že ide o nové obohacovacie zariadenie, podobné tomu vo Fordowe, ktoré výborne ochraňuje jeho poloha.“
Správa Institute for Science and International Security z novembra 2025 uviedla, že izraelské a americké nálety z júna toho istého roku tento objekt nepoškodili. „Predpokladám, že Spojené štáty a Izrael ho ponechali nedotknuté, pretože sa ešte nebol blízko uvedenia do prevádzky,“ uviedla Strickerová. „Odvtedy však výstavba pokračuje a Iránci posilnili bezpečnosť aj vstupy do komplexu.“
Ak majú Washington a Jeruzalem schopnosť preniknúť do zariadenia a zničiť ho zvnútra, môže to byť podľa nej účinnejšie ako spoliehať sa výhradne na bomby MOP. Rovnaká neistota sa týka aj komplexov Fordow a Isfahán. „Stále nie je jasné, či sa vo Fordowe a v tuneloch Isfahánu zachoval vysoko obohatený urán,“ dodáva.
Pod povrchovým komplexom v Isfaháne fungovalo aj podzemné zariadenie vytesané do priľahlej hory. Agentúra Reuters 27. februára uviedla, že tam bola uložená časť uránu obohateného až na úroveň 60 percent. Informácie údajne pochádzajú z dôvernej správy, ktorú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu rozoslala členským štátom.
Strickerová predpokladá, že Spojené štáty a Izrael sa týmito miestami – rovnako ako ďalšími doteraz neriešenými možnými cieľmi – budú zaoberať neskôr. „V tejto fáze sa sústreďujú na bezprostredné hrozby – rakety, drony, odpaľovacie zariadenia, armádu a vedenie.“
Aby sa cestu k jadrovej zbrani Iránu definitívne zablokovala, bude podľa odborníčky potrebné zaistiť všetky „jadrové aktíva“ – materiály, zariadenia, vybavenie i dokumentáciu. „Môže ísť o viacročný proces ich vyhľadávania a následne likvidácie. Je tiež potrebné zvážiť presun iránskych vedcov do civilných odborov, aby ich jadrové know-how neuniklo k iným štátom či teroristickým organizáciám.“
„Našťastie sa Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a ďalším inštitúciám podarilo podobné misie v minulosti uskutočniť v Iraku, Líbyi, Juhoafrickej republike aj v bývalom Sovietskom zväze. Máme teda dostatok skúseností s likvidáciou programov jadrových zbraní a s nakladaním s citlivým materiálom tohto druhu,“ dodáva.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?