Pondelok 20. mája, 2024
Ilustračná fotografia holandského vidieka (Photo by Pierre Crom/Getty Images)

Holandský ostrov vyvracia závery Zelenej dohody (Green deal). Menej kráv, no viac emisií dusíka

Malý západofrízsky ostrov by mal slúžiť ako ukážkový príklad úspešnej dusíkovej politiky. Aby splnili požiadavky „zelenej agendy“, poľnohospodári na ostrove Schiermonnikoog drasticky znížili počet kráv. Nové výsledky o obsahu dusíka v prírode však prinášajú prekvapenie.

Hnutie poľnohospodárov a občanov (BBB), ktoré sa v marcových krajských voľbách stalo najsilnejšou stranou v Holandsku, pochybuje o tom, že prudké zníženie počtu hospodárskych zvierat bude mať želaný účinok na emisie dusíka. Strana založená len v roku 2019 si kladie otázku, „či by sa miliardy na dusík nedali využiť efektívnejšie“, uvádza sa vo vyhlásení z 12. júla. Vychádza pritom z príkladu mesta Schiermonnikoog.

Schiermonnikoog je jedným zo západofrízskych ostrovov. V roku 2006 bol vyhlásený za „najkrajšie miesto v Holandsku“. S rozlohou necelých 200 km2 je najmenším z piatich obývaných holandských ostrovov. V roku 1989 bolo Waddenské more (časť Severného mora) spolu s približne 5 400 hektárov obľúbeného dovolenkového ostrova vyhlásené za národný park. Ohľadom Schiermonnikoogu je nevyhnutné spomenúť, že je tu sedem ostrovných poľnohospodárov, ktorí využívajú plytký polder na južnej strane ostrova na poľnohospodárske účely.

V roku 2021 navštívila ostrov vtedajšia holandská ministerka poľnohospodárstva Carola Schoutenová, aby rokovala s poľnohospodármi o dohode. Po dosiahnutí finančnej dohody mali poľnohospodári znížiť počet kráv zo 606 na 375. Tým sa malo dosiahnuť zníženie emisií dusíka, keďže kravy sú jediným významným miestnym zdrojom dusíka (amoniaku) na Schiermonnikoogu.

Kravy sú preč a dusíka je viac

Pod tlakom ministerky, dvoch frízskych poslancov a poľnohospodárskeho združenia Waddenbirds podpísali poľnohospodári dohodu. BBB informuje, že keďže poľnohospodári chceli chrániť krehkú prírodu na Schiermonnikoogu, zbavili sa už 40 % kráv. Urobili to „dobrovoľne, avšak nie ochotne a bez protestov“.

Teraz však prichádza „nepríjemné“ prekvapenie pre zástancov zelenej dohody. V júli tohto roku holandská sieť na monitorovanie amoniaku (MAN) zverejnila nové výsledky meraní, píše strana BBB. Z výsledkov monitoringu vyplýva, že žiadne zníženie dusíka v prírode nebolo namerané.

„V porovnaní s rokom 2021 došlo dokonca k nárastu,“ dodáva strana BBB. A rovnaký trend možno pozorovať aj na ostatných frízskych ostrovoch.

Kravy sú základ holandského poľnohospodárstva (Photo by ROBIN VAN LONKHUIJSEN/ANP/AFP via Getty Images)

Otázky na ministerku dusíkovej politiky

Predsedníčka BBB Caroline van der Plasová poslala ministerke životného prostredia a dusíkovej politiky Christianne van der Walovej 14 otázok. Jedna z otázok sa týkala toho, ako si vysvetľuje, že „nameraná koncentrácia dusíka na Schiermonnikoogu sa zvýšila, zatiaľ čo hlavný zdroj amoniaku na Schiermonnikoogu sa výrazne znížil“.

Okrem toho van der Plasová chcela vedieť, koľko verejných prostriedkov išlo na zníženie počtu hospodárskych zvierat na Schiermonnikoogu. Rovnako sa pýtala, či je ministerka pre dusíkovú politiku vôbec ochotná prehodnotiť základné východiská dusíkovej politiky.

Ministerka van der Walová v liste vysvetlila, že na tieto otázky nie je možné odpovedať „v obvyklom časovom rámci“. Ako dôvod uviedla, že „koordinácia so zainteresovanými stranami si vyžaduje viac času“. Neuviedla však, kedy to bude.

Strana BBB vedie vo volebných prieskumoch

Poľnohospodári v Holandsku už viac ako rok protestujú proti zásahom vlády proti agropodnikateľom. Cieľom holandskej vlády je do roku 2030 znížiť emisie dusíka uvoľňujúceho sa okrem iného aj z hnojív o 50 %.

Bývalý holandský premiér Mark Rutte v apríli tohto roku oznámil, že urýchli „zelenú agendu“ EÚ a prinúti poľnohospodárov, aby tieto plány zrealizovali. Novým nariadením vydaným v októbri chce vláda zatvoriť 3 000 takzvaných „dusíkohriešnikov“ po celej krajine – do úvahy prichádza aj nútený odpredaj. Rutte medzitým opustil svoj úrad a v novembri sa v Holandsku konajú parlamentné voľby.

Hnutie poľnohospodárov a občanov sa v posledných volebných prieskumoch ukázalo ako najsilnejšia strana. Na zostavenie vlády by to však nestačilo. Strana preto plánuje vytvoriť koalíciu s CDA (Christian Democratic Appeal), FNP (Frisian National Party) a kresťanskodemokratickou ChristenUnie.

„Postrach farmárov“ Timmermans sa chce stať holandským premiérom

Ľavicové strany sa taktiež spojili. Holandskí zelení a sociálni demokrati chcú v parlamentných voľbách kandidovať na spoločnej kandidátke. Za lídra je považovaný sociálnodemokratický viceprezident Európskej komisie Frans Timmermans. „Otec zelenej dohody“ a takzvaný „postrach farmárov“ má ambíciu stať sa budúcim holandským premiérom.

Viaceré holandské médiá informovali, že ak bude Timmermans zvolený za lídra červeno-zelenej strany PvdA/GroenLinks (Strana práce/Strana zelených), plánuje odstúpiť z funkcie v EÚ. Za iných okolností bude Timmermans naďalej členom Európskej komisie do 31. októbra 2024.

Pri Timmermansovi ako novom premiérovi Holandska sa dá predpokladať, že bude pokračovať v Rutteho dusíkovej politike. Timmermans to naznačil holandskej televízii NOS: „Ešte nie je všetko hotové, ale bod, z ktorého už niet návratu, sa už dosiahol. Zelená dohoda tu zostane,“ povedal v rozhovore 20. júla.


Z pôvodného článku preložil pp.

Prečítajte si aj