Český vedec vysvetľuje, ako učí drony lietať v tme a bez signálu GPS
V podcaste FocusOn hovoril český vedec Pavel Petráček o projekte autonómnych dronov, ktoré dokážu lietať v budovách či pod zemou aj v úplnej tme – bez GPS signálu. Títo pomocníci už nie sú len laboratórnym experimentom – dokážu mapovať interiéry pamiatok, zefektívniť inšpekcie elektrární, mostov alebo tunelov a ponúkajú aj ďalšie využitie, napríklad ako nástroje pre záchranárov.
„Máme hmat, sluch a ďalšie zmysly. A my v robotike používame systémy, ktoré môžu naše zmysly pripomínať,“ hovorí vedec z ČVUT v Prahe.
„Najdôležitejší je asi hmat. Predstavte si, že ste v tmavej miestnosti a snažíte sa v nej zorientovať. Nič nevidíte, preto napínate uši, ale nič nepočujete. Čo začnete robiť? Asi začnete ohmatávať okolie. Urobíte dva kroky a postupne si v hlave začnete vytvárať mapu okolia. Predstavu nejako simulujete alebo si ju dokonca vizualizujete. Pokiaľ váš mozog takto funguje…,“ opísal Petráček ľudské správanie, ku ktorému sa v projekte priblížili roboticky.
„Na dronoch sú podobné senzory, tzv. lidary (alebo diaľkomery). Táto technológia vysiela do okolia neviditeľné svetlo – čím si ohmatáva priestor. Vďaka tomu, že ohmatáva prostredie do vzdialenosti desiatok až stoviek metrov vo viacerých smeroch, sme potom schopní pomocou algoritmov určiť, ako sa hýbeme, kde sa v miestnosti nachádzame, ako rýchlo sa pohybujeme atď.“
Senzory zabezpečujú, že sa drony v uzavretých priestoroch nemusia spoliehať na signál GPS. Podľa vedca sa táto technológia v priebehu niekoľkých rokov presunie z výskumu do praxe.
Jedným z prelomových výsledkov výskumu českého tímu bolo autonómne mapovanie interiérov historických pamiatok, ktoré sa zvyčajne dokumentujú ručne z lešenia. „Cieľom bolo prepojiť robotiku s kultúrou a vytvoriť systém, ktorý zvládne zmapovanie veľkých katedrál bez zásahu človeka,“ vysvetlil Petráček.
Za jednu z doteraz najnáročnejších úloh považuje dokumentáciu Snemovnej sály zámku v Kroměříži, pamiatky UNESCO.
„Navigovali sme autonómny dron medzi veľkými sklenenými lustrami a fotografovali drevené rámy okien zapustené hlboko do stien,“ spomína.
Hoci sa v tom čase vývoj nachádzal v ranom štádiu, úloha bola podľa neho vykonaná bez nutnosti aktivovať bezpečnostný systém.
Významný potenciál využitia autonómnych dronov vidí pri nešťastiach v podzemí, tuneloch alebo baniach.
„Záchranári často vstupujú do priestoru naslepo, v dyme a s nulovou viditeľnosťou,“ konštatoval Petráček. Autonómne systémy môžu priestor najskôr zmapovať, identifikovať osoby v núdzi a informácie odovzdať zásahovým tímom.
Robot je schopný pohybovať sa rýchlosťou niekoľkých metrov za sekundu, zatiaľ čo človek sa musí pohybovať pomaly a opatrne. „Rozhoduje čas a riziko. Cieľom je, aby prvotný prieskum vykonal stroj, nie človek,“ vysvetlil Petráček. Práve v tom vidí najväčší spoločenský prínos tejto technológie.
Súťaž DARPA
Český tím sa zúčastnil na prestížnej súťaži DARPA Subterranean Challenge v USA, kde súperil s renomovanými univerzitami ako Massachusetts Institute of Technology, Stanford University alebo California Institute of Technology. Súťaž trvala dva roky, pozostávala zo štyroch kôl a simulovala zásahy v podzemí bez znalosti prostredia.
„Na konci súťaže už bolo možné poslať roboty do neznámeho podzemia stlačením jedného tlačidla a následne získať informáciu o tom, kde sa nachádzajú ľudia,“ uzavrel Petráček.
Dodal však, že hoci sa technológie výrazne priblížili k praktickému využitiu, ich komerčné nasadenie si vyžiada ešte nejaký čas.
Pavel Petráček je držiteľom ceny Josepha Fouriera za najlepšiu dizertačnú prácu v oblasti IT a v roku 2025 získal aj cenu Wernera von Siemensa za najlepšiu technickú dizertačnú prácu v Českej republike za posledné dva roky.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.