Odborníčka na jachting: Chorvátsko otvára more a mení pravidlá pre kapitánov
Chorvátsko mení pravidlá a týka sa to aj slovenských jachtárov. Nová pobrežná licencia na vedenie plavidiel už nie je obmedzená len na Jadran. Chorvátsky kapitánsky preukaz získava medzinárodnú platnosť, dopĺňa oprávnenie na používanie námornej rádiostanice a stáva sa ešte atraktívnejším pre rekreačných moreplavcov aj celý námorný turizmus. O tejto novinke ako aj o pikoškách z jachtingu pre Epoch Times Slovensko porozprávala odborníčka na jachting Zuzana Kmeťková.
Nové plavby a rádiostanica
Jadranské more v Chorvátsku často označujeme prívlastkom slovenské. Je nám blízke aj vzdialenosťou, aj náturou Chorvátov, či spomienkami, ktoré sme si z krajiny odniesli pri našich pravidelných návštevách. Niektorí si užívajú pohodu pri pláži, iní okúsili vášeň a radosť z plavieb na šírom mori. Z Jadranu k nám priplávali aj novoty.
„Nová pobrežná licencia na vedenie plavidla 12 námorných míľ od pobrežia a ostrovov prichádza už bez geografického obmedzenia na Jadranské more,“ priblížila pre Epoch Times Slovensko Zuzana Kmeťková zo spoločnosti FELYMA yacht špecializujúcej sa na prenájom lodí a kapitánske kurzy.
Preukaz tak získava pečať medzinárodnej platnosti a otvára jeho držiteľom nové možnosti plavieb. „Odobratie obmedzenia „len na Jadranské more“ tak preukaz nevyfauluje z iných morí, čím jeho uznávanie de iure spolu s preukázaním naplávaných námorných míľ nasleduje bežné zvyklosti. Avšak platí ako doposiaľ, že pri prenájme lode a doložení námornej praxe, odporúčame overiť si akceptáciu preukazu,“ dodala Kmeťková.
Kľúčovou novinkou priamo na licencii je podľa nej písomné zahrnutie oprávnenia prevádzkovať námornú rádiostanicu VHF. Doteraz tento údaj na preukaze chýbal, hoci skúška rádiotelefonistu bola súčasťou preukazu.
Jachtárska spoločnosť sa domnieva, že ekonomický a turistický dopad tejto úpravy môže byť významný.
„Mnohí rekreační kapitáni si pobrežnú licenciu vybavujú priamo v Chorvátsku a nie v domovskej krajine. S jasnou medzinárodnou platnosťou a integrovanou rádiovou licenciou sa chorvátske oprávnenie na pobrežnú plavbu stáva pre túto cieľovú skupinu ešte atraktívnejšie – a pre celý sektor námorného cestovného ruchu cennou vzpruhou,“ objasnila odborníčka na jachting.
Okrem toho zdôraznila, že z bezpečnostných dôvodov odporúča novým kapitánom najskôr nabrať skúsenosti na mori, kde trénovali. Až následne by mali okúsiť iné moria.
„O akceptácii preukazu rozhoduje štát alebo súkromný subjekt v tej ktorej krajine. Niektoré štáty si preukazy vzájomne uznávajú, inde to funguje len na základe zaužívaných zvyklostí bez regulácie zo strany štátu,“ uviedla.
Starší preukaz je možné aktualizovať
Dobrou správou pre nadšencov námorných plavidiel je, že zmeny chorvátskych kapitánskych preukazov sa odteraz vzťahujú na všetky novo vydané licencie. Zároveň je možné vykonať zmeny aj spätne pre už existujúcich držiteľov preukazu.
„Držitelia už platne vydaných starších licencií môžu požiadať o nový, aktualizovaný preukaz priamo na príslušných kapitanátoch, alebo sa môžu obrátiť aj na našu spoločnosť, ktorá vybaví náležité formality za nich ešte pred zahájením sezóny 2026,“ zhrnula Kmeťková.
Na mori sa šetrí vodou
Pre budúcich prvo jachtárov je dobré rátať s uskromnením sa v otázke osobnej hygieny v porovnaní s pobytom na pevnine.
„Na lodi si začnete vodu vážiť. Na umývanie sa používa pitná voda, ktorú si ešte v prístave naberiete hadicou z hydrantu priamo do nádrže (tank) v trupe lode. Z kohútika potom tečie ako doma – ale všetko, čo miniete, môžete nahradiť až pri ďalšej zastávke,“ vysvetlila Kmeťková.
Dodala, že sprchovanie priamo na lodi funguje, no nie je to úplne bezstarostné. Po sprche treba vodu vypumpovať do mora, čo robí elektrická pumpa (bilge pumpa). Tá však závisí od stavu batérie.
Aj preto je pohodlnejšie využiť sprchy v prístavoch. Spoločné umyvárne a toalety bývajú podľa nej čisté, udržiavané a často príjemne prekvapia.
„To isté platí aj o toalete. V prístave sa určite oplatí „ísť na pevninu“. Máte s tým jednoducho menej roboty. Na mnohých lodiach totiž treba obsah toalety vypumpovať do mora pomocou páky a znovu napumpovať morskú vodu. Pokiaľ vás potreba zastihne v prístave a zdržiavate sa na lodi, v prístave by sa mal obsah toalety pumpovať do fekálneho tanku, ktorý po vyplávaní z prístavu či zátoky vypustíte na šírom mori rybičkám,“ vysvetlila.
Počas plavby sa obsah toalety vypúšťa priamo do mora, keďže sa jedná o biologický nutričný odpad.
Pozor na „ponorku“
Taktiež zdôraznila, že človek si musí dôkladne zvážiť, koho na palubu lode vezme. „Myslíte, že svoju posádku poznáte dokonale a že spolu vychádzate bez problémov, 24 hodín denne na palube lode môže preveriť aj tie najlepšie vzťahy. Úzky priestor, zdieľané tempo dňa a intenzívny kontakt môžu po pár dňoch vyvolať napätie alebo potrebu ticha,“ poznamenala.
„Naša rada znie: doprajte si vedome aj čas oddelene. Keď zakotvíte alebo vyviažete loď, nie je nutné tráviť všetok voľný čas spoločne. Každý potrebuje chvíľu len pre seba – či už na malý výlet gumeným člnom, alebo prechádzku v meste osamote či vo dvojici,“ píše sa na webstránke FELYMA yacht.
Takéto „malé pauzy“ môžu byť podľa spoločnosti skvelou prevenciou ponorky a prispieť k ešte lepšej atmosfére na palube.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.