Odborníčka na jachting: Chorvátsko otvára more a mení pravidlá pre kapitánov
Chorvátsko mení pravidlá a týka sa to aj slovenských jachtárov. Nová pobrežná licencia na vedenie plavidiel už nie je obmedzená len na Jadranské more. Chorvátsky kapitánsky preukaz nadobúda medzinárodnú platnosť, dopĺňa oprávnenie na používanie námornej rádiostanice a stáva sa ešte atraktívnejším pre rekreačných moreplavcov aj celý námorný turizmus. O tejto novinke a aj o pikoškách z jachtingu porozprávala redakcii Epoch Times Slovensko odborníčka na jachting Zuzana Kmeťová.
Nové plavby a rádiostanica
Jadranské more v Chorvátsku často označujeme prívlastkom slovenské. Je nám blízke aj vzdialenosťou, aj povahou Chorvátov či spomienkami, ktoré sme si z krajiny odniesli pri našich pravidelných návštevách. Niektorí si užívajú pohodu na pláži, iní okúsili vášeň a radosť z plavieb na šírom mori. Z Jadranu k nám priplávali aj novinky.
„Nová pobrežná licencia na vedenie plavidla 12 námorných míľ od pobrežia a ostrovov už nebude geograficky obmedzená len na Jadranské more,“ priblížila pre Epoch Times Slovensko Zuzana Kmeťová zo spoločnosti FELYMA yacht špecializujúcej sa na prenájom lodí a kapitánske kurzy.
Preukaz nadobúda medzinárodnú platnosť a otvára jeho držiteľom nové možnosti plavieb. „Odobratie obmedzenia „len na Jadranské more“ tak umožní držiteľom preukazu plaviť sa aj na iných moriach. Táto zmena legalizuje bežnú prax (uznanie de iure), v rámci ktorej sa chorvátsky preukaz – po preukázaní naplávaných námorných míľ – akceptoval v iných krajinách aj doteraz. Avšak platí naďalej, že pri prenájme lode a doložení námornej praxe odporúčame akceptáciu preukazu vopred overiť,“ dodala Kmeťová.
Kľúčovou novinkou priamo na preukaze je podľa nej formálne zahrnutie oprávnenia prevádzkovať námornú rádiostanicu VHF. Doteraz tento údaj chýbal, hoci skúška rádiotelefonistu bola súčasťou preukazu.
Jachtárska spoločnosť sa domnieva, že ekonomický a turistický prínos tejto úpravy môže byť významný.
„Mnohí rekreační kapitáni si pobrežnú licenciu vybavujú priamo v Chorvátsku a nie v domovskej krajine. S jasnou medzinárodnou platnosťou a integrovanou rádiovou licenciou sa chorvátske oprávnenie na pobrežnú plavbu stáva pre túto cieľovú skupinu ešte atraktívnejšie – a pre celý sektor námorného cestovného ruchu cenným bonusom,“ objasnila odborníčka na jachting.
Okrem toho zdôraznila, že z bezpečnostných dôvodov odporúča novým kapitánom najskôr nabrať skúsenosti na mori, kde trénovali. Až následne by mali okúsiť iné moria.
„O akceptácii preukazu rozhoduje štát alebo súkromný subjekt v danej krajine. Niektoré štáty si preukazy vzájomne uznávajú, inde to funguje len na základe zvyklostí bez regulácie zo strany štátu,“ uviedla.
Starší preukaz si môžete aktualizovať
Dobrou správou pre nadšencov námorných plavidiel je, že zmeny chorvátskych kapitánskych preukazov sa odteraz vzťahujú na všetky novovydané licencie. Zároveň je možné vykonať zmeny spätne aj pre súčasných držiteľov preukazu.
„Držitelia skôr vydaných platných licencií môžu požiadať o nový aktualizovaný preukaz priamo na príslušných kapitanátoch alebo sa môžu obrátiť na našu spoločnosť, ktorá vybaví náležité formality za nich ešte pred zahájením sezóny 2026,“ zhrnula Kmeťová.
Na mori sa šetrí vodou
Budúci prvojachtári by mali počítať s obmedzeniami v otázke osobnej hygieny v porovnaní s pobytom na pevnine.
„Na lodi si začnete vážiť vodu. Na umývanie sa používa pitná voda, ktorú si ešte v prístave naberiete hadicou z hydrantu priamo do nádrže (zásobníka) v trupe lode. Z kohútika potom tečie ako doma – ale všetko, čo miniete, môžete nahradiť až pri ďalšej zastávke,“ vysvetlila Kmeťová.
Dodala, že sprchovanie priamo na lodi funguje, no nie je to úplne bezstarostné. Po sprche treba vodu vypumpovať do mora, čo robí elektrická lodná pumpa. Tá však závisí od stavu batérie.
Aj preto je pohodlnejšie využiť sprchy v prístavoch. Spoločné umyvárne a toalety bývajú podľa nej čisté, udržiavané a často príjemne prekvapia.
„To isté platí aj o toalete. V prístave sa určite oplatí využiť sociálne zariadenia na brehu (ísť na pevninu). Máte s tým jednoducho menej starostí. Na mnohých lodiach totiž treba obsah toalety vypumpovať do mora pomocou páky a znovu napumpovať morskú vodu. Pokiaľ vás potreba zastihne v prístave a zdržiavate sa na lodi, v prístave by sa mal obsah toalety pumpovať do fekálnej odpadovej nádrže, ktorú po vyplávaní z prístavu či zátoky vypustíte na šírom mori rybičkám,“ vysvetlila.
Počas plavby sa obsah toalety vypúšťa priamo do mora, keďže ide o bežný biologický odpad.
Pozor na „ponorku“
Taktiež zdôraznila, že človek si musí dôkladne zvážiť, koho na palubu lode vezme. „Myslíte si, že svoju posádku poznáte dokonale a že spolu vychádzate bez problémov, no 24 hodín denne na palube lode môže preveriť aj tie najlepšie vzťahy. Úzky priestor, zdieľané tempo dňa a intenzívny kontakt môžu po pár dňoch vyvolať napätie alebo potrebu ticha,“ poznamenala.
„Naša rada znie: doprajte si vedome aj čas oddelene. Keď zakotvíte alebo vyviažete loď, nie je nutné tráviť všetok voľný čas spoločne. Každý potrebuje chvíľu len pre seba – či už malý výlet na gumenom člne, alebo prechádzku v meste osamote či vo dvojici,“ píše sa na webstránke FELYMA yacht.
Takéto „malé pauzy“ môžu byť podľa spoločnosti skvelou prevenciou ponorkovej choroby a môžu prispieť k ešte lepšej atmosfére na palube.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?