Domov, Svet » EÚ

Diskusia v europarlamente: Bude zrušené posúvanie času? Väčšina občanov preferuje letný

Sezónne posúvanie času, známe aj ako letný čas alebo daylight saving time (DST), je v Európskej únii dlhoročnou praxou, ktorá ovplyvňuje životy miliónov ľudí. Každý rok sa v poslednú marcovú nedeľu hodiny posúvajú o hodinu dopredu, čím sa začína letný čas, a v poslednú nedeľu v októbri sa zasa vracajú späť do štandardného, tzv. zimného času.

Táto zmena má za cieľ lepšie využívať denné svetlo a šetriť energiu, no v ostatných rokoch vyvoláva čoraz viac kontroverzií. Ako pripomína oficiálny web Európskej komisie, v EÚ je tento systém harmonizovaný od roku 2001 prostredníctvom direktívy, ktorá zabezpečuje jednotné dátumy zmien vo všetkých členských štátoch, aby sa predišlo chaosu v doprave, obchode a energetike.

Na výber sú tri časové pásma

V súčasnosti sa sezónne posúvanie času v EÚ riadi jasnými pravidlami. V našich končinách sa letný čas začína poslednú nedeľu v marci o 2.00 SEČ (stredoeurópskeho času), keď sa ručičky hodiniek posunú na 3.00 SELČ (stredoeurópskeho letného času). Končí sa poslednú nedeľu v októbri, keď sa o 3.00 SELČ hodiny posunú na 2.00 SEČ.

Táto zmena ovplyvňuje nielen bežných občanov, ale aj sektor dopravy, ktorý musí prispôsobiť cestovné poriadky, alebo energetiku, v ktorej sa pôvodne očakávali úspory. Avšak moderné štúdie ukazujú, že zavedením pokročilých technológií, ako je LED osvetlenie či automatizované systémy, sú energetické úspory minimálne alebo nulové.

Členské štáty sa podľa Európskej komisie môžu slobodne rozhodnúť, v ktorom časovom pásme sa chcú nachádzať. V súčasnosti existujú v EÚ tri štandardné časové pásma:

Západoeurópsky čas: Írsko a Portugalsko
Stredoeurópsky čas: 17 členských štátov v tejto geografickej oblasti
Východoeurópsky čas: Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Grécko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko

Vedci z Inštitútu Maxa Plancka odporúčajú zrušiť zmeny času

Posun času má vplyv na zdravie ľudí, tvrdia vedci

Problémy spojené so sezónnym posúvaním času

Napriek pôvodným dobrým zámerom čoraz viac výskumov poukazuje na negatívne účinky tejto praxe na zdravie ľudí. Eurokomisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch Apostolos Tzitzikostas v minulotýždňovej rozprave na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu uviedol, že „tento systém ovplyvňuje nás všetkých, frustruje väčšinu a dokonca škodí ľuďom“.

„Aký je jeho cieľ? Veď už neslúži žiadnemu účelu,“ povedal grécky politik 23. októbra. Dodal, že sezónna zmena času sa stala zdrojom zbytočných komplikácií pre spoločnosť. Tzitzikostas tvrdí, že podľa výskumov nútené zmeny času narúšajú vnútorné biologické hodiny ľudí, zasahujú do ich spánkového režimu a metabolizmu.

„Z krátkodobého hľadiska zhoršujú našu náladu, zmenšujú energiu a bdelosť, čo znižuje produktivitu v práci a bezpečnosť cestnej premávky. Z dlhodobého hľadiska však môžu byť následky oveľa závažnejšie v podobe vyššieho rizika rôznych ochorení. Tieto negatívne následky postihujú každého, ale deti a starší ľudia sú obzvlášť zraniteľní,“ podotkol.

Podobne sa v mene Európskej ľudovej strany vyjadril estónsky poslanec Jüri Ratas. „Štúdie ukázali, že počet dopravných nehôd a úmrtí sa zvyšuje bezprostredne po zmene času, pretože naše telo sa nedokáže prispôsobiť za jednu hodinu,“ skonštatoval.

Podotkol tiež, že podľa vedcov jarná zmena času ovplyvňuje ľudí viac ako jesenná, no dodal, že obe prinášajú zbytočný stres.

Zaujímavú kuriozitu v súvislosti so striedaním času môžeme nájsť v španielskej Galícii na západe krajiny. Europoslankyňa z tohto regiónu Ana María Mirandová Pazová zo skupiny Zelených v rozprave poukázala na to, že Galícia je jednou z oblastí sveta s najväčším posunom medzi oficiálnym časom a solárnym časom – až dve hodiny.

Uviedla, že tento posun zaviedol najvyšší predstaviteľ Španielska generál Franco v roku 1940, aby sa prispôsobil nacistickému Nemecku. Geograficky by Galícia mala patriť do západoeurópskeho časového pásma, no používa stredoeurópske.

„Ak je v Španielsku hodinový časový rozdiel oproti slnečnému času, v Galícii sú to dve hodiny. To znamená, že v krajinách v rovnakom časovom pásme ako Španielsko vychádza slnko o dve hodiny skôr,“ uviedla Mirandová Pazová. „To ovplyvňuje denný rytmus, školské hodiny a produktivitu a podľa štúdií šetrí len menej ako 1 % energie v porovnaní so zvyškom Španielska,“ dodala.

Symbol Európy odpojenej od reality?

Švédsky zákonodarca Johan Danielsson v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov zdôraznil, že dvakrát ročne robíme niečo, čomu už takmer nikto nerozumie, prečo je to tak. „Zakaždým nás to niečo stojí: spánok, zdravie a pohodu,“ poznamenal. „Úspory energie, ktoré boli kedysi dôvodom zavedenia zmeny času, už v našich moderných spoločnostiach nie sú relevantné. Inými slovami, výhody už neexistujú,“ vyhlásil.

V rozprave sa objavili aj kritické hlasy voči samotnej EÚ. Francúz Julien Leonardelli z frakcie Patrioti pre Európu označil zmeny času za symbol Európy odpojenej od reality, ktorá dereguluje hodiny rovnako ako národy.

„Pamätajte, že v roku 2018 Európska komisia sľúbila ukončiť tento systém po rozsiahlej konzultácii. Takmer päť miliónov Európanov reagovalo a drvivá väčšina požadovala zrušenie zmeny času. A čo sa odvtedy stalo? Nič,“ povedal Leonardelli.

Až 84 % Európanov nechce striedanie času

Europarlament už v roku 2019 odhlasoval ukončenie letného času v roku 2021. Momentálne sa už viac ako šesť rokov čaká na dohodu členských štátov v Rade EÚ. Na vytvorenie pozície Rady je potrebná kvalifikovaná väčšina členských štátov. Podobne by kvalifikovaná väčšina členských štátov musela podporiť konečné znenie dohodnuté s Európskym parlamentom.

V roku 2018 Komisia uskutočnila verejnú konzultáciu, na ktorú odpovedalo rekordných 4,6 milióna občanov, čo bola najvyššia účasť v histórii. Až 84 % sa vyslovilo za ukončenie striedania času.

Ako uvádza web Politico, viac ako polovica respondentov, dovedna 56 %, preferuje permanentný letný čas, kým za zimný čas sa vyslovilo 36 % hlasujúcich. Osem percent sa nevedelo rozhodnúť. Výsledky sa líšili podľa krajín. Najvyššia podpora trvalého letného času bola konkrétne v Portugalsku (79 %), na Cypre (73 %) a v Poľsku (72 %). 

Na druhej strane relatívne vysoká podpora trvalého zimného času bola vo Fínsku (48 %), Dánsku (46 %) a Holandsku (45 %).

Na základe toho Európska komisia navrhla novú smernicu na ukončenie sezónnych zmien času. Členské štáty by si naďalej mohli vybrať svoj štandardný čas, ale podľa návrhu by si ponechali rovnaký čas po celý rok. Europarlament návrh podporil v roku 2019, no Rada EÚ sa doteraz nedohodla na jednotnej pozícii. Súčasný stav teda pokračuje. Zmeny času platia naďalej, termín konečného zrušenia je v nedohľadne. 

Eurokomisár Tzitzikostas v závere rozpravy zdôraznil: „Máme zodpovednosť a možnosť konať teraz.“

V Európe sa posúva čas od prvej svetovej vojny

História sezónneho posúvania času v Európe siaha až do obdobia prvej svetovej vojny. Prvýkrát ho 14. apríla 1916 zaviedlo Švédsko. Vzápätí 30. apríla nasledovalo Nemecko a po ňom Rakúsko-Uhorsko v snahe ušetriť uhlie počas vojny. Tento koncept pomerne rýchlo prebrali aj iné krajiny vrátane Veľkej Británie, ktorá ho implementovala o niekoľko týždňov neskôr. 

Zmena času bola po vojne zrušená. O rok neskôr letný čas zaviedlo Rusko, neskôr však Sovietsky zväz upravoval čas svojvoľne.

V medzivojnovom období sa s praxou nepravidelne experimentovalo, no po druhej svetovej vojne sa stala bežnou v mnohých európskych štátoch. V 70. rokoch 20. storočia zaviedli letný čas mnohé dnešné krajiny EÚ ako reakciu na energetickú krízu. Taliansko ho prijalo ešte v roku 1966, neskôr ho nasledovalo Grécko (1971), Spojené kráľovstvo a Írsko (1972), Španielsko (1974) a Francúzsko (1976).

Aby sa predišlo fragmentácii vnútorného trhu, EÚ v 80. rokoch začala synchronizovať dátumy zmien, čo vyvrcholilo direktívou v roku 2001, ktorá platí dodnes.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK