Mária Tokajová alebo Susedovie Mara sa cestou vyšívania vydala už pred štyrmi rokmi, no svojim unikátnym šiltovkám sa začala venovať až počas ťažšieho životného obdobia s cieľom pomáhať ženám zvyšovať ich sebavedomie a nechať vyniknúť ich prirodzenú krásu. Pri vyšívaní sa necháva inšpirovať vlastnou fantáziou, prírodou aj kvetinovými vzormi, čím sa každý kúsok stáva jedinečným exemplárom. K jej tvorbe patria aj silné okamihy, kedy sa jej šiltovky dostávajú k ženám, ktoré bojujú so zdravotnými problémami bez pomyselnej „koruny krásy“. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko sme sa jej pýtali hlavne na prvotné inšpirácie a začiatky, na to, čo reprezentujú jednotlivé výšivky a tiež sa podelila o to, ktoré vzory zvyknú byť na vyšívanie najnáročnejšie.
Epoch Times Slovensko: Z online priestoru vás môžeme poznať ako Susedovie Maru, čo predpokladám, že vzišlo zo známej ľudovej piesne v spojení s vaším krstným menom. Je to tak?
Mária Tokajová: Susedovie Mara, ktorá sa nerada češe, som spievala mojej dcérke. Keď prišlo k tomu, ako by sa mala volať moja značka, premýšľala som nad všelijakými variantami, ktoré ale v mojich ušiach nerezonovali tak, ako by som chcela. Som veriaca a pred spaním som sa pomodlila a poprosila Pána Boha, aby mi dal ten správny názov. Ráno som vstala a mojou prvou myšlienkou bolo, že sa budem volať Susedovie Mara.
Mnohých priviedli k vyšívaniu mamy alebo staré mamy. Bolo to tak aj u vás? Ako si spomínate na vaše úplne prvé chvíle s ihlou v ruke?
Vždy som chcela byť samostatná a vyrábať niečo kreatívne, ale v živote by som nepovedala, že skončím pri ihle. Bol jarmok a dcérke som chcela dať nejakú sponku do vláskov. Mám svokru, ktorá má ateliér, pootvorila som dvere na jej ateliéri a kúsky ľanu a nitky si našli ku mne cestu. Ona si sponku vo vláskoch dcérky hneď všimla a povzbudila ma.
Začiatkom vašej ručnej tvorby predchádzala istá situácia a pokiaľ sa nepletiem, išlo práve o vlasy. Čo sa vtedy dialo vo vašom živote? Čo vás nakoplo skúsiť vlastnú tvorbu v období, kedy by len málokto pomýšľal na nový životný štart?
Vlasy sú pre ženu korunou krásy a ja som o tie svoje postupne prichádzala. Vlastne s tým stále bojujem. Čím to ale je a prečo sa to deje, na to doktori zatiaľ neprišli. Potrebovala som sa skryť a preto prišli na rad šiltovky, ktoré veľa zmenili. Oslovili naozaj veľké množstvo žien, detí, ale aj mužov.
Je pochopiteľné, že vlasy sú pre mnoho žien priam nedotknuteľné. Splnilo ručné vyšívanie, vtedy konkrétne šiltoviek, vaše očakávania?
Bolo a je to stále náročné obdobie. Dostala som nádhernú, ale aj bolestivú objednávku. Objednala si u mňa onkologicky chorá žena 6 šiltoviek. Napísala mi, že radšej dá prednosť mojej tvorbe ako parochni. Vtedy som si tak uvedomila, že aj takouto malou vecou môžem ženám spríjemniť ich ťažké životné situácie.
Takže pre šiltovky ste sa rozhodli aj s vidinou určitej pomoci? Čo teda reprezentujú vaše ručne vyšívané kúsky?
Inakosť. Každá šiltovka, sponka, všetko je iné, rôzne, pestré, tak, ako sme aj my. Či už s vlasmi, alebo bez nich, môžete sa cítiť výnimočne krásne. Tá osobitosť, ktorú prinášam, veľa ľudí oceňuje, lebo vedia, že ich kúsok je jediný na svete.
A to množstvo vzorov a dizajnov, ktoré už vyšli z vašej dielne… Odkiaľ čerpáte inšpirácie? Na väčšine sa objavujú kvetinové vzory.
Kvety sa stali mojou súčasťou. Nie sú nijako obmedzené, je to ako by ste viazali kyticu. Čim viac tam toho pridáte, tým viac to je oku lahodiace. Inšpiráciou je takisto aj moje okolie, bývame na dedine a každé ročné obdobie má svoje čaro.
Riadite sa presne podľa požiadaviek zákazníčky, alebo zvyknete fungovať aj vo vlastnej réžii?
Mám rada, keď zákazníčky nechávajú výšivku na mňa, lebo vtedy vzniknú podľa mňa najkrajšie vzory. Fantázia pracuje naplno. Ak je v mojich silách vyšiť niečo podľa predstáv zákazníka, rada prijmem výzvu, ale vždy si to poriadne premyslím, aby som splnila očakávania.
Dokážete vytvoriť aj originálnu šiltovku, napríklad podľa obľúbeného filmu, knihy alebo hry. Ako v takýchto špeciálnych objednávkach postupujete?
V mojich objednávkach sa objavili aj Malý princ, Bluey či Krtek. Sú to tzv. nalinajkované vzory, pri ktorých sa fantázia používať nedá, preto mi to príde náročnejšie, avšak mojimi veľmi obľúbenými vzormi sú aj líšky alebo vtáčiky.
Ručné vyšívanie síce znie staromódne, ale očividne sa dá ľahko spojiť s modernou dobou. Ako sa súčasná doba pretavuje do vašej tvorby?
Myslím, že veľa mladých, keď započuje ručná výšivka, tak skôr odvráti zrak. Všetko z minulosti sa dá ,,poprešívať’’ s tým súčasným. Možno naši predkovia tomu dávali prílišnú líniu a my tomu dodávame ten správny šmrnc.
A, naopak, ak by ste mali spomenúť to, čo ostáva tradičné a nezmenené? Ako to vyzerá pri vašom vyšívaní podľa „starej školy“? Len ihla a niť?
U mňa teda len ihla a niť. Do svojej tvorby nepridávam klasické krížikové vyšívanie našich babičiek. Popravde som si krížikové vyšívanie ešte ani neskúsila, vždy som vyšívala štýlom pokus-omyl.
Sem-tam sa na vašich sociálnych sieťach mihnú aj vaše deti. Ako sa vám to všetko darí stíhať? Ešte aj s hromadou personalizovaných objednávok?
Myslím, že môj timemanagement je moja silná stránka. To, že deti idú na obed spať a večer o 20:00 spia, je veľkým plusom v mojej tvorbe. Cez deň sa venujem im a domácnosti. Keby tieto dva časy neboli, nebola by ani Susedovie Mara.
Aby sme nezabudli spomenúť, netvoríte len originálne šiltovky, ale aj vesty, svetre či tričká. No, práve tie šiltovky majú asi najväčší úspech. Koľko ich tak zvyknete vyrobiť?
Tie počty sú vždy iné. Napríklad, toto leto som myslela, že šiltovkám bude koniec, ale jedno „reelsko“, ktoré sa dostalo k novému publiku, odštartovalo moju veľmi silnú sezónu.
Určite to závisí od konkrétnej objednávky a výšivky, ale ako dlho vám v priemere trvá pretvoriť jednofarebnú šiltovku na umelecké dielo?
Náročnosť výšivky je ukazovateľom. Keď to bude jemná vetva s vločkami, tak tá bude jednoduchšia, ale aj tu sa bavíme o hodinách s ihlou v ruke. Vyšívanie je hlavne časovo náročné.
Pri akých vzoroch sa najmenej zapotíte? A ktoré vám zvyknú zabrať najviac času?
Najzložitejšie sú postavy a línia, ktorú musíte dodržať. Ide tam hlavne o detaily a dobré oči.
Ďakujeme za rozhovor!
