Zdravie

Ako môže strava počas tehotenstva znížiť riziko autizmu u dieťaťa

Vyvážená strava počas tehotenstva, v ktorej je priestor aj na občasné výnimky, podporuje zdravý vývoj mozgu plodu. Mozog dieťaťa sa začína formovať dávno pred jeho prvým nádychom, pričom dôležitú úlohu zohrávajú živiny, ktoré získava z krvného obehu matky.

Čoraz viac vedeckých poznatkov poukazuje na to, že strava matky môže významne ovplyvňovať vývoj mozgu dieťaťa. Novšie výskumy zároveň naznačujú, že môže súvisieť aj s rizikom autizmu a ďalšími poruchami vývoja nervovej sústavy.

V jednej z najrozsiahlejších kohortových štúdií vedci sledovali viac ako 80-tisíc dvojíc matiek a detí. U detí, ktorých matky sa počas tehotenstva stravovali najzdravšie, bola pravdepodobnosť diagnózy autizmu o 22 percent nižšia.

Prečo je strava počas tehotenstva taká dôležitá

Počas tehotenstva je dieťa úplne odkázané na matku, ktorá mu zabezpečuje živiny potrebné na tvorbu a dozrievanie orgánov. Práve preto sa vedci intenzívne zaoberajú tým, akú úlohu zohráva výživa vo vývoji dieťaťa.

„Výživa môže ovplyvňovať vývoj plodu prostredníctvom epigenetických mechanizmov, teda biologických procesov, ktoré regulujú aktivitu génov bez toho, aby menili samotný genetický kód,“ uviedla pre Epoch Times psychiatrička Nadia Bakerová.

Kohortová štúdia publikovaná v časopise JAMA Network Open zistila, že u matiek, ktoré sa stravovali zdravšie, bola nižšia pravdepodobnosť, že ich dieťa dostane diagnózu autizmu alebo bude mať vo veku troch a ôsmich rokov ťažkosti v sociálnej komunikácii.

Vedci poukazujú na dva hlavné mechanizmy, ktorými môže strava matky ovplyvňovať vývoj mozgu dieťaťa. Prvým je nedostatočná výživa, ktorá môže počas tehotenstva prispievať k vzniku zápalových procesov. Ten môže prostredníctvom oxidačného poškodenia nepriaznivo pôsobiť na vyvíjajúci sa mozog.

Druhým mechanizmom je prenos živín cez placentu. Takto sa z tela matky k dieťaťu dostávajú omega-3 mastné kyseliny a mikroživiny, ako sú železo, cholín, jód, zinok, vitamíny skupiny B a vitamíny D a E.

„Tieto živiny musí organizmus získavať zo stravy matky alebo z výživových doplnkov, pretože si ich nedokáže sám vytvoriť,“ uviedla pre Epoch Times molekulárna epidemiologička a profesorka Kalifornskej univerzity v Davise Rebecca Schmidtová.

Ich nedostatok preto môže nepriaznivo ovplyvniť vývoj mozgu. Žiadna jednotlivá živina však sama osebe nedokáže zabezpečiť jeho zdravý vývoj.

Výskum zároveň nenaznačuje, že by samotná strava spôsobovala autizmus, upozornil pre Epoch Times David Horner, postdoktorandský výskumník z Kodanskej univerzity, ktorý sa zaoberá autizmom a výživou matiek. Výživa môže byť skôr jedným z faktorov prostredia, ktoré pôsobia v súhre s genetickými vplyvmi.

Kedy na výžive záleží najviac

Za mimoriadne dôležité obdobie pre vývoj mozgu sa považuje skorá až stredná fáza tehotenstva. Počas prvého a druhého trimestra sa formuje mozog a miecha, vznikajú nové mozgové bunky a presúvajú sa na miesta, kde budú plniť svoju funkciu.

„Raný vývoj mozgu prebieha ešte predtým, ako mnohé ženy vôbec zistia, že sú tehotné,“ uviedol pre Epoch Times odborník na funkčnú medicínu a výskumník v oblasti chronických ochorení a neurozápalu Tom O’Bryan.

V tomto období sa stále vyvíja aj hematoencefalická bariéra dieťaťa, ktorá oddeľuje mozog od krvného obehu a chráni ho pred potenciálne škodlivými látkami. Keďže ešte nie je úplne vyvinutá, je priepustnejšia. Podľa O’Bryana preto môže byť vyvíjajúci sa mozog citlivejší na procesy prebiehajúce v organizme matky.

V priebehu tehotenstva sa mení aj význam jednotlivých živín. Kyselina listová je mimoriadne dôležitá v období okolo počatia a na začiatku tehotenstva. Vitamín D má podľa Schmidtovej pravdepodobne zásadný význam najmä v raných štádiách tehotenstva, zatiaľ čo omega-3 mastné kyseliny a železo zohrávajú väčšiu úlohu v druhom a treťom trimestri.

Na výžive však záleží už pred počatím, uviedla pre Epoch Times dietologička a výskumníčka z Glasgowskej univerzity Catherine Frielová. Dostatočné zásoby dôležitých živín ešte pred otehotnením pomáhajú zabezpečiť, aby mal plod od začiatku vývoja k dispozícii všetko potrebné.

Čo výskum odhalil o rôznych spôsoboch stravovania

Rozsiahle štúdie sa zameriavali skôr na celkové stravovacie návyky než na jednotlivé živiny a medzi rôznymi spôsobmi stravovania sa ukázali zreteľné rozdiely.

Strava západného typu, ktorá zvyčajne obsahuje veľa priemyselne spracovaných potravín, pridaného cukru a nezdravých tukov, sa počas tehotenstva spájala s vyšším rizikom poruchy pozornosti, hyperaktivity a autizmu.

Analýza troch rozsiahlych štúdií zahŕňajúcich viac ako 60-tisíc dvojíc matiek a detí ukázala, že stravovanie západného typu súviselo s častejším výskytom prejavov spájaných s autizmom u detí do desiatich rokov.

Naopak, dôslednejšie dodržiavanie zásad stredomorského spôsobu stravovania v období okolo počatia sa spájalo s nižšou pravdepodobnosťou prejavov správania súvisiacich s autizmom. Tento spôsob stravovania je založený najmä na zelenine, ovocí, celozrnných potravinách, strukovinách, rybách, orechoch a olivovom oleji.

„Mozog plodu počas tehotenstva nielen rastie, ale už aj funguje. Výživa matky aktívne ovplyvňuje jeho fungovanie už počas vývoja,“ uviedla pre Epoch Times dietologička Jessica Clancy-Strawnová, ktorá sa vo svojej praxi dlhodobo venuje tehotným ženám.

Tehotenské chute, každodenný život a nedostatok živín

Aké zmeny teda môžu budúce matky urobiť?

„Ako matka, dietologička a žena, ktorá pred narodením dieťaťa prekonala niekoľko neúspešných tehotenstiev a následne aj rizikové tehotenstvo, viem, aké dôležité je mať pocit, že pre vývoj svojho dieťaťa robíte všetko, čo je vo vašich silách,“ uviedla Clancy-Strawnová.

Počas vlastného tehotenstva sa zameriavala najmä na potraviny bohaté na živiny dôležité pre vývoj mozgu. Jedla vajcia ako zdroj cholínu, vitamínov B12 a D a bielkovín, ryby bohaté na omega-3 mastné kyseliny, napríklad lososa, ako zdroj kyseliny dokosahexaénovej (DHA), a listovú zeleninu či strukoviny pre kyselinu listovú a železo. Do jedálnička zaraďovala aj mliečne výrobky alebo obohatené rastlinné nápoje ako zdroj jódu a vápnika, orechy, semená a rastlinné oleje pre zdravé tuky a horčík a celozrnné obilniny, ovocie a zeleninu pre vlákninu a antioxidanty.

Tehotenstvo nemusí znamenať neustále obmedzovanie. Podľa Clancy-Strawnovej sú rôzne chute jeho bežnou súčasťou a často bývajú veľmi konkrétne a intenzívne.

„Keď som bola tehotná, mala som chuť na nachos s fajitou a syrovou omáčkou – nie so strúhaným syrom, ale s tým roztopeným –, k tomu mexickú fazuľu a kopu zeleniny. Keď som na to dostala chuť, nič iné mi nestačilo,“ uviedla.

Tehotenstvo prináša výrazné hormonálne a metabolické zmeny a mení sa aj chuť do jedla. Výrazné chute na konkrétne jedlá môžu byť jedným zo spôsobov, ako na tieto zmeny telo reaguje.

Namiesto ich potláčania Clancy-Strawnová odporúča dopriať si ich s mierou ako súčasť zdravého jedálnička. Rozhodujúci je celkový spôsob stravovania. Ak bežnú stravu tvoria prevažne potraviny bohaté na živiny, občasné maškrtenie nenaruší jej celkovú vyváženosť.

Nedostatok niektorých živín môže počas tehotenstva zostať nepovšimnutý. Zvýšené nároky organizmu môžu tento problém ešte prehĺbiť a vstrebávanie vitamínov skupiny B môžu ovplyvniť aj niektoré bežne užívané lieky vrátane prípravkov na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny a metformínu, lieku používaného najmä pri cukrovke 2. typu. Podľa Clancy-Strawnovej môžu k úbytku niektorých živín prispievať aj vysoký príjem kofeínu a konzumácia alkoholu.

Ako zostaviť jedálniček na podporu zdravého vývoja mozgu

Takéto odporúčania môžu v tehotných ženách ľahko vyvolať ďalšie obavy. Odborníci však zdôrazňujú, že nie je dôvod na znepokojenie.

Podľa Hornera je namiesto vyvolávania pocitov viny či zbytočného tlaku užitočnejšie pomôcť budúcim matkám, aby pre ne bolo zdravé stravovanie dostupnejšie a jednoduchšie.

Profesor výpočtových metód v oblasti výživy a zdravia na Kodanskej univerzite Morten Arendt Rasmussen pre Epoch Times uviedol, že trochu úsilia, odhodlania a podpory rodiny či okolia môže pomôcť k tomu, aby bola strava počas tehotenstva výživná a zároveň pestrá a chutná.

Clancy-Strawnová uviedla nasledujúci príklad celodenného jedálnička, ktorý podporuje zdravý vývoj mozgu plodu:

• Raňajky: Dve vajcia s celozrnným toastom a avokádom; prípadne mlieko obohatené o DHA alebo šálka kávy, bezkofeínovej kávy či čaju s pridanou DHA.
• Dopoludňajšia desiata: Grécky jogurt s chia semienkami alebo vlašskými orechmi a bobuľovým ovocím.
• Obed: Stredomorská miska s lososom, quinoou, špenátom alebo kelom a olivovým olejom.
• Olovrant: Hummus so zeleninou a celozrnnými krekrami.
• Večera: Grilované kuracie mäso alebo tofu, pečené bataty, brokolica alebo ružičkový kel pripravený na pare a šalát z listovej zeleniny s tekvicovými semienkami.
• Večer: Mlieko alebo rastlinný nápoj obohatený o živiny, prípadne latté pripravené z niektorého z týchto nápojov.

„Tento spôsob stravovania prirodzene zabezpečuje živiny spájané so zdravým vývojom mozgu plodu a zároveň podporuje zdravie placenty a správne fungovanie metabolizmu,“ uviedla Clancy-Strawnová.

Podľa Bakerovej je hlavným posolstvom to, že výživa vytvára dôležitý základ pre zdravý vývoj mozgu.

„Hoci žiadna jednotlivá zložka stravy nedokáže autizmu zabrániť ani ho spôsobiť, dostatočný príjem základných živín a dodržiavanie vedecky podložených odporúčaní prenatálnej starostlivosti predstavujú praktické kroky na podporu zdravia matky a optimálneho vývoja plodu.“

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK