Názory

Prečo sú USA stále svetovým lídrom? Deutsche Bank a Čína interpretujú rovnaké údaje odlišne (Komentár)

Správa Deutsche Bank Research, ktorú pri 250. výročí americkej nezávislosti pripravili analytici Peter Sidorov a Henry Allen, stojí za pozornosť práve preto, že nejde o novinársky komentár ani politický manifest. Je to investičná analýza určená klientom banky, teda ľuďom, ktorí rozhodujú o tom, kam uložiť skutočne veľký objem peňazí. Takéto texty sa snažia byť čo najvecnejšie a opierať sa o údaje. Práve preto je zaujímavé pozrieť sa nielen na to, čo hovoria, ale aj na to, akým spôsobom interpretujú svet.

Čo tvrdí Deutsche Bank – desať dôvodov amerického úspechu

Hlavná téza správy je jednoduchá. Úspech Spojených štátov nie je výsledkom jednej výhody, ale súhry niekoľkých faktorov, ktoré sa navzájom posilňujú.

Na prvom mieste stojí politická a inštitucionálna stabilita. Americký ústavný systém funguje vo svojich základných črtách už viac ako dve storočia, čo podľa autorov vytvorilo prostredie, v ktorom ľudia aj firmy dlhodobo dôverujú ochrane vlastníctva a neboja sa investovať.

Ďalšou výhodou je geografia. Úrodná pôda, splavné rieky, prístup k dvom oceánom a relatívne bezpečné susedstvo Kanady a Mexika poskytli Spojeným štátom podmienky, aké mala v dejinách len máloktorá veľmoc.

Významnú úlohu zohráva aj energetická sebestačnosť, veľkosť domáceho trhu a skutočnosť, že Európa bola v 20. storočí dvakrát hospodársky zničená svetovými vojnami. Zatiaľ čo európske mocnosti obnovovali priemysel, americká ekonomika naďalej rástla.

Deutsche Bank zdôrazňuje aj mimoriadne rozvinuté finančné trhy. V Spojených štátoch je oveľa jednoduchšie získať kapitál pre nové firmy než takmer kdekoľvek inde. Rizikový kapitál – teda investície do začínajúcich technologických spoločností – predstavuje približne 0,7 % amerického HDP, zatiaľ čo v Európskej únii len okolo 0,2 %. Aj preto vznikla väčšina dnešných technologických gigantov práve v USA.

Ďalšou výhodou je postavenie amerického dolára, ktorý je stále hlavnou svetovou rezervnou menou. Centrálne banky, investori aj medzinárodný obchod sa oň opierajú viac než o akúkoľvek inú menu. To Spojeným štátom umožňuje požičiavať si lacnejšie než väčšine ostatných krajín. Francúzsky minister financií Valéry Giscard d’Estaing už v 60. rokoch tento stav označil za „nehorázne privilégium“.

Medzi ďalšie faktory správa zaraďuje špičkové univerzity, podnikateľsky ústretové insolvenčné právo, ktoré umožňuje po neúspechu začať odznova, a aj schopnosť americkej spoločnosti prispôsobovať sa novým podmienkam bez toho, aby sa rozpadli jej základné inštitúcie.

Lenže tentoraz je súper iný

V druhej časti správy Deutsche Bank pripúšťa, že dnešná situácia sa líši od všetkých predchádzajúcich kríz – či už hovoríme o Veľkej hospodárskej kríze, ropných šokoch 70. rokov alebo o finančnej kríze v roku 2008.

Čína už Spojené štáty predstihla vo výrobe, v objeme obchodu s tovarom aj vo veľkosti ekonomiky meranej podľa parity kúpnej sily. Tá neporovnáva ekonomiky podľa kurzu mien, ale podľa toho, koľko tovaru a služieb sa dá za peniaze skutočne kúpiť.

Súčasne podiel dolára na svetových devízových rezervách centrálnych bánk klesol počas dvoch desaťročí z približne 72 na 58 percent. Americké clá sú najvyššie od 30. rokov minulého storočia, federálny rozpočtový schodok sa už štyri roky pohybuje okolo piatich až šiestich percent HDP, hoci ekonomika nie je v recesii a nezamestnanosť zostáva nízka. Inými slovami, Spojené štáty vytvárajú rekordný dlh aj v čase, keď by verejné financie mali byť relatívne zdravé.

Deutsche Bank zároveň upozorňuje na to, že fond sociálneho zabezpečenia sa môže vyčerpať už okolo roku 2032.

Napriek tomu banka dochádza k záveru, že Spojené štáty si pravdepodobne udržia vedúce postavenie vďaka priaznivejšej demografii, náskoku v oblasti umelej inteligencie a predovšetkým preto, že zatiaľ neexistuje mena schopná nahradiť dolár v jeho globálnej úlohe.

Podľa autorov nehrozí doláru náhly kolaps. Oveľa pravdepodobnejšie je jeho pomalé oslabovanie, pričom najväčším rizikom nie je samotná Čína, ale dlhodobo neudržateľné americké verejné financie.

Čínsky pohľad je trochu iný – problém nie je v číslach, ale vo výklade

Čínske médiá, napríklad Global Times, aj množstvo akademických komentárov, ktoré preberá napríklad portál SCMP, väčšinu čísel Deutsche Bank nespochybňujú. Spochybňujú však rámec, v ktorom sa interpretujú.

Podľa Pekingu Deutsche Bank stále vychádza z predpokladu, že Spojené štáty sú prirodzeným centrom svetového systému a že hlavnou otázkou je len to, ako dlho si túto pozíciu udržia.

Čínsky pohľad je iný. Tvrdí, že súčasný svet už nie je súťažením o prvé miesto, ale obdobím, v ktorom sa menia samotné pravidlá medzinárodného systému.

To, čo Deutsche Bank označuje za americkú adaptabilitu, opisujú čínski autori ako orientáciu na krátkodobý zisk na úkor dlhodobej priemyselnej základne. Z pohľadu Číny, ovplyvneného taoizmom a plánovaním na desaťročia dopredu, je takýto prístup nepochopiteľný.

A to, čo banka spomína len okrajovo – teda skutočnosť, že Čína celé desaťročia nevynakladala prostriedky na rozsiahle zahraničné vojenské operácie –, považujú tamojší analytici za jednu z hlavných príčin svojho hospodárskeho vzostupu.

V čínskych zdrojoch sa často opakuje argument, ktorý kedysi formuloval bývalý americký prezident Jimmy Carter: peniaze, ktoré Spojené štáty od konca 70. rokov minuli na vojenské intervencie, mohli byť investované do infraštruktúry, školstva či priemyslu.

Jedným z mála bodov, v ktorých majú čínski autori pravdu aj metodologicky, je podľa mňa spôsob, akým Deutsche Bank pracuje s paritou kúpnej sily. Banka síce konštatuje, že Čína už USA podľa tohto ukazovateľa predstihla, no hlbšie nerozoberá, že podľa tohto meradla je čínska ekonomika už približne o desať biliónov dolárov väčšia než americká.

Deutsche Bank uprednostňuje nominálny HDP, pretože lepšie vystihuje finančnú a geopolitickú silu štátu. Je to legitímny prístup, no zároveň presne ten typ rámcovania, ktorý v amerických čitateľoch vyvoláva dojem, že Spojené štáty zostávajú jednoznačne na čele.

Obe strany rovnako rozdielne hodnotia aj systém spojenectiev. Deutsche Bank považuje spojencov USA za jednu z najväčších strategických výhod. Čínska interpretácia tvrdí pravý opak: spojenectvá fungujú len dovtedy, kým ich členovia veria, že im prinášajú viac výhod než nákladov.

A práve tu sa podľa Pekingu dostáva Deutsche Bank do rozporu sama so sebou. Na jednej strane pripúšťa, že americké clá zasiahli aj spojencov a že vnútri NATO sa otvorene diskutuje o budúcom usporiadaní Aliancie. Na druhej strane však so sieťou spojenectiev počíta aj do budúcnosti ako s pevnou a nemennou súčasťou americkej moci.

Ruský dodatok – dolár ako geopolitická zbraň

Ruskí analytici sa s Deutsche Bank zhodujú v tom, že clá a snaha o návrat priemyslu do USA sú priznaním, že samotné nízke náklady už Amerike na súperenie s čínskou výrobou nestačia.

Na zmrazenie ruských devízových rezerv po roku 2022 sa však pozerajú inak.

Deutsche Bank tento krok uvádza ako jeden z faktorov, ktoré môžu postupne oslabovať dôveru v dolár. Ruskí analytici ho dokonca označujú za historický zlom.

Tvrdia, že mnohé krajiny si vtedy uvedomili, že rezervy uložené v dolároch nie sú úplne neutrálnym finančným aktívom, ale môžu sa stať nástrojom politických rozhodnutí.

To je hádam najväčší rozdiel medzi pohľadom investičnej banky a štátnej geopolitiky. Investičná banka sleduje predovšetkým finančné riziká, kým štáty uvažujú najmä v rovine strategickej závislosti.

Pointa

Deutsche Bank napísala kvalitný dokument o tom, prečo zostávajú Spojené štáty mimoriadne silnou ekonomikou a prečo je podľa nej stále rozumné staviť na americké aktíva. To je napokon presne účelom takejto investičnej analýzy.

Čínska odpoveď sa však zaoberá inou otázkou. Nepýta sa, či Amerika zajtra padne. Pýta sa, či sa svet už nezačal meniť tak, že americká prevaha prestáva byť samozrejmosťou.

Obe strany pracujú takmer s rovnakými údajmi. Líšia sa predovšetkým v tom, aký príbeh z nich skladajú, a dospievajú k odlišným záverom.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanoviská Epoch Times.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK