Štvrtok 25. júna, 2026
(Zľava) Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v Európskom parlamente vo francúzskom Štrasburgu, 21. január 2026 (Foto: Frederick Florin / AFP via Getty Images)

Mediálne „boje“ o to, kto povedie diplomaciu Európskej únie (Komentár)

Ako sa vedie vojna v Bruseli: jeden zaujímavý príbeh o mediálnom obraze, zahraničnej politike a Kallasovej.

11. júna sa v európskych médiách objavil príbeh, ktorý na prvý pohľad pôsobil ako prelomová správa o kríze európskej diplomacie.

Anglický denník Financial Times informoval, že Francúzsko a Nemecko pripravujú radikálnu reformu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS), inštitúcie, ktorá funguje ako diplomatický zbor Európskej únie, a že členské štáty zvažujú obmedzenie právomocí jej šéfky Kaji Kallasovej alebo dokonca rozobratie celej štruktúry. Anonymní diplomati hovorili o „dysfunkcii“, o tom, že EEAS nefunguje tak, ako by v dnešnom svete mala, a o reálnej diskusii o jej budúcnosti.

Lenže ešte v ten istý deň, len niekoľko hodín po Financial Times, zverejnila agentúra Reuters správu o rovnakom francúzskom dokumente, akurát s takmer opačným vyznením.

Zatiaľ čo Financial Times zdôraznili scenáre, ktoré by viedli k oslabeniu EEAS a Kallasovej, Reuters sa sústredili na tretí variant francúzskeho návrhu, ktorý by Kallasovú naopak výrazne posilnil. Stala by sa prvou výkonnou viceprezidentkou Komisie s dohľadom nielen nad zahraničnou politikou, ale tiež nad obchodom a ekonomickým rozvojom. Rovnaký dokument, rovnaký deň, avšak úplne odlišný príbeh.

A potom prišlo Politico s detailom, ktorý je možno najzaujímavejší z celej kauzy. Francúzsky dokument vraj nebol schválený ministrom zahraničných vecí Jeanom-Noëlom Barrotom ani jeho najbližším okolím. Nešlo vraj o oficiálnu francúzsku pozíciu. Bol to „len“ interný pracovný materiál na úradníckej úrovni.

Niekto ho však dostal k novinárom a niekto rozhodol, ktoré časti budú zdôrazňované. To je moment, keď prestáva byť zaujímavý samotný dokument a začína byť zaujímavé jeho šírenie.

Francúzsky materiál obsahoval tri varianty. Prvá predpokladá presun zahraničnopolitických kompetencií pod Európsku komisiu a uvoľnenie kontroly EEAS nad viac ako 140 misiami, ktoré EÚ prevádzkuje po celom svete. Druhá možnosť je presun funkcií EEAS späť pod členské štáty a Radu EÚ. Tretia varianta zas výrazne posilňuje Kallasovú ako prvú výkonnú viceprezidentku Komisie.

Financial Times postavili príbeh na prvých dvoch. Reuters na tretej. A práve tu začína skutočný bruselský príbeh.

Za debatou o reforme EEAS sa skrýva dlhodobý mocenský spor, ktorého hlavnou protagonistkou (na opačnej strane ako Kallasová) je Ursula von der Leyenová. Tá už niekoľko rokov buduje to, čomu sama hovorí „geopolitická Komisia“ a systematicky rozširuje vplyv Komisie do oblastí, ktoré boli tradične doménou diplomatickej služby alebo členských štátov.

Sama prevzala vedúcu úlohu pri koordinácii reakcie na vojnu na Ukrajine. Presadila vznik prvého komisára pre obranu. Usilovala sa o zriadenie vlastnej spravodajskej jednotky, voči čomu sa Kallasová bránila, pretože ekvivalentná štruktúra už v EEAS existuje a presunom by prešla pod Komisiu. Von der Leyenová v tomto súperení opakovane víťazí, má štrukturálnu výhodu v podobe rozpočtu, byrokratickej kapacity a ako naznačujú bruselskí korešpondenti už dlhšiu dobu, priame línie k Financial Times.

To neznamená, že s istotou vieme, kto dokument novinárom poskytol s inštrukciami, čo zdôrazňovať. Mohla to byť Komisia. Mohla to byť niektorá členská krajina. Mohli to byť odporcovia EEAS alebo naopak podporovatelia EEAS, ktorí chceli vyvolať obrannú reakciu. Verejne dostupné informácie neumožňujú definitívne určiť pôvodcu. Umožňujú však položiť si otázku, ktorá je v Bruseli vždy najrelevantnejšou – kto z toho, ako bol príbeh odprezentovaný, profitoval najviac?

Varianty jedna a dva, ktoré Financial Times zdôraznili, vedú k oslabeniu alebo úplnému zrušeniu EEAS. Tretia varianta – teda tá, ktorú Financial Times v podstate odignorovali a Reuters naopak vyzdvihli – by naopak Kallasovú výrazne posilnila na úkor Komisie. Ak bol únik informácií zámerný a cielený, potom výber spôsobu, akým médiá správu zarámovali, hovorí sám za seba.

Stefan Lehne, bývalý únijný diplomat a analytik Carnegie Europe, ktorého Financial Times v článku citovali, zhrnul situáciu vecne. Výsledky zahraničnej politiky EÚ za posledných päť rokov jednoducho nezodpovedajú očakávaniam. To je reálny problém, ktorý existuje nezávisle od mocenského súperenia. Kallasová na neho reagovala spôsobom, ktorý bol súčasne právnický aj politický. Piatim tisícom zamestnancov EEAS v emaili napísala, že úlohy inštitúcií sú jasne zakotvené v zmluvách a že tento rámec zostáva nezmenený.

Avšak Politico vzápätí upozornilo na podstatný háčik: organizáciu a fungovanie EEAS možno v mnohých ohľadoch meniť rozhodnutím členských štátov, bez toho, aby bolo potrebné otvárať európske zmluvy. Ochrana nie je taká absolútna, ako by sa mohlo zdať.

Nakoniec prispela aj Moskva. Poradca ruského prezidenta Kirill Dmitrijev situáciu okomentoval konštatovaním, že sa Kallasovej „podarilo nahnevať všetkých“. Je to pozoruhodná ukážka toho, ako môže jeden dobre načasovaný únik vytvoriť naratív rezonujúci naprieč veľmi odlišnými mediálnymi prostrediami od londýnskeho finančného denníka až po moskovskú štátnu televíziu.

Hlavnou otázkou celej aféry preto nie je budúcnosť EEAS. Hlavnou otázkou je, ako sa z neschváleného interného pracovného dokumentu počas niekoľkých hodín stal celoeurópsky politický príbeh formujúci vnímanie jednej z kľúčových osobností zahraničnej politiky EÚ. To už nie je diplomacia. To je boj o agendu, a ten sa dnes v Bruseli vedie predovšetkým prostredníctvom riadených únikov, anonymných brífingov a médií, ktoré rozhodujú o tom, ktorá verzia príbehu sa dostane na verejnosť ako prvá.

Každopádne možno povedať, že Kallasová je pod ťažkou paľbou a Dmitrijev nie je až tak mimo. Zo strany hlavných centier a úradníkov EÚ existuje dlhodobá kritika, že európska diplomacia je príliš pomalá a inštitucionálne nefunkčná. Podľa čítania Politica by sa dalo povedať, že ide o varovanie pre Kaju Kallasovú. Tá síce uviedla, že diskusiu o reforme víta, no ja jej veľmi neverím.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.

Prečítajte si aj