Svet » EÚ

Tajná služba EÚ: akú má štruktúru a aké sú jej právomoci?

Má Európska únia vlastnú nadnárodnú tajnú službu? Áno, má: ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS). Oficiálne nevykonáva spravodajské operácie, ale má prístup k informáciám spravodajských služieb jednotlivých krajín Únie. Na jej čele stojí člen Európskej komisie, ktorý zastáva dvojitú funkciu podpredsedu EK a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Túto funkciu v súčasnosti zastáva estónska politička a diplomatka Kaja Kallasová. Pozrime sa na spletitý „labyrint“ jej tajných služieb.

Oficiálne deklarovaným poslaním Kallasovej je okrem iného „posilnenie bezpečnosti a obrany Európy tým, že sa zabezpečí, aby Európa stála pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné, a koordinácia práce na vybudovaní skutočnej Európskej obrannej únie“ alebo „pomoc s prácou na zabezpečenie toho, aby EÚ mohla flexibilne reagovať na nové hrozby vrátane kybernetických a hybridných útokov“.

Tajná služba, ktorú Kallasová fakticky riadi z vrcholu svojej hierarchie, zahŕňa „civilnú“ tajnú službu EÚ (Spravodajské a situačné centrum EÚ – EU INTCEN) a od roku 2007 aj „vojenskú“ tajnú službu (Vojenský štáb Európskej únie – EUMS). Civilná a vojenská služba sa spoločne združujú do takzvaného Single Intelligence Analysis Capacity (SIAC). Civilné aj vojenské spravodajské služby EÚ spolupracujú so Satelitným centrom Európskej únie (EU SatCen), ktoré im poskytuje satelitné snímky a analýzy.

Tieto tajné služby EÚ nemajú vykonávať vlastnú spravodajskú činnosť, ale vypracúvať analýzy na základe informácií získaných od spravodajských a bezpečnostných služieb členských štátov EÚ.

Spravodajské a situačné centrum EÚ vedie Daniel Markić, bývalý zamestnanec chorvátskej tajnej služby. Služba vytvára nasledujúce produkty:

• spravodajské hodnotenie: dlhodobé strategické dokumenty, založené predovšetkým na spravodajských informáciách,
• správy: sledovanie krízovej situácie alebo udalosti, prípadne tematický dokument zameraný na konkrétnu aktuálnu tému,
• správy zamerané na aktuálne dôležité udalosti s krátkou analýzou založenou na spravodajských informáciách,
• hodnotenie hrozieb zameraných na riziká pre personál EÚ v danej krajine.

Vojenský štáb Európskej únie vedie holandský generálporučík Michiel van der Laan a jeho úlohou je okrem iného „poskytovať včasné varovanie, hodnotenie situácie a strategické plánovanie“.

EUMS opisuje svoju činnosť nasledovne: „Armáda môže byť nasadená v celej škále činností súvisiacich s prevenciou, reakciou a riadením kríz, od podpory humanitárnej pomoci, civilnej ochrany, reformy bezpečnostného sektora, stabilizácie a evakuácie občanov až po zložitejšie vojenské operácie, ako je udržiavanie mieru a presadzovanie mieru. Posilňujeme diplomatický vplyv EÚ, pretože spoločne s členskými štátmi zabezpečujeme, aby EÚ mohla konať vojensky.“

Reakcia na hybridné hrozby

Súčasťou spoločnej iniciatívy civilnej a vojenskej služby (SIAC) je od roku 2016 jednotka s názvom Hybrid Fusion Cell. V odporúčaní EK 2017/1584 sa uvádza, že spadá pod vedenie civilnej tajnej služby, ale má aj stále obsadenie člena vojenskej tajnej služby, ktorý zabezpečuje spoluprácu s vojenským spravodajstvom.

Hybridné hrozby predstavujú hrozbu pre demokraciu a slobodu v EÚ, hrozbu zahraničného ovplyvňovania volieb a podobne. V procese hodnotenia môžu teda tajné služby v celej Európskej únii poskytovať informácie a informovať členské štáty o zistených „hybridných hrozbách“.

Tím rýchlej reakcie na hybridné hrozby

Okrem štruktúr týchto tajných služieb využívajú ich informácie aj vlády jednotlivých štátov. Ministri jednotlivých štátov Únie sa združujú v takzvanej Rade Európskej únie, ktorá v máji 2024 zriadila tím rýchlej reakcie na hybridné hrozby (HRRT).

V októbri 2024 sa konalo cvičenie EÚ Integrated Resolve 2024, ktoré testovalo rozhodovacie procesy pri nasadení HRRT. V novembri 2024 Rada EÚ schválila oficiálne usmernenia, ktoré stanovujú rámec nasadenia tímov rýchlej reakcie na hybridné hrozby.

Z tlačovej správy Európskej komisie vyplýva, že v júni 2025 Moldavsko (kandidátska krajina EÚ) zorganizovalo v Kišiňove simuláciu digitálnych hybridných hrozieb v spolupráci s HRRT, na ktorej sa zúčastnili „zástupcovia spoločností Google, Meta a TikTok spolu s moldavskými orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti, overovateľmi faktov, nezávislými médiami a medzinárodnými partnermi“. Podľa správy malo toto cvičenie slúžiť ako príprava na september 2025, keď sa v Moldavskej republike budú konať parlamentné voľby.

Moldavsko nie je členom Európskej únie, o vstup do Únie požiadalo v júni 2024. Tímy HRRT a EEAS poskytujú podľa vymedzenia svojich činností pomoc aj „partnerom“ Únie a v Moldavsku pôsobili na žiadosť moldavskej vlády. Očakáva sa, že septembrové voľby budú pod silným tlakom zo zahraničia, pretože budú rozhodujúce pre ďalšie smerovanie krajiny.

Politický a bezpečnostný výbor (Coreper II) schválil nasadenie HRRT aj 11. júla tohto roka. Podrobnejšie informácie o schválení tohto dokumentu a jeho kontexte nie sú verejne dostupné a nie je známe, v ktorej členskej krajine Európskej únie mal tím zasiahnuť.

Podrobnejšie informácie sa údajne pokúšal zistiť český publicista a bývalý politik Robert Kotzian. „Úrad Rady EÚ však odmietol poskytnúť dokument s informáciami, v ktorom štáte a prečo HRRT zasahuje. Ako dôvod uviedol: v prípade tohto štátu ide o citlivú informáciu a mohlo by to vážne ohroziť členov HRRT,“ píše Kotzian a pýta sa: „Ak by zverejnenie názvu štátu, v ktorom bol HRRT nasadený, vážne ohrozilo bezpečnosť členov HRRT, čo tam vlastne robia? Kde všade zasahujú a čoho sa majú báť?“

Kotzian naznačuje, že HRRT by mohlo na žiadosť vlád jednotlivých štátov zasahovať počas miestnych volieb, a zamýšľa sa nad tým, „v čí prospech“ bude tím pôsobiť.

Organizačná štruktúra EEAS

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK