Domov, Životné prostredie

Taraba verzus vedci a ochranári: spor o zonáciu Polonín a staré lesy

Verejná polemika o zonácii štyroch národných parkov sa vyostruje. Ochranári kritizujú najmä návrh pre Národný park Poloniny, ktorý označujú za najhoršie pripravený a varujú pred tým, že môže ohroziť čerpanie európskych financií z plánu obnovy. Do verejnej diskusie vstúpili aj vedci zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského, ktorí navrhujú revíziu zonácie. Minister životného prostredia Taraba však výhrady odmieta a za návrhmi si stojí. Podľa neho sa v skutočnosti plocha lesov na Slovensku každý rok zvyšuje.

Problematika zonácie národných parkov

Ministerstvo životného prostredia pripravuje predloženie vláde návrhy zonácií štyroch národných parkov – Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra a Národný park Poloniny. 

Do 31. marca mal vládny kabinet schváliť zonácie (priestorové diferenciácie krajiny) štyroch národných parkov, ktoré sú podmienkou pre získanie ôsmej platby z plánu obnovy vo výške 735 miliónov eur. Neskôr sa termín posunul na 29. apríla, aktuálne aj po dohode s Európskou komisiou sa oddialil na neskôr (august). 

Podľa ochranárskych zoskupení je najproblematickejším návrh pre Národný park Poloniny. Do verejnej diskusie vstúpili aj vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorí prišli s vlastným návrhom zonácie.

Spor o staré lesy

Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) na sociálnej sieti kritizoval návrh SAV zaradiť do najprísnejšie chránenej A zóny aj tzv. staré lesy. Podľa jeho slov medzi staré lesy zaradili oblasti, kde pred 40 rokmi lesy neexistovali. 

„Predstavte si, že prišli s koncepciou takzvaných starých lesov, že na Slovensku máme do najprísnejšej zóny ochrany zaradiť staré lesy; to sú lesy, ktoré majú 120 a viac rokov, niekto hovorí, že 140 a viac rokov. Zahrnuli to tam a poslali to aj na Európsku komisiu,“ komentoval 13. apríla vo videu.

Vo videu ukazoval fotografie daných lokalít z roku 1982, kde sa podľa neho nenachádzali žiadne lesy, ale iba lúky. Vedcov označil za aktivistov.

„Nie každý aktivista je aj vedec. Takto chcú ľuďom zaberať pozemky, zakazovať im vstup na ne a navyše aby to všetko ešte platil 100 miliónmi štát z rozpočtu, namiesto budovania ciest a nemocníc,“ napísal v príspevku.

Taraba naznačil, že týmto spôsobom sa môžu snažiť zhodnotiť pozemky v Národnom parku Poloniny ľudia, ktorí ich majú vo vlastníctve.

„Ak by sme prijali toto členenie, tak by sme siahli na pozemky, ktoré následne by mali právo byť kompenzované zo štátneho rozpočtu. Keby to ministerstvo životného prostredia dalo zapracovať, tak nároky na štátny rozpočet pre vlastníkov tých pozemkov by sa vyšplhali až takmer na 100 miliónov eur ročne,“ zhodnotil minister.

SAV obhajuje metodiku pri určovaní starých lesov

Vedci zo SAV a Univerzity Komenského v Bratislave na druhej strane tvrdia, že návrhy ministerstva životného prostredia nerešpektujú odborné dáta ani legislatívu a zvýhodňujú rozvojové a podnikateľské záujmy na úkor ochrany prírody.

Vedúci vedecký pracovník Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV Jozef Šibík v relácii Braňo Závodský naživo 6. mája odmietol tvrdenia ministra Tarabu o „falošných starých lesoch“ a zdôraznil, že vedci pracujú na základe dát, metodiky a ekologických kritérií. 

„Navrhovali sme lokality, ktoré boli nejakým spôsobom odôvodniteľné. Niektoré boli aj staré pasienkové lesy, ktoré naozaj v minulosti mohli byť aj vypásané, ale spĺňajú tie kritériá – vek, istá štruktúra porastu, prítomnosť bioindikačných druhov, atď. Takže je to veľmi komplexný problém,“ vysvetľoval biológ.

Podľa jeho slov majú staré lesy význam pre zadržiavanie vody, ochranu biodiverzity a stabilitu krajiny. 

„Už teraz sú v podstate štúdie, v ktorých sa z hľadiska prírodných katastrof ukazuje, že to sú najväčšie výdaje našich poisťovní a ľudia si to neuvedomujú, že my nechránime prírodu pre prírodu, my ju chránime pre človeka, aby sme nejakým spôsobom eliminovali alebo zredukovali náklady, ktoré máme pri odstraňovaní takýchto napríklad prírodných katastrof,“ uviedol

Šibík tiež kritizoval návrhy rozširovania rozvojových zón D v národných parkoch do území s chránenými biotopmi. Zóna D predstavuje najmenej chránenú kategóriu v zonácii národných parkov a má byť určená najmä na už zastavané alebo výrazne pozmenené územia (napríklad existujúce lyžiarske strediská, dediny a infraštruktúru).

Podľa neho sa však tieto zóny umelo rozširujú aj do oblastí s chránenými biotopmi (vzácne prírodné spoločenstvá ako staré lesy, vysokohorské lúky či mokrade, ktoré majú európsky význam). Skonštatoval, že tento krok môže viesť k súdnym sporom, porušeniu európskej legislatívy a ohrozeniu financií z plánu obnovy.

Dodal, že vedci nie sú proti turizmu ani rozvoju regiónov, ale presadzujú tzv. „mäkký“ cestovný ruch a dôsledné posudzovanie projektov podľa environmentálnych dát. 

„To znamená, ak ja tam mám nejaký biznis, musím ho tam realizovať s ohľadom na životné prostredie, lebo ono mi stabilizuje ten systém. My si musíme uvedomiť, že zonácia sa robí v rámci plánu obnovy v podstate s cieľom dosiahnutia nejakého míľnika,“ priblížil vedúci vedecký pracovník.

Vedci navrhujú ponechať citlivé územia vo vyšších stupňoch ochrany a tvrdia, že ich alternatívny návrh zonácie je možné dokončiť rýchlo a bez výrazných ekonomických dopadov.

Šibík tiež rozporoval tvrdenia ministra Tarabu o možných nákladoch takmer 100 miliónov eur ročne. Tvrdí, že reálne kompenzácie pre vlastníkov by boli výrazne nižšie. 

Ochranári varujú pred ohrozením zdrojov pitnej vody

K fotografiám, ktoré ukázal minister Taraba, sa vyjadrili aj ochranári z organizácie Aevis. Podľa nich predložené zábery, ktoré mali spochybniť ochranu starých lesov v Národnom parku Poloniny, nezachytávajú lokality označené vedcami za staré lesy, ale najmä opustené územia bývalých obcí vysídlených v 80. rokoch kvôli výstavbe Vodárenskej nádrže Starina. 

„Tieto lokality sú dlhodobo súčasťou pásiem hygienickej ochrany zdroja pitnej vody, nie sú určené na trvalé využívanie človekom a hospodárske aktivity v nich sú limitované. Už takmer 30 rokov sú súčasťou Národného parku Poloniny a zároveň sú zaradené medzi územia európskeho významu. Ich ekologická hodnota a biodiverzita sa vďaka dlhodobej ochrane kontinuálne zvyšuje,“ upozornil 29. apríla Rastislav Mičaník, riaditeľ organizácie Aevis s tým, že ministerstvo chce v týchto územiach paradoxne ochranu znížiť.

Ministerstvo životného prostredia navrhuje v okolí nádrže Starina výrazné zníženie ochrany približne na 1700 hektároch. Pritom ide o jeden z najväčších zdrojov pitnej vody na východnom Slovensku. 

„To nie je studňa. Jednoducho Starina zbiera z povrchových odtokov vodu. A tak akékoľvek zhoršenie kvality ochrany okolia Stariny so sebou prináša riziká,“ zdôraznil primátor Prešova František Oľha (ŠANCA). Zároveň upozornil, že zmeny zonácie môžu priniesť aj väčšie používanie chemických látok, či pesticídov. 

Taraba: Plocha lesov sa u nás neustále zvyšuje

Minister Taraba obhajuje pripravované zonácie národných parkov s tým, že vznikajú po rokovaniach s množstvom vlastníkov, pričom úplná zhoda podľa neho nebude nikdy možná. 

„Okolo Stariny vás môžem ubezpečiť, že to, čo zostane, je prísne hygienické pásmo,“ povedal šéf envirorezortu.

Ochranári však upozorňujú, že veľká časť územia patrí štátu a nachádza sa tam viac než 200 čiernych stavieb. Zmiernenie ochrany by podľa nich mohlo viesť k ich legalizácii a väčšiemu hospodárskemu využívaniu oblasti. 

Organizácia Aevis uvádza, že podľa návrhu ministerstva by v strategickom povodí Stariny zostalo prísne chránených iba 6 % územia, zatiaľ čo väčšina by patrila do menej chránených zón C a D. Označuje to za ohrozenie prírody aj významného zdroja pitnej vody.

„Na zlú zonáciu Polonín už neupozorňujú len ochranári, ale aj vedci. Experti zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského na základe odborných dát a analytických výstupov identifikovali v Poloninách približne 777 hektárov starých lesov, ktoré by mali byť zaradené do najvyšších stupňov ochrany. Ministerstvo však ich návrhy ignoruje,“ uzavrel Mičaník.

Podľa ochranárov bude prísne chránených len približne 25 % územia, pričom na väčšine územia bude povolená ťažba dreva a ľudské zásahy. „Táto zonácia Polonín je v rozpore so zákonom, pretože zákon požaduje v prísne chránených zónach minimálne 75 % územia národného parku,“ povedal Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Minister Taraba však tvrdenia ochranárskych organizácií dlhodobo odmieta. Podľa neho sa v skutočnosti plocha lesov na Slovensku každý rok zvyšuje.

„V roku 1927 bolo 23 % územia Slovenska lesov, ale dnes je to 43 %. Takže toto je taký aktivistický hoax, ktorý tvrdí, že na Slovensku si tu drancujeme, neviem, akým spôsobom, lesy,“ povedal v marcovom rozhovore pre TV JOJ.

Okrem toho odkázal na štúdiu OECD, podľa ktorej sú slovenské lesy prestarnuté a zachytávajú čoraz menej CO2.

Vláda by mala o zonáciách národných parkov rozhodovať už v najbližších mesiacoch. Schválenie zonácií patrí medzi podmienky na získanie ďalšej platby z plánu obnovy.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK