Zaujímavosti » História

Rumuni počas 2. sv. vojny oslobodili tretinu Slovenska. Obetovali 20-tisíc vojakov

8. mája si pripomíname výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Na Slovensku je tento deň štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja pod názvom Deň víťazstva nad fašizmom.

Na celoslovenských oslavách 8. alebo 9. mája (Slavín v Bratislave, Dukla atď.) sa venuje pozornosť najmä padlým sovietskym vojakom, 1. československému armádnemu zboru a partizánom. V mestách sú po nich pomenované ulice, na ich počesť stoja na námestiach pomníky.

Avšak úplne sa zabúda na ďalšiu silu, ktorá oslobodila približne 30 – 40 % územia Slovenska so stratami okolo 20-tisíc vojakov. Je to rumunská kráľovská armáda. Napriek svojmu prínosu a obetiam zostáva dodnes v tieni.

Úloha rumunských vojakov bola v komunistickom období zamlčovaná v prospech jedinej osloboditeľskej Červenej armády. Po roku 1989 sa postupne pripomína (napr. pamätníky, historické práce Vojenského historického ústavu), no stále väčšina Slovákov nepozná jej reálny význam a rozsah jej pôsobenia.

Rumuni pod velením generálov Vasile Atanasiu a Nicolae Dăscălescu v celom Československu oslobodili vyše 1700 obcí a miest, pričom dokopy padlo 66-tisíc rumunských vojakov, teda približne každý štvrtý.

Od Hitlera k spojencom

Po 1. svetovej vojne sa Rumunsko radilo medzi veľkých víťazov – získalo Transylvániu, Besarábiu, Bukovinu a južnú Dobrudžu. Po vypuknutí novej vojny sa však ocitlo v ťažkej situácii. V roku 1940 muselo Hitlerovým tlakom odstúpiť severnú Transylvániu Maďarsku, Besarábiu a Bukovinu Sovietskemu zväzu a južnú Dobrudžu Bulharsku. Stratilo tým asi tretinu územia a milióny obyvateľov.

Kráľ Karol II. abdikoval a na trón nastúpil jeho 19-ročný syn Michal I. V skutočnosti však moc držal v rukách generál Ion Antonescu známy ako „conducător“, teda vodca.

Antonescu sa rozhodol prikloniť k Nemecku, aby získal späť stratené územia (najmä Transylvániu). Rumunsko sa v novembri 1940 pripojilo k Paktu troch veľmocí (Nemecko – Taliansko – Japonsko) a stalo sa jedným z najlojálnejších spojencov Hitlera.

22. júna 1941 sa Rumunsko spolu s Nemeckom zapojilo do útoku na Sovietsky zväz (Operácia Barbarossa). Rumunská armáda bola druhou najväčšou na východnom fronte. Bojovala najmä v Besarábii, na Ukrajine, na Kryme a pri Stalingrade.

Po tom čo sovieti prešli do protiútoku, začala byť situácia pre Rumunov kritická. V lete 1944 stála Červená armáda pri ich hraniciach. Vtedy 22-ročný kráľ Michal I. pozval Antonesca do kráľovského paláca v Bukurešti a vyzval ho, aby odstúpil z vedenia krajiny. Po odmietnutí Antonesca zatkli. 25. augusta 1944 Rumunsko okamžite vyhlásilo vojnu Nemecku.

Príchod na Slovensko

Po prevrate rumunská kráľovská armáda rozpútala boje proti Nemecku a jeho spojencovi Maďarsku. Rumunské jednotky najprv bojovali v Transylvánii, Maďarsku (Debrecín, Budapešť) a od decembra 1944 prenikali na Slovensko.

Prvý rumunský útvar (90. peší pluk) vstúpil na naše územie 18. decembra 1944 pri obci Buzica. Na Slovensku pôsobila najmä 1. a 4. rumunská armáda (spolu okolo 240–260-tisíc vojakov, 16 divízií, letecký zbor a tankový pluk).

Jednotky 4. rumunskej armády (generál Dăscălescu) prenikli v oblasti Turňa nad Bodvou / Moldava nad Bodvou. 1. rumunská armáda (generál Atanasiu) vstúpila na Slovensko koncom decembra / začiatkom januára 1945 juhozápadne od Lučenca.

Rumunské operácie pokračovali severozápadným smerom. Boli nasadení v mimoriadne náročných horských úsekoch na strednom Slovensku, kde sovietske velenie využilo ich skúsenosti s horským terénom (hlavné údery Červenej armády išli cez roviny v Poľsku a Maďarsku). 

Rumuni boli na našom území podriadení sovietskym silám, napriek tomu, že velenie kráľovskej armády bolo antikomunistické a skôr profrancúzske.

Kľúčové operácie a oslobodené oblasti

Západokarpatská operácia (január – február 1945) 

Rumunské jednotky bojovali v oblastiach Rimavskej Soboty, Lučenca a Levíc. Nasadili desiatky tisíc vojakov. Boje počas zimy boli ťažké s vysokými stratami. 

Boj o stredné Slovensko (marec 1945)

25. marca 1945 bola oslobodená Banská Bystrica – centrum Slovenského národného povstania. Rumunské jednotky (najmä pešie a jazdecké divízie) útočili hlavne z južného a juhozápadného smeru a výrazne prispeli k prelomeniu nemeckej obrany. Oslobodili aj Zvolen, Brezno, Kremnicu, Martin, Trenčín, Prievidzu a ďalšie mestá.

Bratislavsko-brnianska ofenzíva (25. marca – 5. mája 1945) 

Hlavná operácia, v ktorej Rumuni tvorili významnú súčasť frontu. Oslobodili veľkú časť západného a južného Slovenska (Piešťany, Nové Zámky, Galanta atď.). Rumunský 2. kráľovský tankový pluk sa podieľal na bojoch pri Galante, Bratislave a Devínskej Novej Vsi.

Rumunská armáda postupovala najmä pozdĺž Dunaja a neskôr Váhu a Moravy až do Pražskej operácie (máj 1945), kde bojovala pred Prahou.

Straty a obete

V bojoch počas 2. svetovej vojny na Slovensku zahynulo približne 63-tisíc Sovietov, 20-tisíc Rumunov, 4000 členov Československého armádneho zboru, 42-tisíc Nemcov a asi 2,5-tisíc Maďarov.

Najväčší rumunský vojenský cintorín sa nachádza vo Zvolene (vyše 10-tisíc hrobov). Ide o jeden z najväčších rumunských cintorínov mimo Rumunska. Ďalšie sú v Starej Turej a Trenčianskej Teplej.

Rumunsko nás už viackrát podržalo

Počas 2. svetovej vojny to nebolo po prvýkrát, keď Rumuni stáli pri Slovensku. Už v roku 1919, počas existencie Slovenskej republiky rád, sa rumunské kráľovské jednotky zapojili do bojov proti maďarským boľševikom, čím výrazne pomohli stabilizovať situáciu na južnom Slovensku a potlačiť násilné rozširovanie boľševizmu. 

Rovnako tak v auguste 1968 sa Rumunsko jednoznačne odmietlo zúčastniť na okupácii Československa – ako jediná krajina Varšavskej zmluvy (okrem Albánska) – a inváziu verejne odsúdilo.

Slovensko na druhej strane v roku 2005 ako prvý členský štát Európskej únie ratifikovalo prístupovú zmluvu a tým podporilo vstup Rumunska do EÚ 1. januára 2007.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK