Streda 13. mája, 2026
Umelecké stvárnenie modrého splnu (The Epoch Times/Shutterstock/astronightskies/SusaZoom)

Dva splny v máji: kvetinový mesiac doplní vzácny modrý mikromesiac

Prvý spln, ktorý nastane 1. mája, bude takzvaný kvetinový mesiac, pomenovaný na počesť rozkvitnutých kvetov typických pre tento jarný mesiac. Môžete ho spozorovať v súhvezdí Váh v blízkosti jasnej červenooranžovej hviezdy Antares. Druhý spln nastane 31. mája. K druhému splnu v jednom mesiaci dochádza len vtedy, ak jeden pripadne na úplný začiatok mesiaca a druhý na jeho koniec. Práve ten sa tradične označuje ako „modrý mesiac“ – a nezažijeme ho každý rok. Objaví sa v súhvezdí Škorpióna.

Prívlastok „modrý mesiac“ nevznikol preto, že by bol modrý: označuje jednoducho druhý spln v mesiaci. Vďaka tejto zvláštnosti vzniklo anglické príslovie „once in a blue moon“, teda „raz za uhorský rok“, ktoré – podobne ako výraz „až naprší a uschne“ – označuje niečo veľmi vzácne alebo takmer nemožné. Z astronomického hľadiska však nejde o mimoriadne vzácny jav – objavuje sa približne raz za dva a pol až tri roky.

Fotografia Mesiaca v splne upravená tak, aby mal modrastý odtieň (Shutterstock/Ade Yayan Sofyan)

Čo je mikrospln?

Tento spln bude ešte zaujímavejší, pretože pôjde o mikrospln. Môže byť až o 7 % menší a približne o 15 % menej jasný ako bežný spln, pretože sa bude nachádzať ďalej od Zeme ako zvyčajne. Dôvodom je skutočnosť, že obežná dráha Mesiaca nemá tvar dokonalého kruhu, ale elipsy, takže sa Mesiac môže nachádzať bližšie alebo ďalej v závislosti od svojej polohy na obežnej dráhe.

31. mája 2026 nastane mikrospln, keď sa Mesiac môže zdať o 7 % menší a o 15 % menej jasný ako pri bežnom splne (Shutterstock/SKY Stock)

Dňa 31. mája sa spln ocitne veľmi blízko svojho najvzdialenejšieho bodu od Zeme, takzvaného apogea, ktoré dosiahne 1. júna. Každý spln v blízkosti apogea sa označuje ako mikrospln, zatiaľ čo spln v blízkosti najbližšieho bodu k Zemi, teda perigea, sa nazýva superpln. Ani jeden z týchto javov nie je mimoriadne vzácny, vyskytujú sa približne dvakrát až trikrát ročne.

Hoci je rozdiel vo veľkosti mikrosplnu voľným okom takmer nepostrehnuteľný, tento úkaz napriek tomu stojí za pozorovanie. Nezvyčajný druhý spln v jednom mesiaci sa predsa neobjavuje každý deň.

„Kvetinový“ mesiac

Striedanie ročných období sa prejavuje v pomenovaniach splnov v lunárnych kalendároch mnohých kultúr, ktoré siahajú až do koloniálnych čias a k pôvodným obyvateľom Ameriky. Označenie „mesiac kvetov“ zaznamenal už prieskumník Jonathan Carver vo svojom diele z roku 1798 Travels Through the Interior Parts of North America, in the Years 1766, 1767, and 1768. Počas svojich výprav do oblasti Veľkých jazier a horného toku Mississippi nadviazal kontakt s kmeňom Dakota a zaznamenával ich kultúrne tradície vrátane tradičných označení splnov.

Jarné kvety, napríklad tulipány, rozkvitajú v máji (Shutterstock/ORebrik)

Aj európske, ázijské a iné kultúry po celom svete mali vo svojich kalendároch vlastné pomenovania.

Napríklad kmene Apačov sa pri pohľade na prebúdzajúcu sa krajinu zhodli na označení „obdobie, keď listy zozelenajú“. Čoktovia zase hovorili o „morušovom mesiaci“ podľa ovocných stromov, ktoré im poskytovali potravu aj drevo na výrobu loveckých lukov. Európania ho volali „mliečny mesiac“ alebo „zajačí mesiac“.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj