Skrytý arzenál kryptomien iránskeho režimu (Komentár)
V roku 2025 dosiahol iránsky kryptomenový ekosystém hodnotu viac ako 7,78 miliardy dolárov, tvrdia údaje spoločnosti Chainalysis. Uprostred hospodárskeho kolapsu a geopolitických otrasov ide v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o výrazný nárast.
Pre bežných Iráncov – približne každého šiesteho obyvateľa – sa kryptomeny stali životne dôležitým záchranným lanom. Vzhľadom na neustále znehodnocovanie rialu (od roku 2018 pokles o takmer 90 %), chronickú infláciu na úrovni 40 až 50 % a časté výpadky elektriny či internetu počas protestov sa ľudia obracali na Bitcoin a stabilné kryptomeny, ktoré sú naviazané na americký dolár (USDT) v sieti Tron. Hromadné výbery bitcoinov sa často zhodovali s domácimi nepokojmi a regionálnymi konfliktami.
Tento alternatívny finančný systém sa však zároveň stal mocným nástrojom pre štát. Islamské revolučné gardy (IRGC) postupne posilňovali svoj vplyv na tok kryptomien v Iráne. Adresy spojené s IRGC prijali v roku 2025 viac ako 3 miliardy dolárov – čo je nárast oproti 2 miliardám dolárov v roku 2024 – pričom ich podiel vzrástol na viac ako 50 % celkového prílevu kryptomien do Iránu. Tieto údaje predstavujú konzervatívne dolné hranice založené iba na identifikovaných a sankcionovaných peňaženkách.
Režim a jeho zástupné štruktúry využívali tieto prostriedky na uľahčenie nelegálneho predaja ropy, na obstarávanie tovaru dvojakého použitia pre raketové a dronové programy, na financovanie regionálnych milícií, ako sú Hizballáh, Hamas a Hútíovia, a na udržiavanie operácií zameraných na obchádzanie sankcií. USDT v sieti Tron (USDT-TRC20) sa stal preferovaným kanálom vďaka svojej rýchlosti, likvidite a relatívnej odolnosti. Iránske ministerstvo obrany dokonca začalo otvorene ponúkať, že za vývoz zbraní bude prijímať kryptomeny.
Tento dvojaký charakter kryptomien nadväzuje na históriu siete Tor, anonymizačnej siete pôvodne vyvinutej americkými spravodajskými agentúrami na ochranu špiónov a informátorov. Sieť Tor, navrhnutá na bezpečnú komunikáciu, dnes slúži nielen legitímnym snahám o ochranu súkromia a disidentom v represívnych režimoch, ale aj rozsiahlym kriminálnym ekosystémom na Dark webe. Rovnako ako v prípade Toru platí aj tu, že tie isté technické vlastnosti – ako decentralizácia, používanie pseudonymov, prevody bez hraníc a odolnosť voči cenzúre z jedného miesta –, ktoré pomáhajú bežným ľuďom uniknúť tyranii, umožňujú aj režimom a zlým aktérom obchádzať zodpovednosť.
Proces verejného obstarávania a pranie špinavých peňazí
Akonáhle sa výnosy z ropy alebo iné príjmy režimu dostali do kryptosystému, prešli sofistikovaným medzinárodným kanálom určeným na premenu finančných prostriedkov na vojenské účely. Iránska ropa – nakupovaná predovšetkým čínskymi rafinériami typu „teapot“ – bola prepravovaná tankermi tieňovej flotily a platby za ňu sa často realizovali prostredníctvom tieňových bankových sietí. Čínske rafinérie typu „teapot“ sú malé, súkromné, nezávislé rafinérie, ktoré spracúvajú výrazne zľavnenú ropu zo sankcionovaných krajín, ako je Irán, čím chránia veľké štátne firmy pred rizikom sankcií.
Výnosy boli následne presmerované cez krycie spoločnosti v Spojených arabských emirátoch (SAE) a Hongkongu, kde ich iránski sprostredkovatelia previedli na stabilné kryptomeny, najmä USDT v sieti Tron.
Kľúčoví sprostredkovatelia, kam patrili iránski štátni príslušníci Alírezá Derachšán a Araš Estakí Alívand, obaja v septembri 2025 zaradení na sankčný zoznam Úradom pre kontrolu zahraničných aktív USA (OFAC), koordinovali nákup kryptomien v hodnote viac ako 100 miliónov dolárov priamo spojených s predajom iránskej ropy v rokoch 2023 až 2025. Prevádzkovali siete fiktívnych firiem so sídlom v SAE a Hongkongu, vrátane subjektov ako Alpa Trading – FZCO, aby vrstvením transakcií zakrývali pôvod prostriedkov a zakrývali platby za tovar dvojakého použitia.
Tieto prostriedky financovali obstarávanie kľúčových komponentov pre iránske dronové a raketové programy – elektroniku, polovodiče, batérie a súčiastky bezpilotných lietadiel – pochádzajúcich hlavne od dodávateľov z Číny a Hongkongu. Tovar bol často nesprávne označený a prekladaný s cieľom obísť vývozné kontroly, pričom nakoniec skončil v rukách jednotky IRGC-Qods Force a iránskeho ministerstva obrany a logistiky ozbrojených síl.
Po celé roky slúžil Dubaj ako centrálny uzol týchto operácií, opierajúc sa o svoje zóny voľného obchodu, zmenárnikov (sarraf) a neformálne siete. Na začiatku roka 2026 však orgány SAE zatkli desiatky zmenárnikov spojených s IRGC, uzavreli súvisiace kancelárie a zvažovali širšie zmrazenie aktív – čo predstavuje jeden z najvýznamnejších zásahov do architektúry obchádzania sankcií v Teheráne. Napriek tomu základné siete ukázali svoju odolnosť a v dôsledku rastúceho tlaku sa prispôsobili novej situácii.
Hnacie sily: Čínske siete na pranie špinavých peňazí
Posledná fáza tohto procesu sa opiera o novú, silnú vrstvu profesionálnej zločineckej infraštruktúry: čínske siete na pranie špinavých peňazí (CMLN), ktorých nedávny rýchly rozvoj sa javí ako nepredvídaný dôsledok zavedenia kapitálových kontrol v Číne, vrátane rozsiahleho zákazu kryptomien a prísneho ročného limitu na devízové transakcie vo výške 50 000 dolárov.
Tieto sofistikované, na zisk zamerané operácie – často postavené na platformách pre záruky a úschovu peňazí fungujúcich cez Telegram, sieťach peňažných kuriérov, neformálnych mimoburzových obchodných miestach a viacvrstvových peňaženkových štruktúrach – fungovali ako komplexná služba typu „Amazon pre zločincov“.
Len v roku 2025 prešli cez siete CMLN nelegálne kryptomenové prostriedky v odhadovanej výške 16,1 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 20 % všetkých známych globálnych aktivít v oblasti prania špinavých peňazí v kryptomenách. Prostredníctvom viac ako 1 799 aktívnych peňaženiek prevádzali približne 44 miliónov dolárov denne.
Širšie čínsky hovoriace siete zaisťovacích účtov a nelegálneho bankovníctva spracúvali ešte väčšie objemy, pričom spoločnosť TRM Labs odhaduje, že v roku 2025 dosiahli odhadované toky kryptomien výšku viac ako 100 až 103 miliárd dolárov. Tieto služby ponúkali spoľahlivé „služby prania špinavých peňazí“ a prevádzali špinavé stabilné kryptomeny (najmä spomínaný USDT na Trone) na použiteľnú fiat menu, ako je americký dolár, tovar alebo čisté aktíva, a zároveň minimalizovali riziko pre klientov.
CMLN slúžili širokej klientele vrátane prevádzkovateľov podvodov, ransomwarových skupín aj sankcionovaných štátnych aktérov. Pomáhali prať výnosy zo severokórejských hackerských útokov (vrátane rekordnej krádeže na burze Bybite v roku 2025), podporovali ruské toky obchádzajúce sankcie a umožňovali iránskym sieťam prepojeným na IRGC prevádzať kryptomeny spojené s ropou do tradičných mien a uhrádzať platby za tovar dvojakého použitia. Tieto siete poskytovali kľúčovú poslednú fázu, ktorá premieňala surové nelegálne kryptomeny na financovanie zbrojných programov a spojeneckých síl.
Napriek represívnym opatreniam – ako napríklad zaradenie kambodžskej skupiny Huione Group medzi subjekty zapojené do prania špinavých peňazí zo strany americkej siete na boj proti finančnej kriminalite (FinCEN) v roku 2025 – sa tieto siete ukázali ako mimoriadne odolné a rýchlo prešli na nové platformy a služby.
Hoci sa zdá, že čínske siete na pranie špinavých peňazí nie sú pod priamym operačným vedením Čínskej komunistickej strany (ČKS), vyrástli do miliardového odvetvia s pozoruhodne dlhou životnosťou. Vzhľadom na to, že Čínska komunistická strana má prísnu kontrolu nad čínskym finančným systémom, internetom a tokom kapitálu, a agresívne zasahuje, keď vníma ohrozenie finančnej stability alebo politickej kontroly, bolo by mimoriadne ťažké udržať takúto rozsiahlu cezhraničnú činnosť bez tichého súhlasu zo strany Pekingu.
Výhľad do budúcnosti
Výrazne pro-kryptomenová domáca politika Trumpovej administratívy – vrátane vytvorenia strategickej bitcoinovej rezervy – je v kontraste s jej agresívnym postupom proti nepriateľskému využívaniu digitálnych aktív. Analýza údajov z blockchainu upriamila pozornosť USA na nákupné siete IRGC, toky ruských stabilných kryptomien a krádeže zo strany Severnej Kórey.
V rámci svojej kampane „maximálneho tlaku“ zaviedol Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) amerického ministerstva financií v januári 2026 sankcie na celé kryptoburzy, vrátane spoločností Zedcex a Zedxion registrovaných vo Veľkej Británii, a to za spracovanie veľkých objemov finančných prostriedkov spojených s Islamskými revolučnými gardami (IRGC) vrátane transakcií na burze Zedcex v celkovej hodnote presahujúcej 94 miliárd dolárov.
Kryptomeny sa stali významným bojiskom: predstavujú záchranné lano pre civilistov v ekonomikách, na ktoré sú uvalené sankcie, a zároveň nástroj pre zločinecké režimy a financovanie trestnej činnosti. Vzhľadom na to, že siete slúžiace na obchádzanie sankcií sa prispôsobujú a presúvajú, zostáva otázne, či snahy o ich narušenie budú z dlhodobého hľadiska úspešné.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanoviská Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.