Svet » Čína

Čína spúšťa retroaktívne daňové razie na investície v zahraničí. Hrozia pokuty a zákazy vycestovať

V provinciách Guangdong a Zhejiang sa od júla spustila agresívna kampaň na vymáhanie dane z príjmov získaných v zahraničí od roku 2020.

Od začiatku júla zaviedla vládnuca Čínska komunistická strana (ČKS) opatrenia, ktoré nariaďujú čínskym občanom s vysokým majetkom zaplatiť 20-percentnú daň z príjmov získaných v zahraničí, a to spätne až do roku 2020. Pre Epoch Times to uviedli informátori.

Tí, ktorí daň nezaplatia, riskujú sankcie za omeškanie a správne pokuty. Toto opatrenie prichádza v čase rastúceho ekonomického tlaku a mnohí ho vnímajú ako súčasť úsilia Pekingu obmedziť odliv kapitálu a stabilizovať domácu ekonomiku.

Prísne a retroaktívne vymáhanie

Začiatkom mesiaca vydali daňové úrady v rôznych provinciách oznámenia adresované podnikateľom, finančným odborníkom a jednotlivcom s majetkom v zahraničí, aby oznámili príjmy zo zahraničia nahromadené za posledných päť rokov.

Podľa úradníčky Zhao, ktorá z bezpečnostných dôvodov vystupuje len pod priezviskom, dostali miestne daňové úrady nariadenie podať hlásenia o príjmoch zo zahraničia. „Je to celoštátne nariadenie od centrálnej vlády,“ povedala 11. júla. „Jednotlivci s vysokým majetkom musia priznať svoje príjmy zo zahraničia a zaplatiť 20-percentnú daň.“

Zameranie kampane je najmä na obchodovanie s akciami v zahraničí, investície na burzách v Hongkongu a USA, nákupy nehnuteľností a príjmy z prenájmu od roku 2020. Podľa Zhao môžu aj drobné nezrovnalosti viesť k represívnym opatreniam: „Veľké dátové systémy v Číne sú už veľmi vyspelé. Daňové úrady dokážu sledovať cezhraničné prevody, investičné kanály, predaje nehnuteľností či príjmy z prenájmu v zahraničí.“

Súčasná stratégia režimu počíta najprv s dobrovoľným priznaním, po ktorom nasleduje porovnávanie údajov s databázami úradov. Pokus o zatajenie aktív môže mať vážne právne následky.

Cieľom je udržať peniaze v Číne

ČKS si už roky nárokuje právo zdaňovať svojich daňových rezidentov aj z príjmov zo zahraničia. V roku 2023 vydalo ministerstvo financií a daňová správa pokyny vyžadujúce priznanie všetkých príjmov v súlade s medzinárodnými dohodami, napríklad so spoločným štandardom CRS pre výmenu daňových informácií. Reálna kontrola však bola minimálna.

Analytici tvrdia, že za júlovou kampaňou je najmä snaha zabrániť odlevu kapitálu a presmerovať investície späť do čínskej ekonomiky. „Vláda chce, aby peniaze ostali v krajine – aby sa kupovali nehnuteľnosti, investovalo na miestnych trhoch,“ povedala Zhao. „Jadrom problému je úpadok čínskej ekonomiky.“

Finančný analytik Li Yimin uviedol, že zavedenie 20-percentnej dane je dôkazom, že štát hľadá nové zdroje príjmov: „V posledných rokoch prudko vzrástol legálny odliv kapitálu. Teraz sa vláda snaží túto cestu uzavrieť.“

Od roku 2017 môžu čínski občania oficiálne vymeniť len 50-tisíc dolárov ročne, a akýkoľvek zahraničný prevod nad 10-tisíc dolárov musí banka hlásiť. Režim navyše cielenými opatreniami obmedzuje aj alternatívne cesty ako kryptomeny.

Zahraničný príjem už nie je slepou škvrnou, ale prioritným cieľom daňových kontrol.

Posolstvo bohatým

Niekoľko známych osôb už čelilo dôsledkom ešte pred oficiálnym spustením kampane. Mnohé opatrenia sa týkajú predovšetkým bohatších pobrežných provincií Guangdong a Zhejiang.

Podľa právnickej kancelárie M&T Lawyers sa prudko zvýšil počet klientov, ktorí sa zaujímajú o možnosti legálneho priznania zahraničných príjmov. V májovej správe firma uviedla, že úrady využívajú rozsiahlu sieť nástrojov – od monitoringu devízových operácií, údajov z platforiem ako Futu či Tiger Brokers až po informácie z CRS. Vďaka tomu môžu sledovať finančné toky a dokumenty naprieč jurisdikciami.

V roku 2023 napríklad daňový úrad v Šanghaji na základe údajov CRS odhalil, že výkonný pracovník private equity fondu zatajil v Singapure účet s hodnotou 20 miliónov jüanov (2,3 milióna eur). Muž bol nútený doplatiť 6 miliónov jüanov na daniach a pokutách a bolo mu zakázané opustiť krajinu.

Od marca sa objavili desiatky ďalších prípadov, vrátane malých akciových obchodov či neohlásených transakcií s kryptomenami. Táto kampaň je súčasťou širšieho úsilia Pekingu o posilnenie finančnej kontroly, odradenie od zahraničných investícií a riešenie problémov čínskej ekonomiky, ako je prepad príjmov miestnych samospráv a stagnácia realitného sektora.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK