Cestovanie, Inšpirácie

55 krajín za pár drobných: Peter Kucharík o tom, ako cestovať lacno a popri plnom úväzku (Rozhovor)

Cestovateľ Peter Kucharík spoznáva svet popri práci v nemocnici a za cestovateľskými zážitkami lieta doslova za pár drobných. Podarilo sa mu navštíviť už 55 krajín a na sociálnych sieťach radí aj ostatným, ako cestovať pri klasickom zamestnaní a s nízkym rozpočtom. K objavovaniu nových miest sa dostal už ako dieťa, no až ako stredoškolák zistil, že jeho koníčkom nie je len samotné cestovanie, ale aj jeho plánovanie a organizácia.

Epoch Times Slovensko: 55 krajín za pár drobných! Presne v tomto duchu inšpirujete množstvo ľudí na sociálnych sieťach. Ako sa vlastne začala vaša cestovateľská vášeň? A čo vás priviedlo k tomu, aby ste sa tejto téme začali venovať aj verejne?

Peter Kucharík: K mojej cestovateľskej vášni ma priviedli moji rodičia, keďže už od detstva sme každý rok chodili na dovolenku do zahraničia a absolvovali sme aj niekoľko poznávacích zájazdov. Avšak cestovateľská vášeň začala na konci 4. ročníka strednej školy, kedy sme sa s partiou kamarátov vybrali na výlet do Talianska. Vtedy prišlo to, čoho sa množstvo ľudí obáva a tým je riešenie leteniek, ubytovania, transferov a podobne. Mňa to práveže naštartovalo a vedel som, že cestovanie bude môj koníček. Verejne som sa tejto téme začal venovať asi o dva roky neskôr, keď som už mal precestovaných pár destinácií. Začalo to tým, že množstvo známych sa ma začalo pýtať na naše cesty, ako to robíme, že to musí stáť veľa peňazí a hlavne, kde beriem na to dovolenku, keďže som zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Tak som sa rozhodol dávať ukážky z mojich ciest na Instagram a ukázať ľuďom, že na cestovanie nemusíte byť milionár a svet sa dá spoznávať aj popri práci.

Moje prvé príspevky nemali skoro žiadnu hodnotu, jednoducho som pridal príspevok. Neskôr ale prišiel prelom, kedy som bol v zahraničí skoro každý mesiac. Vtedy som pridával krátke popisky, čo sme videli, ako sme sa tam dostali a tak. Začali sme chodiť do menej navštevovaných krajín. Mojou prvou krajinou mimo Európy bolo Arménsko. Po tomto zážitku som musel dávať viac a viac príspevkov, kde som už začal ukazovať málo navštevované miesta mimo hlavných turistických trás.

Jedna vec je cestovať a viesť cestovateľský blog so zážitkami, druhá je udržať financie na uzde a pritom si dopriať nezabudnuteľné zážitky. Ako ste získavali informácie a znalosti v tejto oblasti?

Vždy ma bavilo hľadať letenky a rôzne kombinácie, ktoré nás dostanú do rôznych kútov sveta. Niekoľkokrát to nebolo len o jednom mieste. Napr. letenka do Bologne bola za super cenu, ale naspäť nás vyšla lacnejšie cesta cez Londýn, a tak sme spoznali dve miesta na jednej ceste. Vždy treba vedieť dopredu cenu transferov z/na letisko a aj ubytovanie. Držím sa názoru, že na ubytovanie sa ideme len vyspať, preto sme vždy hľadali najlacnejšie ubytovanie s čo najlepšou polohou. Ale naše cestovanie cez leto je trochu iné. Pokiaľ je to možné a počasie praje, ubytovanie neriešime a vyspíme sa aj niekde v parku v hamake. Jednoznačne treba čítať a čítať. V dnešnej dobe sa dá nájsť množstvo informácií ohľadom cien daných lokalít a podľa toho sa už vie človek zariadiť. Napríklad sú aj miesta, ktoré sú známe, pýtajú si enormné vstupné, ale za tú cenu vôbec nestoja.

Akých zásad a pravidiel sa držíte vy ako cestovateľ?

V skutočnosti veľa tých zásad nemám. Jednoznačne ale nejdem jesť hneď do prvej reštaurácie, ktorú nájdem, a taktiež sa vyhýbam reštauráciám v centre mesta. Raňajky a večere sa riešia v lokálnych supermarketoch. Ďalšou takou zásadou je, že ak sme v krajine s inou menou, popozeráme viacero zmenární a vyberáme tú s najlepším kurzom. Najväčšou chybou je zamieňať peniaze hneď na letisku. 

Často máme zafixované, že niektoré krajiny sú „lacné“ a iné „drahé“. Čo si o týchto rebríčkoch myslíte vy? Je na nich vôbec niečo pravdy?

Aj áno, aj nie. Samozrejme, že niektoré destinácie sú drahšie a niektoré lacnejšie. Treba si dopredu niečo o daných miestach pozrieť a pripraviť sa na to. Veľakrát som tento rebríček vyvrátil a drahá krajina v rebríčku, vyšla lacnejšie ako nejaká lacná krajina.

Tieto rebríčky sú robené veľmi všeobecne. Pre cestovateľov je podľa mňa vždy najdrahšou položkou ubytovanie. To sa mení v závislosti od sezóny, víkendov, sviatkov či nejakých akcií v danej lokalite. Toto rebríčky neberú do úvahy. Čiže pomerne drahá krajina vie vyjsť mimo sezónu aj o polovicu lacnejšie ako počas sezóny.

Ako by mali byť krajiny čo najrealistickejšie hodnotené z hľadiska cestovateľských rozpočtov?

V prvom rade by sa malo brať do rozpočtu ubytovanie, ktoré tvorí gro celého výletu. Do úvahy by sa mali brať aj ceny potravín v supermarketoch, lebo tým dokážete ušetriť množstvo financií a z mojich skúseností viem, že tie ceny v supermarketoch nie sú až tak rozdielne oproti Slovensku. Absolútne by som nerobil rebríček podľa cien v reštaurácii, cien pohonných hmôt či priemerného platu. To ľudí, ktorí chcú cestovať, nezaujíma a nijako neobmedzuje. Vždy sa dá nájsť plán B.

Oficiálne rebríčky najlacnejších krajín pre rok 2026 často uvádzajú Rumunsko, Litvu, Poľsko a Bosnu a Hercegovinu. Vy ste všetky štyri navštívili. Ako by ste ich z pohľadu rozpočtu ohodnotili?

Poľsko a Bosna patria medzi veľmi lacné krajiny. Cestovanie v týchto krajinách bolo uvoľňujúce, človek nemusí až tak riešiť rozpočet, aj keď v týchto krajinách viete zažiť aj scam (podvody). 

Poľsko som navštívil už množstvo krát a vždy som sa vrátil domov s najlepšími pocitmi. Samozrejme, aj v Poľsku viete nájsť švajčiarske ceny, ale to je presne to, na čo by ste si mali dávať pozor. Stačí chvíľka času a týždenný výlet si viete naplánovať za cenu víkendu v Tatrách aj s lepšími službami.

Litvu a Rumunsko by som až tak veľmi do rebríčka lacných krajín nedával. Tieto krajiny rastú veľmi rýchlo a odzrkadľuje sa to aj na cenách. Litvu sme navštívili počas Silvestra a doteraz patrí medzi moje top 3 oslavy Nového roka. Avšak, je vidieť pokrok krajiny, hlavne ekonomický, čo pocítite na cenách ubytovaní aj pri kúpe letenky. Prvá návšteva Rumunska presne splnila to, čo som čakal – nízke ceny, lacné presuny a príroda, ktorá je zadarmo. Pri druhej návšteve po viac ako 2 rokoch som ostal nemilo prekvapený. Ceny išli raketovo hore. Poviem to tak, že ak niekto nadáva na Bratislavu, nech sa ide pozrieť do Bukurešti.

Prekvapili vás tieto lokality ešte v niečom?

Mňa doslova prekvapí každá maličkosť, pretože všade, kam idem, nič neočakávam a potom nie som sklamaný, ale mám jeden príklad. Nestalo sa to ani v jednej zo spomenutých krajín, ale pri ceste z Bulharska do Macedónska. Na Balkáne funguje stále korupcia aj na obyčajných ľudí. Nočný prechod hranicami nás vyšiel drahšie, ako sme čakali (nemal stáť nič). Pán colník sa rozhodol, že jeho šéf má rád kávu a bez úplatku by nám nebolo umožnené vstúpiť do Macedónska.

Môžeme si vôbec vytvárať obraz o krajine len na základe bežného života jej obyvateľov? Poľsko napríklad umožňuje lacnejší každodenný život, no predsa len od cestovania očakávame o niečo viac ako od bežného pracovného dňa…

Áno aj nie. Je dobré mať informácie ohľadom bežného života v danej krajine. Vďaka nemu si viete urobiť ten približný obraz o cenách a viete, na čo sa pripraviť. Ak chcete luxus a každý deň trojchodové menu, tak je jasné, že aj lacná krajina vás vie vyjsť pekne draho. Aj keď napríklad Poľsko vám práve poskytne viac ako počas vášho bežného života a tak sa z výletu ľahko stane obdobie, kedy dokonca ušetríte oproti bežnému životu.

Ako si vyberáte cieľové destinácie? Podľa čoho sa rozhodujete, najmä keď máte obmedzený rozpočet?

Vyberám si podľa ceny letenky. Vidím lacnú letenku na miesto, kde som ešte nebol, tak ju kupujem. Kedysi sme to fakt neriešili, proste sme kúpili a potom sme zostali prekvapení, že víza na vstup stoja 120 €. Toto sa nám stalo pri Saudskej Arábii. Odvtedy si dávame pozor na víza. Nič také ďalšie nie je, podľa čoho sa rozhodujeme.

A čo v prípade drahších krajín ako Švajčiarsko, Nórsko či USA? Na čom sa dá najviac ušetriť, aby nás výlet nezruinoval?

V tomto prípade je veľmi dôležité nájsť práve lacnú letenku. To je základ celého úspechu. Napríklad pri USA stojí bežná spiatočná letenka 500 € a viac, no keď ste šikovní, zoženiete ju aj za 300 € či dokonca ako my za 200 €. Pri USA aj Nórsku sa treba vyhýbať aj určitým dátumom. New York sa vie počas Vianoc enormne predražiť len na ubytovaní. V Nórsku to isté zas platí cez leto, pritom stačí počkať na koniec septembra a ceny idú aj o polovicu dole, či už pri ubytovaní alebo prenájme auta.

Nám sa podarilo USA aj Nórsko spraviť za celkovú sumu, ktorá nás prekvapila. Celkovo áno, sú to drahšie destinácie, no ak ste flexibilní, nevadí vám cestovať mimo sezónu a ste ochotní risknúť aj nie úplne stabilné počasie, tak debata o tom, či je to drahá destinácia mi nedáva význam. Všetky zo

spomenutých krajín vás môžu vyjsť podobne ako Taliansko, Grécko či dokonca aj Rumunsko. Pri Švajčiarsku to neviem úplne potvrdiť, v krajine som strávil iba 12 hodín počas prestupu.

Čo by ste na záver poradili ľuďom, ktorí chcú začať cestovať lacno a popri normálnej práci?

Cestujte! Nebojte sa ísť do hocijakej krajiny. Rozpočet si vždy viete nastaviť. Sadnite si večer k počítaču, otvorte hocijaký vyhľadávač leteniek a pozerajte, inšpirujte sa rôznymi skupinami na Facebooku. Za mňa platí, že menej navštevované lokality rovná sa väčšie zážitky. Stačí spraviť iba jeden krok k cestovaniu, kúpiť letenku a vyraziť, lebo nič a nikto vám neopíše danú krajinu, život v nej a ceny, pokiaľ sa nepresvedčíte na vlastné oči.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK