M. Lelovský z RÚZ: Slovensko má strašne vysoké odvodové zaťaženie práce. Vláda si neuvedomuje, že kradne aj najchudobnejším (Rozhovor)
Trh práce na Slovensku aj v celej Európskej únii sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým a kladie nové nároky na zamestnancov, zamestnávateľov aj štát. Zároveň rastú mzdy a odvody, pričom Brusel začína požadovať reformy, ktoré majú reagovať na meniacu sa ekonomiku a automatizáciu.
Podľa odborníka na trh práce a zamestnanosť Mária Lelovského, 1. viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), však Slovensko dlhodobo zanedbáva jednu zo základných oblastí – systematickú prípravu ľudí na tieto zmeny.
V rozhovore pre Epoch Times Slovensko vysvetľuje, prečo nás „nezachráni nič iné než rekvalifikácia“, prečo považuje dovoz lacnej pracovnej sily za omyl a akú zásadnú chybu by Európska únia nemala urobiť pri reforme trhu práce.
Epoch Times Slovensko: Nový viacročný finančný rámec Európskej únie na roky 2028 až 2034 má reagovať na meniaci sa trh práce. Ktoré výdavkové priority by podľa vás mali ísť jednoznačne na podporu zamestnanosti a rekvalifikácií?
Mário Lelovský: V každom prípade je potrebné, aby čo najviac prostriedkov išlo na rekvalifikáciu, ktorá sa dá rozdeliť do niekoľkých úrovní. Môže byť krátkodobá, tzn. do troch dní, a potom dlhšia, do dvoch mesiacov, ale treba rozmýšľať nad tým, že niektorí ľudia budú potrebovať zmeniť svoju kvalifikáciu úplne, a tam sú programy od dvoch do šiestich mesiacov. Do týchto oblastí treba naliať najviac peňazí, pretože nič iné nás nezachráni, len pripravená kvalifikovaná pracovná sila.
Po druhé, veľmi dôležité je zvážiť a zmerať ľudský potenciál krajiny, mesta alebo dediny alebo len svoj vlastný. Je veľmi dôležité vedieť, aký je. Potrebujeme sa zaoberať na zmeranie talentu alebo tých silných stránok, ktoré v každom človeku sú, pretože len vtedy bude človek úspešný, keď bude pracovať v práci, ktorá mu ide. A to je tá, na ktorú má vlohy. Možno ani sám nevie, na ktorú prácu má vlohy.
Zo Slovenska odchádzajú zahraniční investori aj domáci zamestnávatelia. Vnímate to ako zlyhanie národnej politiky alebo ako problém, ktorý by mala riešiť Európska únia?
V prvom rade je to problém národnej politiky, pretože sme sa vôbec nezaoberali koncepčne tým, čo nás čaká. Ak by sme mali byť montážnou dielňou, všetci hovoria, aby sme ňou neboli. My však montážnou dielňou sme a už ňou aj prestávame byť, pretože automatizovanú výrobu môže firma vykonávať aj v Nemecku, v Taliansku alebo tam, odkiaľ prišla. Nepotrebuje ju vyvážať do zahraničia.
Z pohľadu európskej politiky a politík práce by sme sa mohli zaoberať tým, že tu máme ľudí, ktorí sú zdatní na prácu v priemysle. Vytvárajme preto podmienky, ktoré by mohli týchto ľudí nasmerovať buď do nejakého priemyslu, alebo ich proste treba rekvalifikovať, čiže zase je to len o rekvalifikácii.
Premiér Fico avizoval, že Slovensko má záujem o 150-tisíc zamestnancov z Uzbekistanu. Nie je kontraproduktívne pozvať ich na Slovensko v čase, keď sami Slováci prichádzajú o prácu?
Myslím si, že pán premiér prišiel neskoro, pretože my sme mali riešiť pracovnú migráciu z Uzbekistanu pred desiatimi rokmi. Teraz ich nepotrebujeme. Dnes potrebujeme umiestniť najmä našich vlastných pracovníkov.
Nebude príchod lacnej pracovnej sily zo strednej Ázie znamenať „zabetónovanie“ nízkej mzdy na slovenskom trhu práce?
Samozrejme, že áno. Na Slovensku však platí minimálna mzda, takže nemôžeme ísť pod minimálnu mzdu. A to ani v prípade zahraničných pracovníkov. Opakujem: dovážať pracovnú silu vo veľkom v čase, keď slovenské firmy zatvárajú a zahraničné odchádzajú, je nezmysel.
Otázka minimálnej mzdy naráža na kompetencie členských štátov. Kde je podľa vás hranica medzi sociálnou ochranou na úrovni Európskej únie a suverenitou národných vlád?
Je to zložitá otázka, pretože pokiaľ rastie minimálna mzda príliš rýchlo, tak ju lokálne podniky nedokážu zaplatiť. Radšej firmu zavrú a ľudí prepustia. Tak sme si nepomohli vôbec…
Príliš rýchly rast minimálnej mzdy, ktorý je v kompetencii národného štátu, skrátka brzdí podnikanie alebo ho likviduje. Odpoveďou na túto otázku je zavedenie regionálnej minimálnej mzdy, pretože je jasné, že kým kaviareň v Gelnici musí dokázať vyprodukovať kávu za jedno euro, tak v Bratislave taká istá kaviareň môže mať kávu aj za tri eurá. Čašník v Gelnici a čašník v Bratislave nemôžu mať rovnakú minimálnu mzdu, pretože náklady na život sú v Bratislave iné ako v Gelnici.
Kritici z radov zamestnávateľských organizácií zároveň poukazujú na fakt, že Slovensko má jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v Európskej únii, čo znamená, že v hrubom Slovák zarobí možno viac ako Čech, ale v skutočnosti mu v čistom ostane menej, keďže viac musí odovzdať štátu. Nebolo by vhodné tieto dane znížiť?
Určite áno. Slovensko má nesmierne vysoké odvodové zaťaženie práce. Vláda si vôbec neuvedomuje, že okráda ľudí, aj tých najchudobnejších… Je to skrátka zle nastavené a toto je to, čím by sa mal práve premiér a minister práce zapodievať.
Ak by ste mali pomenovať nejakú zásadnú chybu, ktorej by sa Európska únia nemala dopustiť pri reforme trhu práce v najbližších rokoch, čo by to bolo?
Európska únia by nemala dať peniaze štátom, napríklad krajinám ako Slovensko, na čokoľvek bez toho, aby sa nedefinovali jasné míľniky. To znamená, že musí byť zadefinovaný cieľ a míľnik, a až potom sa uvoľnia peniaze. Je nesprávne, ak sa uvoľnia peniaze na niečo v duchu „pokúsime sa to urobiť“, urobíme nejakú intervenciu a vlastne nič nedosiahneme ani nezmeníme. Takže najprv je nutné zadefinovať míľnik, povedať presne, čo sa zmení, keď tie peniaze prídu – a až potom uvoľniť prvú tranžu.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.