Domov, Svet » EÚ

Ódor pre Epoch Times o novom rozpočte EÚ. Obrana, konkurencieschopnosť a slabé miesta Slovenska (Rozhovor)

Nový sedemročný rozpočet Európskej únie na obdobie rokov 2028 – 2034 bude podľa niekdajšieho slovenského premiéra a v súčasnosti europoslanca Ľudovíta Ódora (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu) skúškou toho, či Európa dokáže reagovať na vojnu, technologickú konkurenciu i vlastné slabiny.

V rozhovore pre Epoch Times prezradil:
– ktoré fondy sú podľa neho kľúčové pre Slovensko a prečo je dôležité posilniť regióny,
– prečo súčasné čerpanie eurofondov na Slovensku hodnotí ako „veľmi blízke katastrofe“,
– ako podľa neho rozpočet reaguje na vojnu, Čínu a geopolitické riziká a kde naráža na politické limity,
– či je podľa neho pomoc Ukrajine a financovanie EÚ dlhodobo udržateľné a prečo Európa „bude musieť dávať viac“ na spoločné projekty.

Epoch Times Slovensko: Pán Ódor, aké sú podľa vás hlavné strategické priority nového viacročného finančného rámca Európskej únie? V čom sa tieto priority najvýraznejšie líšia od predchádzajúceho obdobia?

Ľudovít Ódor: Pochopiteľne, tým, že je to sedemročný rozpočet, musíme reagovať aj na to, čo sa udialo za posledných sedem rokov. Vidíme, že Európa zaostáva v konkurencieschopnosti a podobne kvôli vojne na Ukrajine musíme reagovať aj v obrane. Takže to sú také dve najväčšie priority, kde sa Európska únia a Európska komisia snaží urobiť v rámci rozpočtu dostatočný priestor, aby sme mohli financovať projekty v týchto dvoch oblastiach.

Ktoré programy alebo fondy považujete pre Slovensko v najbližších rokoch za najdôležitejšie?

Pre mňa je kľúčové najskôr sa pozerať na to, aby bola úspešná Európa. Aj európsky rozpočet sa snaží podporovať tie veci, ktoré sú dôležité, ako konkurencieschopnosť alebo obrana. V tejto súvislosti je veľmi kľúčový najmä fond konkurencieschopnosti. 

Pre nás je dôležité, aby sme zvládli digitálnu transformáciu a zelenú transformáciu, takže je to kľúčové aj v týchto ostatných oblastiach. Ale my ako delegácia nechceme zabúdať ani na regióny. Veľmi podporujeme aj to, aby z európskeho rozpočtu išlo čo najviac do regiónov a aby to bolo pod palcom jednotlivých regiónov.

Je Slovensko podľa vás pripravené efektívne využiť dostupné európske peniaze? V čom by sme sa mali ako krajina zlepšiť, aby sme čerpali európske fondy rýchlejšie a transparentnejšie?

Tie výsledky sú veľmi blízke katastrofe. Doteraz sme naozaj nedokázali z týchto peňazí rozumne investovať do toho, aby sme potiahli aj tie slabšie regióny, tie ekonomicky slabšie časti krajiny. Musíme to robiť úplne inak. Jedna možnosť je, aby sme mali spoločné rozhodovanie s regiónmi, čo oni potrebujú… 

Musíme zmeniť prístup pri rozdeľovaní, aby tam bolo menej korupcie, menej klientelizmu, aby tie výsledky boli monitorované, či vôbec tie peniaze doniesli to, čo sa predpokladalo a tak isto k tomu budeme potrebovať sieť odborníkov, ktorí budú tieto projekty riadiť, lebo aj v projektovom riadení trošku zaostávame.

Ako rozpočet reflektuje geopolitické napätie – najmä rastúce náklady na obranu, vzťahy s Ruskom či ekonomickú konkurenciu s Čínou? Je podľa vás rozpočet v týchto oblastiach dostatočne ambiciózny?

Ja si myslím, že v obrane je pozitívom to, že sa nový rozpočet snaží podporovať najmä spoločné európske projekty. Momentálne sa mi zdá, že robíme pomerne málo centralizovaných vecí, čo by sme najviac potrebovali k tomu, aby sme vedeli spoločne bojovať alebo spoločne brániť náš priestor. 

Momentálne však nie je vôľa v európskom rozpočte navyšovať zdroje ani prostredníctvom nových zdrojov, ani prostredníctvom nejakých ďalších pôžičiek, takže trošku narážame na tú politickú realitu. V každom prípade si myslím, že európsky rozpočet ide dobrým smerom a bude chvíľu trvať, kým sa naozaj dostaneme na tie úrovne obranných výdavkov, ktoré budú postačovať preto, aby tu ľudia mohli pokojne spávať.

Je finančná pomoc Ukrajine v rámci nového obdobia podľa vás primeraná a dlhodobo udržateľná?

To je, samozrejme, opäť otázkou tej obrany. My sa nemôžeme pozerať len konkrétne na jeden fond, lebo keby sme prestali pomáhať Ukrajine, tak zrazu môžeme mať Rusko na našich hraniciach a potom tie obranné výdavky by museli ísť skokovo hore. Takže musíme rozmýšľať v týchto alternatívach. 

Momentálny návrh považujem za niečo, čo je asi politicky priechodné a akceptovateľné pre veľkú väčšinu krajín. Ale na druhej strane treba, aby sa Európa zapájala do mierových procesov, tak ako v poslednom čase veľmi aktívne aj spolu so Spojenými štátmi. Podľa mňa jedine silná vojenská garancia dokáže zastaviť vojny. Rokovania bez ukážky sily jednoducho nevedú nikam.

Je podľa vás rozpočet dostatočne flexibilný na nepredvídané udalosti? Vidíme do budúcna priestor na zlepšenie, alebo je to stále slabé miesto európskeho plánovania?

Je tam teraz väčší priestor. To znamená, že sú peniaze, ktoré nie sú dopredu určené, kam pôjdu. V sedemročnom horizonte sa určite stane niečo, čo je nepredvídateľné. Zároveň, keď bola pandémia, Európa vedela pristúpiť aj k tomu kroku, že sme prišli s dodatočnými zdrojmi a odskúšali sme si to na Pláne obnovy. 

Preto si myslím, že aj keď to nie je alokované v tomto rozpočte, stále môžeme uvažovať o tom, že keby naozaj bola nejaká výnimočná situácia, tak Európa dokáže zapojiť ešte aj ďalšie zdroje prostredníctvom podobných mechanizmov, ako bol Plán obnovy.

Je podľa vás súčasná štruktúra financovania EÚ – vrátane vlastných zdrojov – dlhodobo udržateľná? Myslíte si, že súčasný rozpočet odráža ambície EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti inovácií a udržateľnosti?

Ja si myslím, že ak chceme naozaj uspieť, tak musíme zabrať nielen v európskom rozpočte, ale aj v tých domácich rozpočtoch, aby sme naozaj budovali ekonomiky 21. storočia. Takže z tohto pohľadu si myslím, že tá domáca úloha je nielen pre európskych politikov, ale aj pre domácich politikov. 

Dlhodobo je to politicky udržateľné, ale ekonomicky si to nemyslím. Ak berieme horizont 10 – 20 rokov dopredu, tak aj Európa bude musieť trošku viac dávať na projekty, ktoré majú spoločný význam a robiť to efektívnejšie. Takže očakávam, že v budúcnosti pravdepodobne dôjde k nejakému miernemu navýšeniu európskych rozpočtov.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK