Žiarovský o zajatí Madura: Nejde primárne o ropu. Hlavným adresátom americkej operácie je Čína
3. januára uskutočnili americké špeciálne jednotky úspešnú operáciu v Caracase, počas ktorej zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku Ciliu Floresovú. Obaja boli prevezení do New Yorku, kde s nimi 5. januára prebehol súdny proces. Maduro je obvinený z obchodovania s drogami, zbraňami a z narkoterorizmu.
Americká operácia vyvolala zmiešané reakcie, pričom väčšina kritikov zhodne tvrdí, že prezidentovi Donaldovi Trumpovi ide predovšetkým o ovládnutie venezuelských ropných zásob. Považujú sa podľa doterajších odhadov za najväčšie na svete. Podľa odborníka na bezpečnosť, obranu a energetiku Andreja Žiarovského (KDH) však hlavným adresátom americkej akcie bola Čína.
„Všetci sa opierajú o ropu, ale ja si myslím, že ropa primárnym cieľom nebola,“ uviedol 10. januára v diskusii pre POSTOJ TV.
Žiarovský vymenoval tri hlavné dôvody, prečo si myslí, že ropa nebola hlavným dôvodom zajatia Madura.
1. Nefunkčný ropný priemysel vo Venezuele
Aj keď USA nemajú rekordné zásopy ropy, nedostatkom ropy podľa Žiarovského rozhodne netrpia, keďže patria medzi krajiny vyvážajúce najviac ropy na svete. Pripomenul, že od znárodnenia ropného priemyslu vo Venezuele v roku 2007 došlo k jeho výraznej degradácii, ba takmer až k zničeniu.
Venezuela má síce veľké zásoby, ale podľa Žiarovského prevádzkuje len malú obmedzenú ťažbu. V tejto súvislosti podotkol, že ak by USA chceli skutočne začať využívať venezuelskú ropu, obnova venezuelskeho ropného priemyslu by im podľa odhadov zabrala 8 – 10 rokov, čo je veľmi dlhý čas a Trump by už vtedy ani nebol prezidentom.
2. Riziko zničenia vlastnej voličskej základne
Americké ťažobné spoločnosti v USA tradične podporujú republikánsku stranu a to sa vzťahuje aj na súčasného prezidenta Trumpa. Ich produkcia ropy však stojí na hydraulickom štiepení („frakovaní“), ktoré je finančne náročné. Podľa Žiarovského by získanie veľkých objemov lacnej venezuelskej ropy a ich následné umiestnenie na trh zvýšilo globálnu ponuku, čo by tlačilo na zníženie cien ropy a vytvorilo neželanú konkurenciu pre amerických producentov.
3. Ide o vzácne zeminy
Žiarovský ozrejmil, že Američania nezaostávajú za Čínou v rope, ale v prístupe k vzácnym zeminám.
Objasnil, že vo Venezuele sa nachádza Orinocký ťažobný oblúk – územie s rozlohou 112-tisíc štvorcových kilometrov pozdĺž rieky Orinoco, v ktorom sa nachádza polovica prvkov periodickej tabuľky.
V západnej oblasti oblúka boli objavené početné náleziská koltánu – rudy obsahujúcej niób a tantal. Tantal sa používa napríklad v notebookoch alebo v mobiloch. Okrem toho sa v lokalite našli tórium a bárium, potrebné pre jadrový priemysel, a ďalšie vzácne kovy ako neodým, lantán, dysprózium, ytrium a yterbium. Venezuela by podľa Žiarovského mohla disponovať najväčšími zásobami týchto prvkov v Latinskej Amerike.
Vo východnej oblasti Orinockého ťažobného oblúka sa navyše nachádzajú obrovské náleziská zlata. „Keď vezmeme len konzervatívne odhady, Venezuela by mala mať tretie najväčšie zásoby zlata na svete,“ uviedol Žiarovský.
Dodal, že ide o geologické odhady, keďže lokality ešte nie sú dostatočne preskúmané.
„Myslím si, že primárnou príčinou, prečo došlo k zásahu vo Venezuele a únosu Madura, je tá, že v roku 2025 sa dramaticky posilnil čínsky vplyv v týchto ťažiarskych oblastiach,“ vysvetlil Žiarovský.
Do vypuknutia vojny na Ukrajine bolo hlavným venezuelským podporovateľom Rusko, ktoré malo v krajine silné postavenie. Postupne však stráca svoj vplyv.
„Rusko aj v dôsledku vojny na Ukrajine, kde mu končili zdroje, sa prestalo výrazne angažovať na Kube aj vo Venezuele, kde jeho rolu jednoznačne preberá Čína,“ konštatuje Žiarovský.
Podľa neho v priebehu roka 2025 drvivú časť neveľkého objemu ropy, ktorý Venezuela vyrobí, odoberala práve Čína. „A čínske spoločnosti sa začali v roku 2025 veľmi často objavovať aj v týchto oblastiach, kde sa vyskytujú vzácne zeminy,“ vysvetľuje.
Žiarovský zároveň udáva, že Čína momentálne kontroluje približne až 80 % svetovej produkcie vzácnych zemín, pričom jej celkové zásoby sa odhadujú na 35 – 45 % – podľa najoptimistickejších odhadov až 48 %.
Primárnym dôvodom americkej akcie vo Venzuele bol teda podľa Žiarovského čínsky záujem o Orinocký ťažobný oblúk. Išlo o akciu USA, ktorá mala Čínu odstrašiť.
„Ak by Číňania získali kontrolu nad ďalšími zdrojmi, tak by to už bola prakticky nadpolovičná väčšina svetových zásob vzácnych zemín. A to je podľa mňa to, čo zdvihlo Trumpa z kresla a čo ho prinútilo konať,“ uzatvára Žiarovský.
Rozdiel medzi americkou a ruskou operáciou
Kritici amerického zásahu kladú otázku, aký je rozdiel medzi ruským vtrhnutím na Ukrajinu a americkou akciou vo Venezuele. Takéto porovnanie však Žiarovský odmieta. „Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté,“ pripomína.
Ruská operácia mala pôvodne trvať tri až šesť dní, no bojuje sa už štvrtý rok a počet mŕtvych sa vyšplhal na státisíce.
„Keby sa to bolo Rusku podarilo za tri až šesť dní, svet by bol pár dní rozhorčene protestoval, potom by bol pokrčil plecami a uznal by fait accompli,“ myslí si Žiarovský.
Na druhej strane Trumpova operácia prebehla za 2,5 hodiny, zahynulo pri nej asi 80 ľudí na venezuelskej strane, kým na americkej strane sa zaobišla bez obetí. Trump podľa Žiarovského navyše zatiaľ ani neprejavil záujem o zmenu režimu v krajine a Spojené štáty nedeklarovali, že by chceli anektovať nejaké venezuelské územie.
„Keď to vezmem len z toho vojenského hľadiska, tak Spojené štáty predviedli úžasnú schopnosť prekonávať obranu protivníka, bola to skutočne chirurgická operácia a z tohto pohľadu Rusko vychádza oveľa horšie. Keď k tomu vezmeme, že venezuelská protivzdušná obrana stála na ruských technológiách, aj keď nie práve na tých hi-tech, a dokonca časť systémov mala byť obsluhovaná Rusmi, tak z tohto pohľadu je to v tejto chvíli 2 : 0 pre Američanov,“ uzatvára Žiarovský.
Madurov režim neuznáva ani Slovensko
Venezuela ako štát je uznávaná všetkými krajinami sveta, viac ako 50 štátov však odmietlo uznať Nicolása Madura za legitímneho prezidenta po sporných voľbách v rokoch 2018 a 2024. Medzi tieto štáty patria napríklad USA, Kanada, Veľká Británia, Austrália, Nový Zéland, krajiny EÚ, ale aj krajiny južnej a strednej Ameriky ako Argentína, Brazília, Čile, Kolumbia, Peru, Paraguaj, Kostarika, Uruguaj, Ekvádor, Guatemala, Panama či Dominikánska republika.
Madura a jeho režim podporujú Čína, Rusko, Irán, Kuba, Severná Kórea, Sýria, Bolívia, Nikaragua a niektoré ďalšie, najmä africké štáty.
Slovensko bezprostredne po americkom zásahu podpísalo oficiálne vyhlásenie Európskej únie (EEAS) zo 4. januára, kde sa uvádza, že Madurovi chýba demokratická legitimita. Jedinou výnimkou medzi členskými štátmi EÚ bolo Maďarsko, ktoré vyhlásenie nepodporilo.
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.