Špeciál, Svet » USA

Ako prebiehala americká operácia, pri ktorej zajali Madura (Špeciál)

Medzi momentom, keď Trump nariadil začiatok operácie, a momentom, keď americké sily opustili venezuelský vzdušný priestor so zadržaným Madurom, uplynulo menej ako päť hodín.

2. januára v neskorých večerných hodinách americký prezident Donald Trump nariadil špeciálnym jednotkám, aby spustili operáciu vo venezuelskom hlavnom meste Caracas s cieľom zajať hľadaného venezuelského vodcu Nicolása Madura. Nasledujúca operácia bola vyvrcholením mesiacov príprav a týždňov čakania na vhodnú príležitosť.

Bola to zložitá misia, v ktorej sa mohlo veľa pokaziť, uviedli predstavitelia americkej administratívy.

„Včera v noci sme mohli stratiť veľa ľudí. Mohli sme stratiť veľa dôstojnosti. Mohli sme stratiť veľa vybavenia. Vybavenie je menej dôležité, ale mohli sme stratiť veľa,“ povedal Trump na tlačovej konferencii v sídle Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride 3. januára.

3. januára v skorých ranných hodinách začali desiatky pilotovaných a bezpilotných amerických vojenských lietadiel zamestnávať venezuelské systémy protivzdušnej obrany, čím vydláždili cestu útočnému tímu vo vrtuľníku, ktorý pristál v opevnenom komplexe, kde sa nachádzali Maduro s manželkou. V priebehu niekoľkých minút po pristátí sa americkým špeciálnym jednotkám podarilo preniknúť do komplexu a chytiť venezuelského vodcu a jeho manželku Ciliu Adelu Flores de Maduro. Udialo sa tak skôr, ako sa dokázali zabarikádovať a potenciálne čakať na pomoc venezuelskej armády.

Od chvíle, keď Trump vydal rozkaz na začatie operácie, do chvíle, keď americké sily bezpečne opustili venezuelský vzdušný priestor so zadržaným Madurom a jeho manželkou, uplynulo menej ako päť hodín. Operácia prebehla bez jedinej straty na životoch na americkej strane.

Zvyšovanie tlaku

Maduro je už dlho na zozname hľadaných osôb americkej vlády. V marci 2020 federálny sudca v južnom okrese New Yorku zverejnil obžalobu proti Madurovi a ďalším vysokopostaveným venezuelským predstaviteľom. Tvrdilo sa v nej, že Maduro stojí na čele siete obchodujúcej s drogami a ľuďmi s väzbami na skupiny, ktoré USA označili ako teroristické.

Hneď ako bola obžaloba z roku 2020 predložená, americké ministerstvo spravodlivosti určilo odmenu 15 miliónov dolárov za informácie vedúce k Madurovmu zadržaniu.

V auguste 2025 ministerstvo spravodlivosti zvýšilo výšku odmeny za zatknutie Madura na 50 miliónov dolárov. V nasledujúcich týždňoch začala americká armáda zhromažďovať nebývalé množstvo vojenských zdrojov v Karibiku vrátane početných vojnových lodí a výsadkových jednotiek s približne 2 200 členmi námorných síl. K jednotkám sa navyše pridala úderná skupina lietadlových lodí vedená loďou USS Gerald R. Ford.

V septembri začal Trump nariaďovať smrtiace údery zamerané na lode s drogami operujúce v Karibiku a východnom Pacifiku. Potom čo oznámil vykonanie prvého útoku 2. septembra, Trump identifikoval zasiahnuté skupiny ako členov Tren de Aragua (TDA), zločineckého podniku so sídlom vo Venezuele. Ten americké ministerstvo zahraničných vecí už skôr v roku 2025 označilo za teroristickú skupinu.

„TDA je označená ako zahraničná teroristická organizácia, pôsobiaca pod kontrolou Nicolasa Madura, zodpovedná za masové vraždy, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi na sexuálne účely a násilné a teroristické činy v Spojených štátoch a na západnej pologuli,“ napísal Trump v septembri na sociálnych sieťach.

Trumpova administratíva naďalej označuje Madura za hlavného šéfa drogového kartelu. V novembri americké ministerstvo zahraničných vecí označilo Cartel de Los Soles (Kartel sĺnk) za zahraničnú teroristickú organizáciu s Madurom na čele. Cartel de Los Soles je zločinecký podnik dlhodobo zakorenený vo venezuelskom režime. V rôznych mediálnych výstupoch sa spomína od 90. rokov 20. storočia – teda ešte predtým, ako sa Maduro dostal k moci.

V reakcii na rastúci tlak Maduro nariadil venezuelským vojenským silám a dobrovoľníckym milíciám, aby fungovali v stave zvýšenej pohotovosti.

Zatiaľ čo prebiehali americké útoky na lode, Trump opakovane naznačoval možné útoky aj na pozemné ciele. Madura nechával v neistote, kedy americké sily prípadne zaútočia na venezuelské územie.

„Už som sa v podstate rozhodol,“ povedal Trump novinárom na palube Air Force One 14. novembra. „Uvidíme, čo sa stane. Teda, nemôžem vám povedať, čo to bude, ale dosiahli sme veľký pokrok vo Venezuele, pokiaľ ide o zastavenie prílevu drog.“

V decembri Trump oznámil blokádu sankcionovaných ropných tankerov, ktoré prichádzajú a odchádzajú z Venezuely. Od decembra americké sily v regióne zadržali dva ropné tankery a tretí z Venezuely vyhnali.

26. decembra Trump oznámil prvý útok USA na pozemný cieľ v regióne a neskôr 29. decembra uviedol, že útok bol zameraný na zariadenie, ktoré sa používalo na nakladanie lodí drogami.

Trump povedal, že aj počas tejto nátlakovej kampane ponúkol Madurovi možnosť odstúpiť.

„Nechcem sa do tejto konverzácie púšťať, ale rozprával som sa s ním a povedal som: ‚Musíte sa vzdať,‘“ uviedol Trump v sobotu novinárom na Floride. „A skutočne som si myslel, že je k tomu dosť blízko, aby to spravil. A teraz želá, aby to vtedy urobil.“

Sledovanie Madura

Vojenská operácie trvala len niekoľko hodín. Predchádzali jej však mesiace práce spravodajských služieb, ktoré pracovali na získavaní informácií, kde sa Maduro ukrýva a aké obranné prostriedky má k dispozícii.

Predseda Zboru náčelníkov ozbrojených síl USA, generál Dan Caine, na sobotňajšej tlačovej konferencii uviedol, že na operácii pracovala Ústredná spravodajská služba (CIA) ako aj Národná bezpečnostná agentúra (NSA). Pri sledovaní Madurovej polohy zohrali úlohu aj Vesmírne sily USA a Národná geokozmická spravodajská agentúra.

Caine povedal, že spomenuté spravodajské služby monitorovali Madura, „ako sa pohyboval, kde žil, kam cestoval, čo jedol, čo mal oblečené, aké mal domáce zvieratá“.

Nahum Fernández, líder vládnucej Zjednotenej socialistickej strany Venezuely, povedal pre tlačovú agentúru Associated Press, že Maduro a jeho manželka sa v čase útoku nachádzali vo svojej rezidencii vo vojenskom komplexe Fort Tiuna.

„Tam to bombardovali. A vykonali niečo, čo by sme mohli nazvať únosom prezidenta a prvej dámy krajiny,“ uviedol Fernández.

Zatiaľ čo americká spravodajská zložka zhromažďovala všetky možné detaily o Madurovovi, útočné jednotky intenzívne trénovali na modeli Madurovej rezidencie.

„V skutočnosti postavili dom, ktorý bol identický s tým, do ktorého potom išli,“ povedal Trump v sobotu pre Fox News.

Vhodný okamih

Začiatkom decembra, keď sa široká verejnosť tešila na Vianočné sviatky a nový rok, boli konečne pripravené všetky prvky operácie. Odvtedy sa začala vyčkávacia hra.

Podľa bývalého zamestnanca americkej spravodajskej služby existovali plány na vykonanie operácie a zajatie Madura už 8. decembra 2025.

Caine na tlačovej konferencii povedal, že Trump vyčkával na najvhodnejší moment, „aby minimalizoval potenciálne ohrozenie civilného obyvateľstva a maximalizoval moment prekvapenia“. Bolo to tiež kľúčové z dôvodu, aby americké sily mohli zajať Madura a jeho manželku živých, a „mohli ich postaviť pred súd,“ dodal Caine.

2. januára nastali všetky podmienky pre správny okamih. O 22:46 Trump nariadil vykonanie operácie.

„Včera v noci sa počasie zmenilo tak akurát, aby sa otvorila cesta, ktorou mohli manévrovať len tí najskúsenejší letci na svete – nízka oblačnosť nad oceánom a horami,“ povedal Caine.

Vydláždenie cesty

Na Trumpov príkaz Caine povedal, že americké sily pokračovali v misii, ktorú administratíva nazvala Operácia absolútneho riešenia (Operation Absolute Resolve). Do operácie bolo zapojených vyše 150 amerických vojenských lietadiel – z amerického námorníctva, námornej pechoty, letectva a Národnej gardy.

Okrem vrtuľníkov, ktoré prepravovali útočné sily na zajatie Madura, Caine spomenul aj stíhačky F-22 Raptor a F-35 Lightning II, stíhačky F-18 Super Hornet a bombardéry B-1b Lancer.

Pri potláčaní venezuelskej protivzdušnej obrany pomáhali aj systémy na rádioelektronický boj EA-18G Growler.

Caine dodal, že do operácie boli zapojené aj ďalšie podporné lietadlá vrátane mnohých diaľkovo ovládaných dronov.

„Keď sa sily začali približovať ku Caracasu, spoločná letecká zložka začala demontovať a vyraďovať venezuelské systémy protivzdušnej obrany, pričom použila zbrane na zabezpečenie bezpečného prechodu vrtuľníkov do cieľovej oblasti,“ opísal Caine.

Caine povedal, že uprostred chaosu, ktorý zasiahol venezuelskú protivzdušnú obranu, plánovači operácie vyhodnotili, že útočné sily prepravované vrtuľníkmi sa podarilo udržať prakticky nedetekované a mohli pokračovať k svojmu cieľu.

Generál dodal, že počas toho, ako sa útočné sily približovali, pozemný spravodajský tím naďalej v reálnom čase poskytoval aktualizácie situácie na Madurovom mieste.

Rýchly zásah

O 1:01 nadránom útočná jednotka s vrtuľníkmi dorazila k Madurovmu opevnenému sídlu. Caine povedal, že potom čo sa vrtuľníky k sídlu priblížili, dostali sa pod paľbu, pričom paľbu opätovali.

„Jedno z našich lietadiel bolo zasiahnuté, avšak zostalo letuschopné,“ povedal generál a dodal, že všetky zapojené lietadlá sa dokázali bezpečne vrátiť na svoje štartovacie miesta.

Po pristátí útočná jednotka prebehla cez opevnený areál a dostala sa k Madurovi.

Trump uviedol, že Maduro sa pokúsil utiecť do bezpečnej miestnosti obloženej oceľou, avšak americké jednotky ho dobehli skôr, než sa mohol zamknúť, a to aj po prestrelke s viacerými obrancami po ceste.

„Nedokázal sa dostať k dverám, pretože naši chlapci boli takí rýchli,“ dodal Trump.

Trump skonštatoval, že aj keby sa Madurovi podarilo ukryť vo svojej bezpečnej miestnosti, útočný tím bol pripravený preraziť oceľové dvere.

„Dvere by sme mali vyhodené do vzduchu asi za 47, myslím, že za 47 sekúnd,“ povedal americký prezident.

Boje pokračovali aj po tom, čo americké jednotky zadržali Madura a snažili sa ho s manželkou odviezť k čakajúcim vrtuľníkom.

„Keď sily začali opúšťať Venezuelu, došlo k viacerým stretom,“ povedal Caine. „Jednotky sa úspešne stiahli a o 3:29 ráno sa vrátili na svoje plávajúce základne.“

Trump následne zverejnil fotografiu Madura, na ktorej sedí so zaviazanými očami a v putách na palube výsadkovej lode USS Iwo Jima. Vedľa Madura je vidieť osobu s nášivkou amerického Úradu pre boj proti drogám (DEA).

„Žiadna iná krajina na planéte Zem, a to ani zďaleka, by nedokázala vykonať takúto operáciu,“ vyhlásil minister obrany USA Pete Hegseth.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK