Prečo Trump doviedol boj až k prahu Venezuely (Analýza)
Trumpova administratíva sprísňuje kontrolu nad vývozom ropy z Venezuely a tvrdí, že táto krajina sa zmocnila majetku USA a že jej vládny režim je nelegitímny.
„Nelegitímny Madurov režim používa ropu z ukradnutých ropných polí na vlastné financovanie, na narkoterorizmus, obchodovanie s ľuďmi, vraždy a únosy,“ napísal americký prezident Donald Trump v príspevku na Truth Social 16. decembra.
Stephen Miller, zástupca šéfa personálu Bieleho domu, napísal na X, že „tyranské vyvlastnenie“ investícií amerických ropných spoločností vo Venezuele bolo „najväčšou krádežou amerického bohatstva a majetku… Tieto vyplienené aktíva boli následne použité na financovanie terorizmu a zaplavenie našich ulíc vrahmi, žoldniermi a drogami“.
Na čom sa zakladajú tieto tvrdenia a čo je v stávke v tomto eskalujúcom konflikte?
V roku 2007 venezuelská vláda pod vedením Huga Cháveza skonfiškovala posledné zahraničné aktíva v oblasti ťažby ropy, ktoré sa nachádzali v Orinockom páse. Toto územie obsahuje najväčšie zásoby ropy na svete.
Americké ropné spoločnosti Exxon Mobil, ConocoPhillips a Chevron, britská BP, francúzska Total a nórska Statoil tu investovali na základe platných zmlúv s venezuelskou vládou a v súlade s rozvojom tohto územia.
Venezuela pod vedením Cháveza tieto zmluvy zrušila, povedal pre Epoch Times Phil Flynn, analytik trhu v The Price Futures Group. „Myslím si, že prezident Trump má právo byť nahnevaný,“ dodal Flynn.
Zabavenie ropných aktív
Venezuela znárodnila svoje zásoby ropy v roku 1976 a prevzala kontrolu nad americkými ropnými aktívami. „Mnoho ľudí sa pýta: ‚Aký je rozdiel medzi Venezuelou, Saudskou Arábiou a krajinami Blízkeho východu, ktoré urobili to isté?‘… Tieto krajiny v skutočnosti zaplatili náležité odškodné,“ vysvetlil Flynn.
V 70. rokoch napríklad saudskoarabská vláda prevzala kontrolu nad spoločnosťou Arabian American Oil Company od spoločností Exxon, Chevron, Mobil a Texaco. Medzi ďalšie krajiny, ktoré v 70. rokoch zabavili aktíva západných ropných spoločností, patrili Irán, Irak, Kuvajt, Líbya, Alžírsko a Nigéria.
Spojené štáty v tom čase nepodnikli žiadne kroky proti týmto krajinám, pričom zaujali stanovisko, že národy majú právo kontrolovať svoje vlastné prírodné zdroje. Tieto krajiny však spoločnosti odškodnili alebo súhlasili s ich odškodnením do určitej miery za hodnotu ich akcií, investícií a zmlúv.
Ropné spoločnosti, ktoré boli postihnuté zabavením majetku vo Venezuele, podali žaloby požadujúce odškodnenie na amerických a medzinárodných súdoch, pričom požadovali celkovo približne 60 miliárd dolárov za škody. Súdy tieto žaloby uznali.
V januári medzinárodné centrum na riešenie investičných sporov podporilo rozhodnutie federálneho súdu USA z roku 2022, podľa ktorého musí Venezuela zaplatiť spoločnosti ConocoPhillips 8,5 miliardy dolárov.
„Venezuela má zdokumentovanú históriu zabavovania amerického majetku vrátane techniky, vybavenia a zmluvných záujmov a následného odmietania zaplatiť náhradu škody nariadenú medzinárodnými súdmi,“ povedal pre Epoch Times Jason Isaac, generálny riaditeľ American Energy Institute, pričom dodal: „Prezident Trump má pravdu v tom, že Venezuela ukradla aktíva amerických spoločností.“
Venezuelský líder Nicolás Maduro obvinil Spojené štáty, že sa ho snažia odstrániť z postu, aby prevzali kontrolu nad zásobami ropy v krajine, ktoré boli znárodnené pred takmer dvoma desaťročiami.
Legitimita Madura ako prezidenta Venezuely je však pochybná. V roku 2024 sa šírili informácie, že Venezuelčania hlasovali v prezidentských voľbách prevažne za Madurovho oponenta Edmunda Gonzáleza. Maduro napriek tomu oznámil víťazstvo a s podporou štátnych bezpečnostných síl si prezidentský úrad udržal.
„Maduro jednoznačne prehral prezidentské voľby v roku 2024 a nemá žiadny nárok na prezidentský úrad,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení z 10. januára, v ktorom oznámilo sankcie namierené proti Madurovi a jeho spojencom.
Najväčšie ropné zásoby
V tomto spore je v stávke veľa. Podľa World Population Review sa predpokladá, že Venezuela disponuje najväčšími zásobami ropy na svete: odhady hovoria o viac ako 300 miliardách barelov, čo predstavuje 20 % celosvetových zásob a sedemnásobok zásob Spojených štátov.
Podľa októbrovej správy kalifornskej konzultačnej firmy Stillwater Associates, ktorá sa zaoberá palivami pre dopravu, Spojené štáty majú navyše špecifický záujem o ťažkú a kyslú ropu, ktorú Venezuela ťaží. Rafinérie na pobreží Mexického zálivu v Spojených štátoch boli postavené na spracovanie práve tohto typu ropy, na rozdiel od ľahšej a sladkej ropy, ktorá sa ťaží z amerických bridlicových polí.
„Vzhľadom na obmedzené dodávky z Mexika a tvrdý boj o kanadskú ropu sa alternatívne suroviny dostávajú do väčšieho centra pozornosti,“ uviedla firma Stillwater Associates vo svojej správe.
Flynn dodal, že americký rafinérsky systém bol z veľkej časti postavený na rafináciu ťažkej ropy z Venezuely.
Ďalším významným dodávateľom ťažkej ropy, ktorá je obzvlášť viskózna a hustá, je Rusko, ale na tieto dodávky boli po ruskej invázii na Ukrajinu uvalené sankcie. „Vzhľadom na obmedzenie ruských dodávok by bolo obrovským víťazstvom nielen pre Spojené štáty, ale aj pre globálnu ekonomiku, keby sme videli návrat stability vo Venezuele,“ uviedol Flynn.
Obnovenie prístupu k venezuelským zdrojom by mohlo umožniť rafinériám na pobreží Mexického zálivu vrátiť sa na úroveň produkcie, na ktorú boli postavené. V 90. rokoch bola Venezuela najväčším zahraničným dodávateľom Spojených štátov, ktorý zabezpečoval približne pätinu dovozu ropy do USA.
Krajina zničená socializmom
Venezuela, kedysi najbohatšia krajina Južnej Ameriky a jedna z 20 najbohatších ekonomík sveta, upadla do chudoby po tom, ako bol v roku 1998 zvolený za prezidenta socialista Hugo Chávez. Council on Foreign Relations (Rada pre zahraničné vzťahy) z roku 2024 opublikovala správu, v ktorej sa uvádza, že Venezuela sa odvtedy stala archetypom zlyhávajúceho ropného štátu.
Ropný priemysel, ktorý bol pilierom bohatstva krajiny, bol zbavený primeraných investícií a údržby a už desaťročia upadá, uvádza sa v správe.
Napriek tomuto úpadku to, čo z ropného priemyslu zostalo, aj dnes generuje približne dve tretiny príjmov vlády, čo svedčí o jej úplnej závislosti od vývozu ropy. Hrubý domáci produkt (HDP) Venezuely sa v rokoch 2014 až 2021 znížil približne o tri štvrtiny, pričom v roku 2023 došlo k miernemu oživeniu, keď Bidenova administratíva uvoľnila existujúce sankcie na vývoz ropy z krajiny.
Na začiatku svojho druhého funkčného obdobia Trump zrušil ropné koncesie Bidenovej administratívy a ministerstvo financií zrušilo licenciu z Bidenovej éry, ktorá spoločnosti Chevron umožňovala pôsobiť vo Venezuele. V júli vláda udelila spoločnosti licenciu na obmedzenú činnosť.
16. decembra prezident oznámil námornú blokádu všetkých sankcionovaných ropných tankerov vstupujúcich do Venezuely a posilnil vojenskú prítomnosť v regióne. Súčasne označil režim za zahraničnú teroristickú organizáciu. Odvtedy Američania zadržali niekoľko ropných tankerov.
„Venezuela je úplne obkľúčená najväčšou armádou, aká kedy v histórii Južnej Ameriky existovala,“ napísal Trump na Truth Social. „Bude sa len zväčšovať a bude to pre nich šok, ktorý doteraz nezažili – až dovtedy, kým nevrátia Spojeným štátom americkým všetku ropu, pôdu a ďalšie aktíva, ktoré nám predtým ukradli.“
Súbežne s tým Trumpova administratíva vykonala od septembra 29 zásahov proti lodiam podozrivým z prepravy drog z Venezuely.
Hoci po oznámení blokády okamžite nasledoval mierny nárast globálnych cien ropy, analytici uvádzajú, že celkový vplyv embarga na energetické trhy bude pravdepodobne marginálny. „Väčšina venezuelskej ropy smeruje do Číny prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorí obchádzajú sankcie, a to pomocou tieňovej flotily tankerov, prekládok z lode na loď a schém preznačovania,“ povedal Isaac.
„Ide o zľavnené barely predávané mimo transparentných trhov, aby sa udržala solventnosť Madurovho režimu. Narušenie tohto obchodu má vplyv hlavne na kupujúcich, ktorí ignorujú sankcie USA, nie na globálny trh s ropou,“ uzavrel riaditeľ American Energy Institute.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.