Mýtus o prospešnosti mierneho pitia alkoholu sa rúca: výskum vychádzal z nesprávnych predpokladov
Nová systematická prehľadová štúdia a metaanalýza s veľkou pravdepodobnosťou naznačujú, že podceňujeme účinky alkoholu na zdravie.
Väčšina z nás už pravdepodobne počula o tom, že občasný pohár vína nám môže predĺžiť život. Možno sme túto predstavu s nadšením prijali ako všeobecne platnú pravdu, no nová systematická prehľadová štúdia s metaanalýzou naznačuje, že spomínané tvrdenie môže vychádzať z nesprávnych vedeckých predpokladov.
Výsledky štúdie boli zverejnené v odbornom časopise Journal of Studies on Alcohol and Drugs.
Viaceré štúdie dlhé roky tvrdili, že ľudia, ktorí pijú alkohol mierne, sa môžu dožiť vyššieho veku a majú nižšie riziko srdcových chorôb či iných chronických ochorení než abstinenti. Tak sa rozšírilo presvedčenie, že mierna konzumácia alkoholu prospieva zdraviu. Nie všetky výskumy však tento optimistický pohľad podporujú – a nová analýza vysvetľuje, prečo to tak je.
Hlavným autorom štúdie je Tim Stockwell, vedecký pracovník Kanadského inštitútu pre výskum užívania návykových látok na University of Victoria. Doktorát získal na Ústave psychiatrie Londýnskej univerzity.
Stockwell v rozhovore pre Epoch Times vysvetlil, že v predchádzajúcich štúdiách boli zásadné nedostatky v návrhu výskumu. „Základný problém štúdií spočíval v porovnávaní konzumentov alkoholu s abstinentmi,“ uviedol.
Problém starších štúdií
Podľa Stockwella sa staršie štúdie zameriavali prevažne na staršie dospelé osoby, a to bez ohľadu na ich celoživotné zvyky v konzumácii alkoholu. Mierni konzumenti boli porovnávaní so skupinami označenými ako „abstinenti“ alebo „príležitostní konzumenti“.
Tieto kontrolné skupiny však často zahŕňali starších ľudí, ktorí prestali piť alebo výrazne obmedzili konzumáciu alkoholu, pretože mali zdravotné problémy. Inými slovami, „abstinenti“ neboli nevyhnutne ľudia, ktorí nikdy nepili, ale často to boli ľudia, ktorí museli s alkoholom prestať práve zo zdravotných dôvodov. Takéto porovnanie vytváralo dojem, že mierni konzumenti sú zdravší.
„Pravdepodobnejšie je vysvetlenie, že ľudia pokračujú v pití preto, že sú zdraví. Nie sú zdraví preto, že pijú,“ poznamenal Stockwell a pokračoval v objasnení, prečo je výskum konzumácie alkoholu taký zložitý.
„Väčšinu svojho profesijného života sa zaoberám výskumom alkoholu – je to moja špecializácia – a mám vzdelanie v psychológii. Veľmi ma zaujíma, ako pitie správne kvantifikovať, a viem, aké náročné je zachytiť zmeny v priebehu života. Vo veľkých štúdiách, ktoré analyzujú stovky rizikových faktorov, sa alkohol často skúma len okrajovo, jednou či dvoma otázkami. Preto je ťažké zorientovať sa vo všetkých súvislostiach… V našej práci sme sa snažili tieto problémy v návrhu a meraní dôsledne rozplietať,“ povedal.
Analýza údajov
Stockwell a jeho tím analyzovali 107 dlhodobých štúdií, ktoré sledovali jednotlivcov v čase, aby preskúmali vzťah medzi pitím alkoholu a dĺžkou života. Výskumníci analyzovali 4 838 825 osôb, pričom ich sledovaním dospeli k 724 rôznym odhadom vzťahu medzi konzumáciou alkoholu a celkovou úmrtnosťou, a zaznamenali 425 564 úmrtí.
Pri súhrnnom vyhodnotení údajov sa spočiatku zdalo, že ľahkým až miernym konzumentom (ľudia konzumujúci približne jeden alkoholický nápoj týždenne až dva nápoje denne) hrozilo o 14 % nižšie riziko úmrtia než abstinentom.
Pri podrobnejšej analýze však vedci identifikovali niekoľko „kvalitnejších“ štúdií s odlišnými kritériami zaradenia, ktoré priniesli úplne iný výsledok. Tieto štúdie zahŕňali mladších účastníkov (v priemere do 55 rokov) a zároveň dôsledne oddeľovali celoživotných abstinentov od bývalých či príležitostných konzumentov alkoholu. Ich záver bol jednoznačný: mierna konzumácia alkoholu nepredlžuje život.
Práve štúdie, ktoré možno považovať za „slabšie“ – teda štúdie so staršími účastníkmi a bez rozlišovania medzi bývalými konzumentmi a celoživotnými abstinentmi –, boli zdrojom tvrdení o zdravotnom prínose alkoholu.
Francúzsky paradox
Predstava, že mierna konzumácia alkoholu je zdravá, koluje v spoločnosti už desaťročia. Jedným z najznámejších príkladov je tzv. francúzsky paradox, ktorý sa stal populárnym v 90. rokoch. Tvrdil, že Francúzi majú nižší výskyt srdcových chorôb napriek strave bohatej na tuky, pretože pravidelne konzumujú víno.
Stockwell tvrdí, že to súvisí s epizódou programu „60 Minutes“, ktorá bola odvysielaná na začiatku 90. rokov a zaoberala sa otázkou, prečo majú Francúzi taký nízky výskyt srdcových ochorení a takmer žiadnu obezitu, napriek tomu, že ich strava obsahuje tučné jedlá a denne konzumujú víno. Odvtedy sa táto myšlienka rozšírila po celom svete.
„Veľa som cestoval a táto téma sa objavuje všade. Takmer po celom svete sa zakorenila predstava, že mierna konzumácia alkoholu je zdravá – najmä ak ide o červené víno. V 90. rokoch ešte nebol internet, ale myšlienka sa ujala a stala sa súčasťou všeobecného povedomia,“ povedal.
Zdravotné dôsledky pitia alkoholu
Na otázku, aké najzávažnejšie riziká sú spojené s konzumáciou alkoholu, Stockwell uviedol, že verejnosť si ich často ani neuvedomuje. Jedným z najväčších rizík je podľa neho rakovina – a riziko sa môže zvyšovať už pri veľmi nízkej konzumácii, napríklad pri jednom nápoji denne.
„Ak je naša teória správna – teda ak je zdravotný prínos nadhodnotený v dôsledku porovnávania konzumentov s nie zdravými abstinentmi – potom sa rovnaký problém týka aj iných oblastí výskumu alkoholu. Či už ide o cirhózu pečene, rakovinu alebo iné ochorenia, stále porovnávame riziká osôb konzumujúcich alkohol s veľmi chorou skupinou ľudí. Je preto veľmi pravdepodobné, že účinky alkoholu na zdravie výrazne podceňujeme,“ uzavrel vedec.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.